Connect with us

Testy a recenzie

Urýchľovač emócií – test Ducati Scrambler 800 Desert Sled 2019

Publikovaný

on

História legendárneho výrobcu z Bologne je plná úspechov a to od Cucciola až po Scrambler, od desmodromického rozvodu až po medzinárodný šampionát Moto GP. A keď sa spoločnosť ocitla v ťažkej situácii, vždy ju dokázala silná súdržnosť a nadšenie zamestnancov prekonať – len málo výrobcov sa jej môže rovnať. Už od roku 1926 sa traja bratia Ducatiovi snažili presadiť na trhu a keď firma ochutnala pretekársku aktivitu a úspech, predaj šiel nahor. Keď v roku 1954 najal Giuseppe Montano mladého inžiniera Fabia Taglioniho, na svet prišiel jednovalec majúc súkolie stálej redukcie s kónickými prevodmi a hneď potom prišiel na svet aj desmo motor. Svetový rýchlostný šampionát v triede 125 ccm ukázal svetu, aká rýchla a úspešná Ducati je.  


V zemi Indiánov

Ako vravieva môj milovaný svokor, v USA mimo Indiánov veľa dobrého nie je – no po návšteve Fotosamotného riaditeľa Montana, sa práve za Atlantikom zrodila myšlienka na Scrambler. Po početných víťazstvách a dobrej reputácii tak „directore“ zveril import bratom Berliners z New Yorku. Ich obraz a odhad amerického trhu a obchodný talent dali priestor prerábke modelu 175 Motocross, a tak vznikol Ducati Scrambler 250, kde techniku dodal Ducati Diana. V roku 1962 sa na trhu USA objavil v klasickej žltej Ducati motocykel vhodnejší na cestu no nezľakol sa ani terénu. To mu získalo veľkú obľubu a tak sa v roku 1968 pridala motorizácia 350 a 450. Takto sa pokračovalo až do roku 1976 a po celé obdobie si dobýval slávu nielen v Amerike ale aj v Európe, no hlavne vo svojej domovine. Po úspešných rokoch však na dlhé obdobie nastalo ticho, až po trip jedného sparného leta roku 2014, vtedy sme ja a manželka na World Ducati Week 2014 mohli nazrieť do žltého kontajnera, a to až keď som odovzdal mobil a fotoaparát. Stál som pri novinke a obrode klasického Scramblera a bol som vlastne sklamaný, i keď rád, že som si ho omakal skôr ako sa objavil koncom roka na premiére. Netušil som, že sa bude volať Icon…  


Desert sled- púštne sane

Predaj sa spustil v roku 2015 a v tej dobe enduro vložku zabezpečoval model Urban Enduro. Model Desert Sled prišiel na trh v roku 2017 a tento rok v máji sa spustil predaj inovovanej verzie. Rám v krásnom červenom prevedení má oproti bežným Ducati Sramblerom silnejšie prevedenie, ide až dole a má na ľavej strane priehradku naviac. Zadná kyvka je tak ukotvená viac vzadu a na ráme (nie na motore ako u súrodencov), tá je dosť silná aby zvládla pri zdvihoch 200 mm vpredu aj vzadu skákať či „roletovať“. Keď ku tomu pripočítame rázvor 1 505 mm a extrémnu tuhosť rámu okolo vzduchom hladenej osemstovky je o zábavu postarané. Dole je ochrana motora a o záber sa starajú Pirellky Rally STR kde vpredu nájdeme rozmer 19 palcov. Vpredu novú automatickú  svetelnú techniku, ktorú dopĺňa známe X a mriežka, ktorá kryje svetlomet. Vrátane smeroviek a zadného svetla v tvare U je všetko v ledkách.  Bielemu perleťovému laku dominujú širšie bočné hliníkové časti nádrže, nové je aj sedlo (860 mm), ktoré má oproti predchodcovi prepracovanú pozíciu sedenia. Nechýba hydraulická spojka a nové dvojkanálové Bosch Cornering ABS, kde vpredu je 330 mm kotúč a vzadu 245 mm, nechýba konektivita v podobe bluetooth ready a viac informácií nájdeme na kompaktnom budíku a aj ovládače prešli razantnou zmenou.


Odkaz slobodného obdobia „the 60s“

Priznávam sa dobrovoľne, že po vlastníctve Ducati GT1000 a Sport Monoposto som si na novú raduFoto Scrambler musel zvyknúť, vadilo mi to moderné pojatie, no všetko chce čas. Desert Sled je ale technicky inde ako jeho súrodenecká partia a to ma veľmi lákalo. Predaj sa oficiálne začal v máji a možno sme v EU prvý časopis, čo Sleda testuje. Prečo to tak je, si ale povieme neskôr. Na fotkách sa to nezdá, no nejde o malú mašinku. Je dosť „kozatá“ (rozumej vysoká) a dosť v rázvore dlhá. Sedadlo je vysoko nad zemou, ale motocykel má úzku stavbu a nie je problém s ním manipulovať. Po naštartovaní sa nechová ako ratlík kleptoman, je príjemne bublavý a na palubovke nechýba ukazovateľ zaradenej rýchlosti, po novom aj palivomer, a informácie ako dojazd, teplota okolia a podobne. Ako jediný má aj prepínanie jazdných módov, základný JOURNEY je možné prepnúť do OFF ROAD-u a pokiaľ sa použije tento mód je k dispozícii aj úplne odstavenie ABS. Nechýba ani použitie PIN kódu pre núdzové štartovanie. Zvyknúť som si musel iba na otáčkomer, čo behal naopak do ľavej strany. U pretekárskych veteránov som to poznal, tak som nemal až taký problém. Šesť kvaltov ide príjemne do zubov a spojka je neskutočne páperová, predošlá generácia potrebovala trénovať ľavú ruku, inak to nedala. Plyn má dlhšiu dráhu, čo mi spočiatku vadilo, no keď som dal terén, pochopil som prečo to tak je. Jednotka je sprevodovaná priam trialovo a dvojka sa okamžite berie odspodu, vlastne prvé 4 rýchlostné stupne sú také motardovo – endurové. Keď sa staviam do stúpačiek tak je manévrovanie v 5 km rýchlosti priam lahôdkou. Zvolil som kombináciu asfaltu a neskôr som pridal prašné cesty a nakoniec terén vyjazdený po traktoroch a technike. Keď som po zoznámení a zábehu zabral na asfalte, takmer ma vyzulo. Nechápem ako taká rally guma, môže tak držať na asfalte. DéESko je vlastne tuhšie ako Multistrada, je na pocit tvrdšie a nemá problém nekompromisne športovo brať každú zákrutu, ktorú mu naordinujem. Tá ochota a chuť preklápať sa je úžasná a neustále ma to vzrušovalo. Podľa technických parametrov by sa dalo predpokladať, prevažovanie enduráckych hodnôt, no tu je tento stroj doma tam aj tam, a to úplne na rovnako.

Prepínam OFF ROAD a púšťam sa do prachu a kameňov. Tento mód odblokuje zadné kolo Fotoa ponechá ABS len vpredu. Ak by som chcel, je možné ABS odpojiť úplne. Výkon sa vyladí potom tak, aby bol vhodnejší pre terén. Či v sedle alebo stúpačkách si prednú 19-ku smerujem podľa potrieb a tuhosť celého motocykla doplnený dlhším rázvorom dáva stabilite korunu. Fun Factor je tu tak obrovský, že ten čo neskúsil, nepochopí. Motorka reaguje na každý podnet pri prenášaní váhy a ja si začínam veriť až natoľko, že tomu začínam poriadne prikladať. Možno sa vám zdá, že som na niečo zabudol – nie, trakcia tu nie je. Pri dnešnom pretechnizovanom motocyklovom trhu je Desert ako zjav, síce tu nájdeme zopár „fičúriek“, no stále sa jedná o čistú a nefalšovanú motorkárčinu. Skúšam prudké stúpanie a hlboké koľaje, kde sa terén po návaloch dažďa rozmočil. Hore si idem úplne bez problémov, ľahká motorka sa dobre koriguje no keď idem nazad musím zvýšiť opatrnosť, klzký povrch okamžite blokuje predné koleso pri brzdení. Brzdám nie je čo vytknúť, inovované ABS je špičkové a jeden kotúč vpredu bez problémov zvláda všetko, čo od neho chcem. Keď som prekonal sám seba a sedím si na parkovisku špinavší ako motorka, obdivujem ten špagety cit pre detail. Kam som sa pozrel bolo všetko spracovanie dizajnu dotiahnuté dokonca. Je tam odkaz zrodenia sa ku voľnosti, no nájde sa aj moderna jemne zapracovaná do histórie. Pritom to nie je žiadna lemra,zrýchlenie z nula na sto za 3,7 s a 400 m dá za 12 s pri rýchlosti takmer 171 km/h, to je slušná hodnota. Aby si nik nemyslel, i keď je na poľnej ceste a v bežnom teréne veľmi schopná, vie ísť úžasne krokom – no po asfalte si to zašportuje ako typická Ducati. Ergonómia a práca tlmenia je naozaj excelentná a keď si pridáme veľmi dobre odstupňovanú prevodovku máme výsledok, ktorý nemôže skončiť inak ako zábavou. Skúsil som aj diaľnicu, no i keď to nebol problém a dá sa bez problém držať cez 140 km/h – hrozne som sa nudil. Hlavne keď som už vedel, čoho je motorka schopná. Potešila aj spotreba, na malú nádrž nie je problém dať takmer 270 km.  


Vyzretý stroj

Keď sa pozriete na tento stroj, odpovie: „ choď kam chceš a kedy chceš“. Multistrada 1200 bola najlepšia motorka akú som kedy mal, no Desert Sled a jeho vzduchom chladená osemstovka je to najzábavnejšie čo som kedy testoval. Štýlom „Stealth Knobbies“ bez zbytočnej luxusnej elektroniky a množstva módov a ladenia, je DS-ko čistá a nefalšovaná motocyklová zábava. Inovácie pre tento rok celej rade pomohli, hlavne potešilo čierne lakovanie motora (konečne), no Desert dozrel do dokonalého stroja a tak nám doma v garáži pribudol Scrambler nesúc v techničáku rodinné meno. Je to už síce naša siedma Ducati, ale takto som dávno neožil. A kde sú sklamania? No jedno by som aj mal hneď, kľúč je síce po dizajnovej stránke krásnym kúskom, no keď otváram nádrž tak ho driem o ochranu zámku. Ťažko mu hľadať konkurenciu, tak ho porovnám ku Triumphu tisícdvesto, aj keď to nie je úplne najspravodlivejšie porovnávanie – iného takto multi schopného Scramblera nepoznám. Teda poznám ich dosť, len tam je „scrambleoidné“ len to meno. Na záver by som mal povedať, že je to strašné porno… lenže ja som sa zamiloval. Preto nič nebude, pomodliť, vycikať a do postele snívať o cestách necestách…    


Ducati Scrambler Desert Sled

Cena: 11 590 Eur

Motor: 803 ccm, 4 ventily, Desmo, L2

Výkon: 73 k pri 8 250 ot./min.

Krút. moment: 67 Nm pri 5 750 ot./min..

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rozmery (DxŠxV): 2 200 x 940 x 1 213 mm

Rám: priehradový, pozváraný z oceľových rúrok

Hmotnosť: 209 kg (prevádzková hmotnosť)

Rázvor: 1 505 mm

Výška sedla: 860 mm

Objem pal. nádrže: 13,5 l

Pneu: vpredu: 120/70-19, vzadu: 170/60-17  


Test bol uverejnený v časopise Motomagazin 9/2019

Text: Dušan „Campa“ Lysák, foto: Peter Ruža

Urýchľovač emócií – test Ducati Scrambler 800 Desert Sled 2019

Continue Reading
Pridaj komentár

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Top výber

Partneri

kontakt: motocykel(a)motocykel.sk

Prevádzkovateľ stránky Motocykel.sk s. r. o.
Všetky práva vyhradené © 2021 Motocykel.sk