Ako sa bledá tvár spriatelila s Indiánom – Indian®Chief® Classic

Test Indian®Chief® Classic

• Silná charizma
• Kvalitný podvozok
• Fakt nádherný motor
• Moderný technikou
• Poddajný a ovládateľbý

Začalo to v roku 1901 kedy  vznikla v Amerike značka Indian, rok na to vyhral tento motocykel svoj prvý pretek a v roku 1903 tu bol jeho 1. rýchlostný svetový rekord 90,1 km/h. Teraz prebehnem do iného tisícročia, až do roku 2011, kedy túto značku kúpil špecialista na 4×4 – značka Polaris. Oficiálne na český trh vstupuje Indian opäť po 70-tich rokoch a prostredníctvom spoločnosti Klasik Moto zo Zvolena pred mesiacom i na slovenský trh. Tak sme do Zvolena teda zašli a dostali sme sa po prvý krát v histórii našej redakcii vôbec k testu motocykla Indian. Bola to síce iba jednodňovka, ale o to väčší zážitok.

Indian je moderný stroj – predsudky preč
Pokiaľ ste na výstavách v Miláne Indian len tak obchádzali, možno ste spravili chybu, pretože toto dielo nesie množstvo moderných technológií, svojský výraz, nezameniteľné prvky a dušu Indiana navždy zvečnenú na prednom blatníku v podobe svetla, ktoré bolo vytvorené už v roku 1947. Toto svetlo znázorňuje zároveň ikonickú vojnovú čelenku Indiana. Jeho najvážnejší konkurent je samozrejme Harley a ak si myslíte, že Indian je značka „pod cenou“ mýlite sa. Testovaný stroj stojí 23 690 Eur. Už v základe disponuje tento model tempomatom, bezkľúčovým štartom,  ABS, dvoma  prednými prídavnými svetlometmi a koženým sedadlom. Všetko na motorke je poctivý kus železa vrátane hlbokých blatníkov a tak počítajte i s mega váhou 354 kg. Ale nebojte sa, nie je všetko tak ťažké ako to vyzerá.

Ojedinelý dizajn, poctivé detaily
Nie, ako majiteľ Indiana sa nemusíte báť, že by si ho niekto pomýlil s inou značkou. Dominantné prvky sú predovšetkým hlboko vedené blatníky vpredu i vzadu, šialene okapotovaný predný svetlomet na vrchu s plutvičkou a výrazným tvarom motora s neprehliadnuteľne tvarovanými hlavami valcov. Vpredu nejako dlho hľadám 4-piestikové brzdové strmeňe, však kotúče sú predsa tam, kde majú byť. Podrobný prieskum ukázal, že strmene kompletne prekrýva blatník. Na jednej strane je to dobre, proti špine, vode, prachu, na druhej strane je to vždy prvé, čo pozerám keď sadám na hoc-aký motocykel. Tak čo, musím teda veriť, že sú tam! Logo Indian vytvorené v roku 1910 nájdete na nespočetných miestach, biely bočný lem na Dunlopkách a chróm vás potom navedú do atmosféry iného storočia a naspäť vás zasa vrátia moderné zadné LED svetlá aj keď v klasickom tvare a hromada cestovných údajov na okrúhlom budíku na nádrži. Motocykel má skutočne čistý a hladký dizajn, ktorý s prehľadom ukončujú tenké a strašne dlhé, chrómové koncovky výfuku po oboch stranách motocykla. Plošinové stúpačky jazdca odvádzajú pozornosť od snáď jediného škaredého prvku na motorke – konzoly a stúpačky pre spolujazdca. Budík na nádrži je „proklete“ nízko a parádne je vsadený do veľkého pretiahnutého lemu, ktorý sa prelína s kusom pásovej kože na nádrži končiacej až pod sedadlom vodiča. Mimochodom i na tejto koži je vyrazené logo Indian a okrem estetického detailu z časti plní i ochranu pred poškriabaním nádrže. Na tomto kúsku nájdete poctivú prácu, kde sa len pozriete.

Priateľstvo – hawg!
Keď bledá tvár našej redakcie obsadzovala územie s názvom Indian®Chief®, tento pokrvný brat sa vôbec nebránil. Tlačidlo v obšúchanom, akože chrómovom leme motor nenahodí, plní len funkciu kľúča. Následné klasický spínač štartéru nahodí motor, ktorý sa dunivo preberá zo spánku.  Asi najväčší rázvor na svete (1 730 mm) opticky, ale aj skutočne u mňa vzbudzoval dosť veľký rešpekt s pocitom, že nasadám na železničný vagón, čo sa dĺžky týka. Ale nizučko položené sedadlo (660 mm) mi ustlalo s pozitívnejším pocitom výborného pohodlia a tu som ihneď pochopil, že ťažisko je tak nízko, ako len môže byť a tým sa motocykel stáva o triedu obratnejší. Ešte ma zaujali dva uzávery nádrže, oba bez kľúčovovej dierky – jeden je falzifikát, druhý som odtočil ako na Jawe, mimochodom i táto farba Indiana je skoro pokrvne jawácka. Tak sedím o pozerám na moje pracovisko a rozmýšľam, prečo má pravá rukoväť, kde je plyn tieto tlačidlá: výstražné svetlá, štartér, vypnutie a zapnutie zapaľovania, tempomat 2 x – 1 x pridávanie, jeden krát zapínanie. Na ľavých riadidlách sú len: spúšťač smerových svetiel, prepínač svetiel a klaksón, teda v nepomere 5:3. Ihneď by som minimálne tempomat preložil vľavo, pretože som skutočným užívateľom tempomatov a zapínam ho prakticky všade a pravá ruka na plyne by mala byť čo najmenej rušená, aj kvôli brzde. Radiaca páka nad plošinami nie je typu päta, špica, ale tu len predná konzola, čo mne absolútne vyhovuje, pedál nožnej brzdy  je veľký ako na autobuse. Oba spomínané prvky ovládania by som na svoju postavu potreboval prestaviť. Na zadnom čele prednej masky vidím ďalšie obrovské tlačidlo,  ktoré spúšťa predné prídavné svetlomety. No neviem, ako by som ho za jazdy spínal, je dosť ďaleko.

Bledá tvár štartuje
Po priateľskom objatí mi Indian s radosťou zveruje  opraty svojich koní o ktorých presne neviem, koľko ich je, ale mám k dispozícii len silný údaj o krúťaku 139 Nm. V pozícii vodiča mám k dispozícii obrovský priestor s mierne roztiahnutými rukami ako sa patrí. Obrovský cruiser  je  na mieste trochu neohrabaný, ale to je i konkurencia, otočiť sa na dvore znamená viacnásobné cúvanie a manévrovanie. Rachot jednotky a stredne tvrdá spojka dáva do pohybu túto červenú vec s ľahkosťou pierka. Už prvé tri zákruty režem akoby som na ňom mal najazdené tisícky kilometrov. Môžu za to aj pneumatiky, ktoré sa mi vzorom i zaoblením páčili už na parkovisku. Zvyšok rýchlostných stupňov už zapadá mäkšie a tak sa prepletám mestskou premávkou ako vlásenka. Motocykel sa nekrúti a na svoju veľkosť je v pohybe veľmi ľahko ovládateľný, až som z toho sám prekvapený. Pocit veľkej váhy a dĺžky razom mizne a moju pozornosť odpútavajú oči okolia, pre ktoré je Indian veľmi zaujímavý. Pasáže mimo mesto mi dajú viac času na precítenie stroja. Vibrácie minimálne, akcelerácia veľmi aktívna, trasenie v riadidlách žiadne, všetko ide po masle, moja hlava v Jet prilbe je spokojná nad mieru. Šestka je na 90-tku len tak-tak, mierim smer diaľnica a púšťam kone do cvalu. Ochota je skutočne preveľká, s rýchlosťou ale rastie i odpor. Pri 130 km/h už moja Jet prilba nestíha a pod touto rýchlosťou končí ochrana masívneho predku. Nedá mi to, ale skúšam i akceleráciu do 160 km/h. Motor výkonnostne neprotestuje, doslova sa teší, šestka je tu ako vyšitá a je nad slnko jasné, že motocykel zvládne i ďaleko vyššiu rýchlosť, bez rušivých aspektov a aj vibrácie sú stále len príjemne a šteklivé. Točivá diaľnica mi napovie, že i vysoká rýchlosť stroju sedí, geometria je veľmi správna, stroj pozitívne reaguje na moje pokyny v prudších zákrutách, za čo môže silný chrbticový hliníkový rám, ktorý je pekne celý skrytý pod kapotami. Viditeľná predná trubková časť rámu vás síce môže naviesť na to, že rám je celý trubkový, ale nie je to tak, dokonca i zadný podporný rám je vyskladaný odliatok a toto má hlavnú zodpovednosť za správne reakcie podvozku aj v tých najkritickejších jazdných situáciách. Centrálne odpružená zadná odlievaná vidlica je doplnená o prednú 46 mm kazetovú vidlicu s dvojitými pružinami a úplne v norme odoláva rozmláteným slovenským cestám. Brzdný účinok je presne adekvátny tomu, čo stroj potrebuje, dávkovanie je vcelku presne také, aké v danej chvíli potrebujem. Nesklame vás ani jedno ani druhé. Nakoniec ešte spúšťam tempomat, ktorý okamžite akceptuje moju požiadavku, dávkovanie rýchlosti  smerom hore i dolu je vcelku príjemné a hlavne bez cukania a zbytočných výkyvov. Pomaličky ale začínam cítiť sálavé teplo od zadného valca.

Duša Indiana len tak neodíde do večných lovíšť
Nie je jednoduché obsadzovať územie ovládané inou značkou, ale je možné sa tam dostať. V našich končinách si musí Indian predovšetkým vybudovať meno. Za redakciu môžem povedať, že testovaný stroj spĺňa všetko, čo sa od moderného cruisera očakáva. Čistý, svojský dizajn, výborný motor, správne jazdné vlastnosti, palubný počítač, ergonomické ovládanie, Led svetlá, tempomat, bezkľúčový štart a nakoniec i ukazovateľ zaradeného rýchlostného stupňa a vonkajšej teploty, to všetko v základe.  Pracovná hladina motora sa teší rozmedziu 2-2500 ot./min, a nenásilnosť jeho práce v prípade potreby plného plynu je predvídateľná a neprekvapivá, čím v niektorých prípadoch môže eliminovať nepozornosť jazdca a jeho chyby. Vysoká váha je v tejto triede štandardná, pozor na to ako sa vrútite do zákruty, a ak ste do zákruty vleteli prirýchlo, s pomocou nízkeho ťažiska s bleskovým náklonom ľahko skoordinujete smer jazdy. Testovaný stroj má cca 12 000 km, tak sme ho podrobili lekárskej prehliadke, ale iba očami. Žiadne slzenie oleja na spojoch motora, žiadna vyšľahaná prevodovka, žiadne obšúchané sedadlo. Všetko je tak, akoby stroj práve vyšiel z linky, ale predsa hlúpa chybička čo mi trošku pokazila dojem. Lem spúšťacieho tlačidla zapaľovania je evidentne pochrómovaný plast a polka chrómu už z neho bola preč. Ľahká chybička, ktorá ale neovplyvní výrazný dojem Indiana ako celkovej kompozície. Takže na západe Európy už Indian frčí na plné obrátky, naše východné územia  si ešte musí dobiť a získať. Nestačí motocykel len predať, ale následne sa oň aj starať, na čo sa zázemie zvolenskej firmy naplno pripravuje a predovšetkým toto musí byť to TOP. Indian zákazníkom vrele odporúčam a firme vo Zvolene prajem len spokojných zákazníkov.

Indian®Chief® Classic
Cena: 23 690 Eur
Motor: Thunder Stroke™ 111 , 1 811 ccm, 4 ventily, OHV, V2
Krút. moment: 138,9 Nm pri 2 600 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňová, remeň
Rám: dvojitý chrbticový, pozváraný z oceľových rúrok
Hmotnosť: 354 kg (prevádzková hmotnosť)
Rázvor / výška sedla: 1 730 / 660 mm
Objem palivovej nádrže: 20,8 l
Pneu: vpredu: 130/90B16, vzadu: 180/65B16
Motocykel na test zapožičal: Klasik Moto Zvolen

Článok bol publikovaný v časopise Motomazagín 12/2014.
 Autor: Vlado Brniak, foto: autor a M. Tamáši

Indian®Chief® Classic – Album k testu, Motomagazín 12/2014