Test Honda CBF1000

All in one…

Z minuloročnej lásky na prvý pohľad je tento rok už láska stará, ktorá však našťastie podľa slov klasikov nikdy nehrdzavie. Tak ako som minulý rok s nadšením vyskúšal vtedajšiu novinku CBF1000, s rovnakým nadšením sadám na model 2007 vybavený ABS a kufrom.

Označenie CBF známe už niekoľko rokov z menších kubatúr sa prezentuje ako univerzálny a pohodový motocykel na rôzne použitie. Minuloročná CBF1000 už zďaleka nie je až tak horúcou novinkou na motocyklovom trhu, aby sme používali slovník plný superlatívov a bezhraničného nadšenia. Určite však doplniť túto radu o litrový objem bola veľmi správna voľba, pretože vyvážené a pohodlné motocykle sa vždy dobre predávali a budú predávať. Tento krát však konštruktérsky team zašiel oveľa ďalej, než by sme očakávali. Do rámu totiž osadili motor, ktorého korene siahajú až do ultimatívnej litrovej CBR-ky. Pôvodná hodnota 172 koní (!!!) je extrémna aj na superšportového darcu, nieto ešte na nový a priateľský motocykel. Preto nastalo čarovanie so vstrekovaním a časovaním, zmenené boli aj priemery nasávania a výfuku, čoho výsledkom je ?iba? 98 koní. Zámerne píšem ?iba? v úvodzovkách, pretože tento pokles výkonu takmer na polovicu priniesol vynikajúci priebeh krútiaceho momentu do nízkych a stredných otáčok. Mať k dispozícii celých 97 Nm vrcholiacich už pri 6 500 otáčkach za minútu je na tento typ motocykla priam ideálne. Odráža sa to v excelentnom záťahu prakticky už od otáčok nad voľnobehom, kedy nie je potrebné časté radenie šesťstupňovej prevodovky. K takto naladenému motoru už bolo samozrejmé pripojiť tie najlepšie komponenty z vlastnej dielne. Rám typu Mono backbone je s miernymi úpravami a zosilnením prevzatý z typovo staršieho CBF600. Dvojité kotúčové brzdy vpredu vybavené CBS (Combi Braked System) a ABS o priemere 296 mm a štvorpiestikovými strmeňmi sú svojím pôsobením ukážkou vyzretej a technicky vyspelej kombinácie sily, účinku a ochrany pred zablokovaním. Vzadu im pomáha jeden kotúč o priemere 240 mm s jednopiestikovým strmeňom a takisto s ABS. Odpruženie je opäť to najlepšie čo pre relatívne dostupného a športového turistu našli. Vpredu dvojica klasických teleskopov, vzadu centrálny systém Pro-Link. Komfort stelesnený do malej prednej polokapotáže a nastaviteľných ergonomických prvkov hodnotím ako veľmi účelný a dobrý. Samotné sedlo si môžete po menšej operácii s imbusovými kľúčmi napolohovať v rozsahu troch centimetrov, čo rozhodne nie je málo. Stred výšky nad zemou je okolo 80 cm. Čelné plexisklo je rovnako nastaviteľné, aj keď v tej najvyššej polohe ma s mojimi 186 cm neochránil od náporu vetra na prilbu. Väčšie turistické by to vyriešilo na sto percent… Bonusom k tomuto motocyklu je bohatá doplnková výbava, ktorá číta až 34 položiek od kufríkov, tašiek, krytov, samolepiacich ochranných krytov až po vyhrievané rukoväte či 12 V zásuvku. Na našej testovanej mašine sme mali dva zadné držiaky nahradené zváranou konštrukciou s madlami a plošinou osadenou kufríkom. Ten bol samozrejme vo farbe karosérie a oplýval nadštandardným vnútorným priestorom. K tomu ešte pridať dva bočné a šup k Stredozemnému moru…:-)

Jazdné dojmy

Tento motocykel je všetko čo potrebujete. Na diaľnici je to vytrvalý bežec a cestovný turista, v meste obratný a rýchly naháč a v sérii zákrut za sebou rýchly športovec. Ladenie motora zdanlivo s nedostatkom koní oproti pôvodnej CBR-ke však svojou buldočou, no pritom ale proporcionálne dávkovanou silou presvedčí každého neveriaceho Tomáša a nech sa volá trebárs aj Miro či Vlado… 🙂 Záber je plynulý už niečo málo nad voľnobehom a na päťke či šestke môžete pri jazde po vidieku v dedinke spomaliť až na predpísanú rýchlosť, a pri poslednej ?preškrtnutej? tabuli opäť s tým istým prevodovým stupňom pridať. Motor ochotne práskne do koní a nejaký ?silný elektromotor? vás bez akéhokoľvek zaváhania či nebodaj trhania vytiahne znova na cestovnú rýchlosť. No ani v otáčkach to nie je nijaký baránok. Stačí podradiť, naložiť plný a už cítite ako sa predné koleso nadľahčuje. Ísť na maximum otáčok znamená na nižšom prevodovom stupni aj okolo dvesto. Po diaľnici sa to na šiesty prevodový stupeň blíži pomaly k 240 km/h, ale tu sa už červené pole otáčkomera nedá dosiahnuť. Navyše to celé skúšam s rizikom straty vodičáku a na veľmi krátku dobu. V prípade, že by sa na diaľnici podarilo presadiť 160-ku, tak pre CBF je to ideálna cestovná rýchlosť. Pri 130-tke je to predsa len na takejto mašine trošku nuda. Ak plánujete využívať strop z potenciálu CBF 1000 a priblížiť ho viac k športovej kategórii, odporúčam dokúpiť a doinštalovať tlmič riadenia, ktorý sa v takýchto situáciách určite zíde. Riadidlá totiž v niektorých ostrejších režimoch jazdy mierne zakmitávali. Veľmi potešiteľným javom a pre turistov silným argumentom je prijateľná spotreba. Ak sa vydáte na cestu a motor si necháte monotónne priasť v optimálnych otáčkach, odmenení budete spotrebou okolo 5 litrov. Priemer však môže byť aj osem litríkov, ale to už budete musieť poriadne zatiahnuť opraty a využívať všetko čo sa v tomto motocykli ukrýva. Naozaj nechápem mnohé reakcie zahraničných novinárov, ktorí písali, že je to skvelá motorka, ale škoda, že bez emócii (koniec citátu). Nesúhlasím s tým, pretože ja som si na nej užil maximum emócií. Svojou všestrannosťou ma oslovila ako v meste v kolóne áut, tak aj jazdou po malokarpatských serpentínach. Padne mimoriadne do ruky a svojou obratnosťou pôsobí ako 600-vka. Prejavom pôsobí však presne ako sa na liter patrí. V nízkych otáčkach silno a kultivovane, v tých vyšších drzo a vyzývavo. Nie som typ, ktorý potrebuje ostrý a jedovatý extrém a od mladého a nevybúreného jazdca ma delí zopár rokov (ba až desaťročí.. ), ale tento priebeh mi sadol ako ?detská riť na šerbel?. Jednoducho povedané, Honda CBF1000 je ideálnym strojom pre zrelých jazdcov, ktorí už vedia čo chcú a nepotrebujú mašinu obmieňať každé dva roky. Nijako neohúri extravagantným vzhľadom či papierovými výkonmi, ale dokonale opantá svojimi vlastnosťami. Vďaka tomu táto Hondička ?hrozí? veľmi dlhým a trvalým vzťahom, pretože ponúka naozaj všetko, čo v danej chvíli potrebujete. Veď viete ako je to s láskou na prvý pohľad, ta nikdy nehrdzavie. Pre mňa je to jeden z najlepších a najuniverzálnejších štvorvalcov na akom som kedy sedel.


+ – pružný a výkonný motor, nastaviteľná ergonómia, pohodlie, všestrannosť, brzdy
– – chýbajúci tlmič riadenia pri športovej jazde

Motocykel na test zapožičal: Honda Slovakia, spol s r. o.

Text: Dušan Demovič
Foto: M. Tamáši

Test Honda CBF1000