Moja láska, moje Slovinsko

Slovinsko je moja srdcová destinácia, a vôbec sa tým netajím. Slovinsko ponúka úchvatnú prírodu, krištáľovo čisté jazerá, panoramatické výhľady, dobrých ľudí, stravu, rakiu ale aj užasne kľukaté cesty na vybláznenie. Skrátka motorkársky raj.

Každý si tam nájde to, čo hľadá . Od kolienkárov a nekonečných zákrut až po ľudí, čo sa chcú kochať prírodou, ktorá zanechá navždy stopu vo Vašom srdci. A predovšetkým je to vstupná brána na Balkán. O hromade pamiatok, kultúre, dobrých cenách hlavne benzínu a srdečnosti nemá zmysel ani písať – si na Balkáne, to je štandard. Jediná zlodejina je diaľničná známka, ale kto by tam jazdil? To krásne je vždy vedľa nej.

O Slovinsku by som ti mohol napísať knihu a pre veľa z nás je to destinácia, ktorá sa stane povinnou každoročnou jazdou. V roku 2023 u mňa 7x a tento rok 2024 som zavítal za hranice Slovinska už 29. januára. Láska je láska. Dnes sa zameriam na oblasť, ako aj miesta v ňom, ktoré rozhodne pridaj do zoznamu miest na navštívenie. Oblasť ktorú opisujem ponúka toľko krásnych miest v objatí Julských Álp, že je jedno kam sa vyberieš, vždy to bude TOP!

Triglavský národný park

Triglavský národný park – ako jediný v Slovinsku, ktorý sa nachádza na severozápade krajiny. Bol ustanovený v roku 1961 a má rozlohu 839,81km² . Ako názov napovedá, najvyšším vrcholom je Triglav – 2864 m.n.m. a celé územie je bohaté na Alpskú flóru a taktiež faunu – veľa brum brum aj hauu hauu. Čiže obozretne so stanovaním na divoko. Mám svoju skúsenosť ale O TOM – PO TOM . Park sa tiahne až na juhozápad, kde je vidieť zmenu krajiny, ktorá sa začína podobať a je ovplyvnená jadranským a stredomorským ovzduším.

Slovinsko je super v tom , že ak máš čas a chuť, vieš stráviť pobyt v horách ale aj si skočiť na otočku sa okúpať do mora. Či do známeho Portorožu – Piran, ale ja odporúčam Taliansko – Terst, Malfancone, Grado. Okúpať sa, zobrať Grappu, a hurá nazad za lacným benzínom a do veľkolepých hôr.

Bohinjské jazero

Bohinjské jazero – pre mňa každoročná povinnosť, minulý rok ako som spomínal bola 7x. Super priezračná voda v obklopení dych berúcich hor. Kemp môžeš využiť priamo pri jazere, ale odporúčam kemp Danica, ktorá je pár km v obci Bohinjska Bistrica. Ponúka 5 hviezdičkový komfort a úroveň ktorú inde nezažiješ. Slovinské kempy, patria k jedným z najlepších na svete. A je to zároveň aj najekonomickejší spôsob ako v sezóne prenocovať ak náhodou nemáš odvahu spať v medvedej rezervácií . O reštaurácie, obchody a pumpu sa báť nemusíš, všetko je tam.

Bohinjské jazero a okolie ponúka pokoj, ktorý o pár kilometrov ďalej, v super navštevovanom Blede, nenájdete. Krásne horské chodníky a stesky, ale aj najkrajší vodopád ktorý sa nachádza na konci jazera a volá sa Savica. Lanovku na vrchol hory Vogel ale aj kostol sv. Jána a fresky z 13. storočia. Bohinjske jazero, je najväčšie ľadovcové jazero v Slovinsku a cesty okolo neho, ponúknu značnú dávku adrenalínu ale a hlavne radosti, aj športovejším motorkárom. Milujem to tam.

Bled

Bled – jedno z najnavštevovanejších turistických miest v Slovinsku. Takzv. Perla Slovinska . Nádherné jazero, kde uprostred jazera nájdeš kostol Panny Márie. Miestnu špecialitu a to Kremšnita – sladký krémový zákusok zo žĺtok. Hrad a zvon zo 16. storočia darovaný samotným pápežom, ktorý vraj vie splniť želania. Naposledy som si prial české pivo… splnilo sa to. Mimochodom dobré Slovinské pivo je Laško – ima novo flaško.

Každopádne tak ako Bohinjké jazero, je aj Bled vytvorený topením ľadovcov, ale zároveň v ňom vyvierajú termálne pramene. A práve preto dosahuje voda celoročne priaznivú teplotu na kúpanie. Oblasť ponúka možnosť prenajať si čln, loď a previesť sa na ostrov ktorý je v strede. Pre tých odvážnejších sa tam dá aj doplávať. Bled si zamilujú všetky vekové skupiny a jazdci, bez ohľadu na povahu ich jazdy.

Mangart

Mangart – 2677 m n. m . Veľkolepá hora a zároveň tretia najvyššia, ktorá ponúka vyhlaď na samotný Triglav a je známa svojím červenkastým odtieňom, ktorý je vďaka červenému vápencu v skale. Ako prvý naň vystúpil v roku 1794 gróf Francz Hohenwart. Je to taktiež skvelé miesto na stanovanie . Mangart (Mangrt) je solitér týčiaci sa na taliansko-slovinskej hranici. Výstup je možný viacerými cestami a taktiež je možné spojiť výlet s prehliadkou pozostatkov starých vojenských opevnení.

Dolina Triglavských jazier

Dolina Triglavských jazier – Cerknické jazero je vodní plocha blízko mesta Cerknica, na juhozápade Slovinska. Nachádza sa v južnej časti v Dinárských horách v nadmorské výške 550 m.n.m. Nejedná sa len o obyčajné jazero. Skôr prírodný úkaz ako pri Gruner See o ktorom som písal v predošlom článku. Lebo každý rok Cerknické jazero vysychá a voda sa stráca do krasového podzemia. A na jar sa vždy zas naplní a pokryje plochu až neuveriteľných 20 – 25 km².

Pri maximálnom stave vody, je najväčším jazerom v Slovinsku. V dobe jarného roztápania môže rozloha činiť až 40 km² a maximálna hĺbka 10 m. Jedná sa o veľmi obľúbené turistické ale aj rybárske miesto. Keďže sa v jazere vyskytuje veľké množstvo šťúk. Ale pozor, len cez zimu a jar. V lete tu nájdete planinu a všetka voda pomaly vysychá a odparuje sa. Na Vašom mieste by som si pohol, sezóna začína.

Záver

Slovinsko ťa nesklame, práve naopak. To si jednoducho zamiluješ a každý návrat a skúmanie nových destinácií bude potešením a novým zážitkom. Po svojej ceste Slovinskom sa mi podarilo minulý rok natočiť aj pár krásnych miest dronom o ktoré by som sa s Vami rád podelil a v ktorých uvidíš veľa miest z článku.

Nezabudni mi zaslať fotografiu z dákeho miesta ktoré navštíviš, ale taktiež mi môžeš napísať ak by si potreboval poradiť ohľadom tvojho tripu.
Štastnú cestu a Nasvidenje. MB

Ideálna predstava víkendu: zobrať motorku a vyraziť za dobrodružstvom. Zákruty, krásne počasie, bezvetrie, husté lesy, majestátne Alpy a najlepšie niečo nevšedné. Zobrať sa sám, ako vlk samotár alebo so skupinou priateľov? Brázdiť nekonečné zákruty v horských priesmykoch, lemovaných čistými riekami a zelenými pastvinami plnými alpských kráv – ako z reklamy na obľúbenú čokoládu. Sám, či v skupine? To je tá jednoduchšia otázka. Oveľa ťažšia je následne, že kam? A v tom prídu obvykle myšlienky typu: to všetko krásne, je predsa až pri Grossglockneri. Nemôžem si dovoliť viacdenný výlet a za deň sa toho stihnúť asi veľa nedá. A v blízkom okolí nie je nič, čo by stálo za úvahu. To všetko musí byť ďaleko. Alebo, že by nie?

Čo keby som Vám povedal, že neďaleko Bratislavy, sa nachádza miesto, ktoré spĺňa všetky tieto atribúty a dokonca niečo nevídané. Miesto, ktoré nikdy nevyzerá rovnako. A je jedno, koľkokrát tam vyrazíte, vždy bude diametrálne odlišné a ponúkne neopakovateľný zážitok v pravom zmysle slova. Milý motorkári a cestovatelia, smer Grüner See, smer zelený prírodný unikát.

Alpy nadovšetko

Nie je žiadnym tajomstvom, že milujem Alpy a hory všeobecne. Napriek tomu, že nelyžujem, motorkou ich skúmam celý rok, bez ohľadu na mesiac v kalendári. Svoju cestu za zelenou perlou som absolvoval veľakrát, či už na mojej milovanej Suzuki V-Strom 800DE, kde zvládať každý terén je maličkosťou alebo ešte na mojej bývalej Honde Hornet 600 – Limited edition, kde bolo počuť rev pätnástich tisíc otáčok z každej horskej vlásenky z môjho dvoj-výfuku. Ale dnes sa vrátim k prvej ceste a motorke, ktorá nemala toľko výkonu ani nastaviteľný podvozok. Ale ponúkala čosi výnimočné, čo prekonávalo aj fakt, že tá motorka bola na všetko, len nie na cestovanie.

Husqvarna Svartpilen 401 – Švédsky Rakúšan v horách

Čierny šíp, čo je preklad slova Svartpilen vo švédčine, ktorého prvá generácia bola vyrábaná vo fabrike KTM v Rakúsku v Mattighofene. Následne sa presunula výroba ďalších generácií do Indie, kde ju vyrábajú do dnes. Tohto švedského Rakúšana beriem do jeho rodnej krajiny, keď už je to scrambler aj na alpské prírodné cestičky mimo asfaltu. Šíp bol obutý na skvelých pneumatikách Pirelli Scorpion Rally STR, ktoré umožňovali zdolať nejaké šotolinky a horské cestičky. To všetko na 17 palcových vypletaných kolesách, ktoré Svartpilen má od výroby v základe. Ale zároveň ponúkajú možnosť topiť na max, keďže sa pneumatika prevažne zameriava na cestu a tvorí ju mäkká zmes. Otváram oči, hádžem na seba batoh, keďže na Svartpilen by si kufre hľadal márne, nakoľko sa jedná o drobnú motorku. Mojich 192 cm si sadá na len 150 kg čistej radosti, s motorom o výkone 43.5 k pri 9500 ot./min. a začínam to točiť do červených. Pretože presne na to stvorili túto motorku – na nekonečnú zábavu.

Moja prvá návšteva Grüner See pred veľa rokmi vo mne vyvolala závislosť a zvedavosť na opakovanú návštevu, a to viackrát za rok. Zamiloval som sa do tohto miesta a dokážem tam stráviť hodiny. Má to svoj dôvod – nikdy nie je rovnaké. Nikdy nie je také, ako bolo včera a aké bude zajtra, o mesiac alebo pol roka. Ale ako to?

Dialnica či okresky?

Jazero Grüner See, ktoré sa nachádza pri dedinke Oberort v oblasti Štajerska. Necelých 220 km po diaľnici alebo 259 km plných alpských zákrut a rozprávkových scenérií cez okresné cesty, ktoré jednoznačne odporúčam. Začínajú hneď za mestom Baden neďaleko Slovenska. O zastavenie mušej váhy Svartpilenu 401 sa starajú skvelé a úplne dostačujúce brzdy ByBre (By Brembo). Zvuk jedno-valcového srdca sa prenáša cez karbónový výfuk značky Remus, ktorý umocňuje radosť v každej zákrute. Rakúska motorka, rakúsky výfuk v rakúskych horách. Čo si človek môže viac priať? Jednoznačne pohodlie. Ak by exitovala súťaž o najtvrdšie sedlo, šíp by bol horúcim kandidátom.

Akonáhle však otočíš plynom, začneš prehadzovať motorku s ľahkosťou bicykla zo strany na stranu v horských zákrutách smerom na jazero a len počuješ rinčať hlásiče náklonov na stúpačkách – zabudneš veľmi rýchlo na bolesť svalu sedacieho. Podvozok od značky WP dokonale krotí hravosť motocykla, ktorý aj po stovkách zákrut v malebných alpských dedinkách, ukazuje svoj potenciál aj mimo cesty. Vypínam ABS na zadné koleso a začínam blbnúť.

Smerom do raja

Prichádzam do oblasti kde sa nachádza tento prírodný jav – unikát, zelenej farby, ako názov napovedá a cieľ mojej cesty. Každoročne sa tu odohráva jedinečné prírodné predstavenie, ktoré očarí tisíce turistov z celého sveta. Stretol som tam už aj pár z Kórejskej republiky. Nerozumel som síce nič, ale ich výraz tváre sa stotožňoval s tým mojím. A to údivom z krásy, ktorú návšteva tohto miesta ponúka. Na jar, keď väčšina z Vás dáva do poriadku svoje motorky po zimnom spánku a začne plánovať netrpezlivo svoju sezónu. Tak aj pohorie Hochschwab, ktoré obklopuje nádherný park plný lavičiek a cestičiek na krásnu zimnú prechádzku, začne roztápať príchodom teplých jarných dní tony snehu a ľadu, ktoré sa tam nahromadili za zimnú sezónu. Masívne prúdy vody začnú hrnúť vodu ako cez lievik do parku, kde narastie hladina až na neuveriteľných 10 – 13 metrov. Voda z hôr kompletne utopí park pod sebou a všetko, čo ostalo v parku, tam bude uväznené až do konca roka.

Je zvykom u mladých párov, ale aj detí, písať odkaz do zeme v parku alebo vytvárať kresby z kamienkov, ktoré je vidieť celý rok, až do vyparenia vody na konci jesene. Dlhé roky to bol raj pre potápačov, keďže mohli plávať v takom malom podmorskom svete. Len si to predstavte, potápate sa medzi lavičkami a malými stavbami, chodníkmi a odpadkovými košmi presne tam, kde ste ešte nedávno venčili psa.

Očarujúce miesto v každom ročnom období

Pre obavy zo znečistenia vydali pred pár rokmi zákaz plávania, čo je podľa môjho skromného názoru aj dobre. V tyrkysovom jazere môžete zahliadnuť plávať ryby, keď už tam nie sú potápači. Ako je to možné? Malé množstvo vody sa vždy zachová na konci roka s hladinou okolo 1 metra, kde sa ryby ukryjú a prečkajú do ďalšej záplavy. Ale prečo je voda tak neskutočne zelená ? Pri roztápaní ľadovcov a snehu, sa voda zosúva skalami a parkom a tým sa do nej uvoľňujú všetky minerály a látky zo skál a bylín, ktoré následne zafarbia vodu do ligotavej zelenej.

Ako sa na tých motorkách potíme v lete, tak sa aj Grüner See vyparuje a jeho hladina každý deň klesá. Ja osobne tam chodím minimálne dvakrát do roka, a to práve na jar, kedy sedím na určitých miestach pri vrchole stromov a dívam sa na lavičky hlboko pod hladinou priezračného jazera a vychutnávam si symfóniu krásy, ktoré mi sprostredkováva príroda okolo mňa. A následne okolo septembra. Vtedy sedím už na lavičkách, ktoré som pozoroval z výšin a rozjímam nad dokonalosťou prírody.

Tip na parkovanie

Parkovacie miesta, ako skoro všetko v Rakúsku sú za poplatok a nachádzajú sa asi kilometer pred jazerom. Ale Motobulhar má pre Vás tip, ako ušetriť nejaké to euro na pivo a benzín. Pri príjazde na parkovisko sa nezľaknite a pokračujte ďalej smerom k jazeru. Lesná cesta Vás zavedie krásnym parkom, kde treba ísť pomaly kvôli ľuďom, ktorí idú pešo od svojich zaparkovaných áut, ktoré zaparkovali tam, odkiaľ práve idete. Následne sa pred Vami zjaví reštaurácia a parkovisko vyhradené len pre hostí. Jazero sa nachádza hneď za budovou v kotline a vďaka tejto Bulharovej finte, parkujete na dosah vody. Nikto na svete pri tých stovkách turistov nevie, či práve v bufete pijete svoj Almdudler alebo nie a môžete tam parkovať koľko chcete. Ale ak by niekto chcel predsa len podporiť Rakúsku ekonomiku, nech sa páči, voľné miesto sa preňho určite vždy nájde.

Ako bude vyzerať práve to Vaše Grüner See v daný deň, nevie nikto. Ale jedno je isté, že to bude nezabudnuteľný motoristický výlet a prírodný zážitok.

Veľkolepé Alpy, ako ja ich milujem. O Alpách si určite napíšeme ešte článok, kde sa im budem podrobne venovať. Dnes ti poradím 2 miesta, ktoré by si si mal dať do svojho hľadáčiku.

Kráľ kráľov: Grossglockner

Grossglockner, najvyšší bod Rakúskych Álp  – 3 798 m.n.m. ponúka jedinečnú možnosť, dostať sa svojou motorkou až na úctyhodných 2 504 m.n.m.  A to na najvyššie položenej alpskej ceste – Großglockner Hochalpenstraße . Tento jedinečný zážitok odporúčam všetkým absolvovať aspoň raz. A vaša láska k horám sa stane závislosťou. Poplatok za vstup je okolo 35eur za motocykel a už je na tebe, ako dlho tam zostaneš. Sú aj takí, ktorí tam prespali v stane – nič som nepovedal… pssst.

Výjazd na Hectorov pass, čo je práve spomínaná nadmorská výška presahujúca 2504 m.n.m., ponúkne dych berúce scenérie a pohľady, na ktoré budeš spomínať po zvyšok roka. Dokým tam nepôjdeš zas – závislosť. Mimochodom, s prespaním si nemusíš robiť hlavu. Pod horou je kemp ale odporúčam pár km zamieriť k nádhernému jazeru Zell am See, kde sa aj dobre okúpeš.

Kalte Kuchl – Mariazell – WildAlpen – Bulharova svätá trojica

Presne takto som ti naplánoval cestu a presne takto keď to prejdeš, tak sa pos…š! Veľa ľudí si neuvedomuje, že zažiť Alpy a prírodu nemusí znamenať hneď cestu na vyššie spomínaný Grossglockner a koniec sveta. Ale že aj pre obyvateľov nielen západného Slovenska, sa ponúkajú Alpy ako na dlani a ich krása im vyrazí dych – ale kam?

Hurá na legendárny Kalte Kuchl! Už si bol na Pezinskej babe? Okey, slabota – skús Kalte Kuchl a už ťa nikdy žiadny podpriemer neohúri. Kalte Kuchl je najbližší Alpský priesmyk – (nespoplatnený ako väčšina priesmykov) ktorý je neďaleko Slovenska. Jazdili na ňom legendy ako Rossi alebo Marquez. To si teraz spozornel, čo? Je to tak. Keď jazdili Redbull ring, tak si pár jazdcov odskočilo aj na Kalte Kuchl. Ale prečo? Kalte Kuchl ponúka skvelý asfalt a nespočetne zákrut, či už do stúpania alebo klesania. V podstate vybehneš na horu kľukatinou a zas kľukatinou dole.

Pohľady, ktoré sa ti naskytnú, sú nezabudnuteľné. A tie zákruty – mama mia! Nazačiatku je motorest – Kalte Kuchl, kde musíš ochutnať ich vanilkový dezert! Áno aj Rossi ho mal. Keď si nemal ten dezert, ako keby si tam nebol. Dám ti tip – v strede keď už si to budeš dávať 5x za sebou z každej strany, je malá odbočka smerom ostro dole. 99 percent motorkárov to prehliadne a vždy sú prekvapení, keď tam dáku skupinu vediem. Totižto približne v strede Kalte Kuchl, nájdeš nádherný vodopád, za ktorým musíš ísť pešo. Ale ak zídeš úplne dole, kam ťa cesta zavedie, nájdeš druhý ktorý pripomína pereje. Môžeš sedieť buď nad ním alebo pod ním – nevieš si to predstaviť? Hurá do Kalte Kuchl to obzrieť! Vodopád určite navštív – budeš to 1 percento návštevníkov.

Mariazell

Hneď odtiaľ zamier na Mariazell. Kto nemá magnetku z Mariazell, nie je motorkár . To sa tak vraví … inak kúpiš ju na pumpe.  Mariazell je pútnické miesto v obklopení hôr, s neskutočným výhľadom, ale aj miesto ako ja vravím – kde sa menia Alpy – kde sa mení krajina, vysvetlím prečo, ale neskôr.

Mariazell je najznámejším pútnickým miestom v Rakúsku, v oblasti Štajerska. A to pretože v centre sa týči monumentálna Mariazellská bazilika. Bazilika bola postavená, aspoň jej pôvodná verzia v 14. storočí. V roku 1420 a 1474 kostol zničil požiar a bol renovovaný až v rokoch 1644 – 1683. Zaujímavosť – Mariazellská bazilika je označená ako jediná národná svätyňa všetkých nemecky hovoriacich krajín. Je to jedna z najnavštevovanejších svätýň v Európe a vnútro je nádherné. V kostole sa nachádza aj uctievaný zázračný drevený obraz Panny Márie. Určite sa to oplatí pozrieť, ale teraz späť na motorku.

Wild Alpen

Ešte som nevysvetlil prečo to nazývam – kde sa menia Alpy – kde sa mení krajina. Skočíš na motorku a ďalšia destinácia WildAlpen – divoké alpy . Ak by si sa ma opýtal, akú oblasť mám najradšej a kde ma stretneš 1000x za rok, je to ona. Ak uvidíš letieť žltého V-Stroma 800DE a budeš vidieť vyškerený ksicht – to som zaručene ja. Akonáhle zlezieš z kopca, kde leží Mariazell a odbočíš doľava smer WildAlpen – začína symfónia farieb a prírody. Poézia, ktorú nebudem opisovať, pretože napíšem minimálne ďalšie dve strany len o nej.

Po pravej strane ti začne spríjemňovať pohľad horská rieka a na ľavej strane hora. Po chvíli dorazíš do dedinky Gusswerk, kde odbočíš doprava. Tu začína tvoje dobrodružstvo, otvorená huba a padnutá sánka. Zrazu ako keby niekto lúskol prstami, prehodil vypínač, praskol bičom – booom. Celá krajina je iná, tá zmena je rapídna a veľkolepá. To je pravé ten moment a to, prečo to volám – kde sa krajina mení a dôvod prečo to pre mňa patrí k TOP miestam všeobecne.

Z  lesných hôr plných stromov prichádzajú skalnaté – chladné kopce. Príroda na miestach nedotknutá ľudským dotykom. Rieky divoké, ideálne na rybolov a jachting, vodopády, nádherné panoramatické pohľady a les. Príroda, ktorá charakterizuje presne to, kam smerujeme – a to Wild – Divoké.

Zákruty pri Salze

Po ceste na WildAlpen ti bude robiť spoločnosť rieka Salza, ktorá sa bude prehadzovať z ľavej strany doprava. Tak ako tvoje oči v tých nádherných zákrutách a v čistom prostredí. Užiješ si aj srandu, keďže ťa čaká hneď jeden krásny horský úsek. Priesmyk, ktorý okrem úžasných zákrut ponúka výhľady z obrovskej výšky na hory a lesy. Prvý krát odporúčam sa viac sústrediť na cestu, keďže pri pohľadoch ktoré sa vám ponúknu, bude veľmi ťažké odtrhnúť zrak, takže pozor.

Cestou stretneš zelené až tyrkysové jazerá, vodné priehrady, malé dedinky, kostolíky a rozprávkové údolia obklopené obrovskými skalnatými horami. Tam by som chcel zľahka zostarnúť – ale iba zľahka. WildAlpen – krásna alpská dedina, kde ťa v strede oproti pumpe, privíta kostlivec v koženom moto-oblečení na choppri. Za kostlivcom je aj skvelá reštaurácia ale predovšetkým odporúčam kemp – WildAlpen, okolo ktorého preteká horská rieka a kde vieš stráviť užasnú noc. Tam sa vždy vyspím lepšie, ako keď som bol v umelom spánku. Ten vzduch, príroda, proste TOP . V okolí nájdeš vodopády, sauny a ďalšie atrakcie a áno aj hromady zákrut.