Connect with us

Testy a recenzie

Všestranne nadaný chuligán – test Yamaha MT-10

Publikovaný

on

Mojácar, Španielsko, (8. – 10. 5. 2016)    

 – Motor a podvozok vychádza z aktuálnej verzie superšportu R1

– Neprehliadnuteľný dizajn

– Najvšestrannejší hyper naked na trhu

– Technika superšportu za vynikajúcu cenu  

Yamaha MT-10 je nepochybne jednou z najočakávanejších noviniek tejto sezóny a už len pri pomyslení na nahú verziu aktuálneho litrového superšportu R1 musia priaznivcom kategórie športových naháčov prebehnúť po chrbte príjemné zimomriavky. Medzi týchto priaznivcov sa radím aj ja a priznám sa, že počas oficiálnej prezentácie som zostal trochu zaskočený keď zaznela veta, ktorá hovorila, že MT-10 nie je nahou verziou superšportu R1. Mať poruke taký potenciál a nevyužiť ho? Nebol som jediný s rozpačitým výrazom na tvári, no ako sa na druhý deň ukázalo, Yamaha MT-10 skutočne nie je „len“ nahou R1-kou, je oveľa, oveľa lepšia.  

 

 Na scénu prichádza „Temná strana Japonska“

 Yamaha pred pár rokmi naštartovala ambiciózny projekt, ktorý postupne mení celý imidž značky, priestor dostali nové myšlienky a naštartovali sa nové trendy. Jeden z týchto trendov sa ukrýva za výrazom: „Dark side of Japan“ (Temná strana Japonska), ktorá je v úzkom spojení s modelovou radou MT, ktorá je mimochodom momentálne najpredávanejšou v Európe. Jedinečný a agresívny dizajn je kombinovaný s výkonnými motormi, kde je dôraz kladený na pružnosť a maximálne zábavný prejav motora, čo platí aj v prípade obratného podvozku. K tomu treba pripočítať modernú techniku a cenovú dostupnosť. Tento recept našiel u európskych zákazníkov pozitívnu odozvu a opäť dostal Yamahu na vrchol popularity. Najnovší prírastok s označením MT-10 sa stáva novou vlajkovou loďou tejto kategórie a Yamaha teraz ponúka model rady MT pre každého jazdca, kategóriou A1 počnúc (MT-125) a super výkonnou MT-10 končiac.  

 

 DNA R1

Základ nového naháča je skutočne fantastický a opiera sa momentálne o to najlepšie, čo v ponuke výrobcu nájdete. Aktuálny model superšportu YZF-R1 je priam nabitý okruhovou technikou a najmodernejšou elektronikou. Radový štvorvalec so špecifickým intervalom odpaľovania jednotlivých valcov, ktorý Yamaha označuje skratkou CP4 (crossplane crank) sa vyznačuje veľmi presným prepojením medzi vašim pravým zápästím a výkonom, ktorý sa prenáša na zadné koleso. Okrem toho sa vo vysokých otáčkach prejavuje veľmi špecifickou zvukovou kulisou, podľa ktorej je Yamaha okamžite rozpoznateľná. K tomu pripočítame kompaktný podvozok, ktorý je svojimi rozmermi veľmi blízko okruhovému špeciálu YZR-M1 zo seriálu MotoGP a výsledkom je jeden z najlepších superšportov na trhu. Inými slovami skvelá referencia pre moderný hyperšportový naháč.  

 

DNA MT

Nejaký čas som sa musel vyrovnávať so spomínanou poznámkou o tom, že MT-10 nie je len odstrojenou R1-kou, ale ide o motorku s vlastným charakterom. Pravdou však je, že R1-ka nie je v prostredí bežnej premávky ani najpriateľskejším ani najkomfortnejším náradím na trhu a na rad tak prichádza DNA modelovej rady MT, ktorá v tomto smere sľubuje oveľa viac ako nekompromisné superšportové výkony, no a čo je nemenej dôležité to všetko prináša za podstatne priaznivejšiu cenu. Rozdiel medzi cenou YZF-R1 a MT-10 je až 5 000 Eur (!), samozrejme v prospech naháča. Začnem motorom, ktorý sa dočkal výrazných zmien a viac ako 40 % komponentov je iných ako v prípade modelu R1. Dôraz sa pritom samozrejme kládol na zvýšenie výkonu a krútiaceho momentu v nízkych a stredných otáčkach. Výrazných zmien sa dočkala najmä hlava valcov, kde sa znížil kompresný pomer, upravilo sa časovanie vačkovej hriadele a sacie ventily majú menší priemer. Naopak narástol objem vzduchového filtra, palivové mapy sú preprogramované a dvojicu vstrekovacích trysiek vo valci nahradila len jedna. Za účelom zlepšenia priebehu výkonu v nízkych otáčkach sa zvýšila hmotnosť rotujúcej masy vo vnútri motora, čo sa dotklo ťažšieho zotrvačníka a ľahký titán použitý na ojnici nahradilo ťažšie železo. Naviac na zadnom kolese pribudla o dva zuby väčšia rozeta (T43). Výsledkom je motor, ktorý ponúka extra široké spektrum využiteľných otáčok a výkon, ktorý vás v pohode prevezie mestom a zároveň zvláda okruhové nasadenie.  

 

Obratnosť a stabilita

Podvozok MT-10 rovnako vychádza zo superšportu R1 a v tomto prípade ho najlepšie vystihujú slová obratnosť a stabilita. Hliníkový rám je praktický identický s rámom superšportu a to isté sa dá povedať aj o kyvnej vidlici. Nové sú oba okuláre ale aj oceľový podsedlový rám vzadu, vďaka čomu je Yamaha prispôsobená na uchytenie kufrov. Celkový rázvor motorky je len 1 400 mm a k slovu obratnosť tak ešte patrí aj slovo kompaktnosť, ktorú pocítite hneď po nasadnutí. Hmotnosť sa nielen vizuálne presunula viac na predné koleso a to aj vďaka oceľovým zvodom výfukového potrubia, ktoré nahradili exotický titán. Na predné koleso tak pripadá 51 % hmotnosti motocykla a na zadné 49 %. Skvele fungovalo plne nastaviteľné pruženie, ktoré rovnako pochádza z modelu R1, samozrejme prináša nové nastavenia namierené viac na komfort, no stále je to výborný športový podvozok. Výkonné brzdy sú vybavené elektronickým protiblokovacím systémom Bosch, ktorý pracuje bezchybne na suchu ale ako sme mali možnosť presvedčiť sa aj na dažďom premáčanej ceste.  

 

Radikálny dizajn

Modelová rada MT je známa svojím originálnym dizajnom a nový model MT-10posúva hranicu radikálnej vizáže ešte o level vyššie. Najvýraznejším prvkom je pritom predná maska, ktorá pripomína skôr tvár transformera ako športovo ladený naháč. Slovo „radikálny“ asi najtrefnejšie vystihuje dizajn Yamahy, ktorý je zhmotnením výrazu „Dark side of Japan“ a len ťažko sa dá označiť ako neutrálny s úmyslom osloviť široké masy. Aj počas novinárskej prezentácie sa vytvorili dva tábory, ktorým sa vizáž buď páčila alebo naopak nie. Na niektorých častiach najmä okolo motora bolo vidieť, že dizajnéri si museli poradiť s umiestnením komponentov, ktoré inak zakrýva kapotáž a napríklad expanzná nádržka chladiacej kvapaliny umiestnená na boku na úrovni chladiča je na môj vkus dosť zraniteľná, no ako celok pôsobí motorka dotiahnutá do detailu. Naviac dizajn veľmi umne ukrýva praktické detaily a napríklad nízka predná maska nad dvojicou svetlometov vytvára funkčnú čelnú kapotáž, ktorá skutočne funguje, a ak sa práve nerútite po diaľnici +150 km/h, tak robí aj rýchlu jazdu znesiteľnou. Do celkového dizajnu sú naviac zakomponované úchytné body na príslušenstvo. Osobne mi výzorom najviac imponovala Touring verzia MT-10, ktorá okrem vyvýšeného čelného štítu ponúka chrániče riadidiel, turistické sedlo a dvojicu postranných kufrov. Je to taká „fazerovská“ univerzálnosť v ultra modernom balení v mojom prípade asi jednoznačná voľba.  

 

Elektronickí asistenti

R1-ka ponúka jeden z najsofistikovanejších elektronických balíčkov na trhu, kde boli naplno využité bohaté skúsenosti z pôsobenia v šampionáte MotoGP a patrí medzi to najlepšie čo môžete na motorke mať. MT-10 prichádza s jednoduchším riešením, zato maximálne efektívnym a na rozdiel od iných systémov nepokazí žiadnu srandu. Trakčná kontrola ponúka tri stupne nastavenia a dá sa samozrejme aj vypnúť. Toto som však ani raz nepotreboval, nakoľko prvé dva stupne zasahujú prakticky nezištne a naviac povoľujú jazdu na zadnom kolese, čo MT-10-ke išlo až neskutočne ľahko. Jazdec má k dispozícii aj trojicu výkonových máp. Všetky tri pritom ponúkajú rovnaký maximálny výkon, odlišujú sa len intenzitou s akou sa výkon prenáša na zadné koleso. Štandardná mapa STD bola najmenej agresívna a ako sa počas testovania ukázalo aj najvyužiteľnejšia. Mapy A a B (najagresívnejšia) dokázali byť najmä v tesných úsekoch až zbytočne veľa a 160 k v podaní hladko nastupujúcej mapy STD bolo aj na vyložene športovo jazdu vynikajúce nastavenie. Ďalším asistentom je elektronický systém ABS, ktorý pracoval bezchybne a na suchom a kvalitnom asfalte sa dalo brzdiť maximálne agresívne bez toho aby ste pocítili jeho zásah.  

 

Mestský kávičkár

Úvodná časť testovacieho okruhu nás previedla hustou mestskou premávkou prímorského strediská Mojácar a moje prvotné obavy o zvládnutí +160-koňového naháča v tomto prostredí sa veľmi rýchlo rozptýlili. Motorka je skôr kompaktná a vzpriamený posed komfortný s nohami pevne na zemi. Motor je na štandardnom nastavenímimoriadne priateľský spoločník s presnou reakciou na pootočenie plynovou rukoväťou. Výkon narastá síce v relatívne strmšej krivke, no plynulo a bez výkyvov. Motor dokázal naviac pružne reagovať už od najnižších otáčok a nie raz sa mi stalo ako som zabudol podradiť a motor bez protestov zrýchľoval aj na 6-ke. Pokusy s prepínaním na agresívnejšie výkonové mapy som rýchlo zavrhol, pretože na oboch režimoch (A a B) motor reagoval zbytočne agresívne a trhavá jazda pripomínala skôr presun na nervóznom superšporte. Ľahké ovládanie opäť nijak nenaznačovala extrémny potenciál, ktorý sa v Yamahe ukrýval a v sedle MT-10 som si pripadal skôr ako typický víkendový kavíčkár. Aj keď s agresívnym imidžom Yamahy kombinovaným s mojím čiernym oblečením som mal pocit, že obsluha kaviarne by mi namiesto kávy asi radšej dobrovoľne odovzdala dennú tržbu :-).  

 

Horský extrémista

Mesto nechávame za chrbtom a na rad prichádza poriadny adrenalínový zážitok. Motor akoby mal dve tváre a priateľský charakter vystrieda explózia porovnateľná s litrovým superšportom, stačí len potiahnuť plynovú rukoväť o niečo viac a štvorvalec vás odmení explóziou, ktorá vás z každého výjazdu doslova vystrelí a predné koleso sa zakaždým svojvoľne odlepí od asfaltu. Zmení sa aj zvuková kulisa a pod zadkom máte zrazu nadupanú R1-ku. Motor potiahne do cca 11 500 otáčok a ponúka tak poriadne široký okruh využiteľných otáčok. Skúšam všetky výkonové krivky a aj keď agresívnejšie nastavenie sa tu cítia lepšie, nakoniec aj tak skončím pri nastavení STD, ktoré je vďaka presnému a hladkému nástupu výkonu stále ideálne pri pomalších rýchlostiach a vo vyšších otáčkach sa výkonom vyrovná dvojici agresívnejších máp. Podvozok si ľahkosť ovládania z mesta preniesol aj do hôr a k ľahkosti pribudla aj presnosť ovládania. Nemalý podiel na tom má aj kvalitné pruženie, ktoré ani v sériovom nastavení nemá problém s agresívnou jazdou. Pohyb v sedle je ľahký a bez problémov sa dá prenášať ťažisko z jednej strany na druhú. V hlbokých náklonoch je motorka istá a z podvozku neustále prichádza pocit istoty a rezervy. Brzdy nie sú identické s R1-kou, no výkon im určite nechýba a kombinujú to s presným a ľahkým dávkovaním, vďaka čomu na páčku tlačím len jedným prstom aj počas agresívneho brzdenia. K absolútnemu šťastiu mi chýba už len quickshifter, ktorý by okrem iného pomohol aj trochu tvrdo radiacej prevodovke, no aj to sa dá vyriešiť a elektronický asistent radenia je súčasťou bohatej doplnkovej výbavy.  

 

Potenciál športového turistu

MT-10 svojím charakterom už v sérii ponúka skvelý turistický potenciál, ktorý naplno rozvinie verzia Touring vyskladaná zo sady originálnych doplnkov. Diaľnične presuny v rámci predpisov zvláda aj s nízkym štítom aj keď v našom prípade to bolo len pár kilometrov a niekoľkohodinové presuny by už boli únavne, no stačí siahnuť po vyššom turistickom štíte a problém je vyriešený. Nemalú časť testovacieho okruhu sme absolvovaliv daždi a najmä relatívne široké spodné partie ponúkli slušnú ochranu pred vetrom a vodou. Motorka je vybavená praktickým tempomatom, ktorý funguje od 50 – 180 km/h a spríjemní vám každý diaľničný presun. Na konci dňa (+280 km) ma síce už trochu pobolieval zadok, ale riešením je oveľa pohodlnejšie turistické sedlo, ktoré nájdete na verzii Touring.   Chuligán Na záver to najlepšie a presúvame sa na malú letiskovú dráhu, kde máme popri fotení možnosť trochu „blbnúť“. Je pravda, že organizátori novinárskych testov tieto veci väčšinou vidia neradi, no Yamaha MT-10 je iná a to, že budete občas robiť veci, ktoré sa trochu vymykajú pravidlám slušnej jazdy je viac ako isté. Možno aj preto to v Yamahe radšej vzdali a vypustili nás rovno na letisko J Faktom je, že táto motorka vám každé efektné „wheellie“ neskutočne uľahčí, stačí na 1. alebo 2. druhý prevodový stupeň prudšie pootočiť plynovou rukoväťou a koleso sa samé plynulo odliepa od zeme, nemusíte dokonca ani vypínať trakciu a na prvých dvoch stupňoch vám to bez problémov dovolí. Opäť ani nemusím prepínať výkonové režimy a motorka to zvláda na najmenej agresívnom nastavení STD. Priznám sa, že dávno som nesedel na motorke, ktorá sa s takou ľahkosťou mení na dokonalého a zábavného chuligána.  

 

Nie je to nahá verzia superšportu R1

S týmto faktom som nielen zmierený ale Yamahe som vďačný zato, že svoj top športový naháč postavila v duchu modelovej rady MT. Výsledkom je skvelá motorka, ktorá svojou všestrannosťou zatieni aj tých najväčších univerzálov na trhu. Mestský bike, superšport, turista alebo streetfighter je to na vás ako chcete s motorkou jazdiť, okamžite sa vám prispôsobí a nemusíte sa pritom ani preklikávať zložitým menu na prístrojovke. Akurát ak vy prispôsobíte svoj imidž motorke, tak sa musíte zmieriť s tým, že môžete mať občas problémy, ktoré som už spomínal, keď vám obsluha kaviarne namiesto obľúbeného cappucchina rovno odovzdá dennú tržbu s rukami nad hlavou, jednoducho budete za drsňáka.  

 

 Yamaha MT-10

Cena: 13 590 Eur

Motor: 998 ccm, 16 ventilov DOHC, R4

Výkon: 160 k pri 11 500 ot./min.

Krút. moment: 111 Nm pri 9 000 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rozmery (D x Š x V): 2 095 x 800 x 1 110 mm

Rám: dvojitý chrbticový, pozváraný z hliníkových profilov

Rázvor: 1 400 mm

Výška sedla: 825 mm

Objem pal. nádrže: 17 l

 Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 190/55-17  

 

Za pozvanie ďakujeme: Yamaha Motor Europe N. V., CZ/SK  

Článok bol uverejnený v časopise Motomagazin 6 / 2016  

Text: Miro Tamáši, foto: Yamaha

Yamaha MT-10 – Album k testu, MMA 6/2016

Advertisement

1 komentár

1 komentár

  1. devill63

    12. augusta 2016 at 4:12

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Najčítanejšie

Partneri