Expedícia s Čezetou 2009 ? V. diel (Južná Amerika – online)

Na miestnom cintoríne majú vraj najmladšie múmie na svete. Sú staré len niekoľko sto rokov. Mŕtvi sa tu pochovávajú do krýpt, ktoré sú postavené na sebe a vedľa seba, takže cintorín vyzerá ako jeden veľký regál. Miesta však nie je veľa a preto hrobár vždy po niekoľkých rokoch hrobku otvorí a telo premiestni do špeciálnych nádob. Často sa však stane, že mŕtvoly sú buď vôbec nedotknuté, akoby ich tam vložili pred pár dňami, alebo častejšie, že telá sú veľmi zachovalé a dokonale vysušené. Niektoré telá sú vystavené vo vitrínach v miestnom múzeu, viac ich však je postavených pozdĺž múru v pivnici. Buď nie sú tak zachovalé, alebo si pozostalí nepriali aby sa telá ich predkov vystavovali ako atrakcie. Napriek dlhému skúmaniu vedcov nikto nedokáže vysvetliť čím to je. Najčastejším vysvetlením je potrava, rastú tu endemické plodiny. Isté však nie je nič, len smrť.
Po trochu morbídnom zážitku ideme všetci traja ďalej. Cesta sa stále zhoršuje, asfalt zostal niekde v San Bernarde, prašná cesta s kameňmi sa stále zužuje a kľukatí. Znenazdajky sa za zákrutou objaví otvorená krajina a rokliny v skalnatých zrazoch. Úzka rozbitá cesta je zarezaná do zrázu a vinie sa nad roklinou. Chcem natočiť prejazd, ale kamera uchytená na riadidlách nechce pracovať kvôli vibráciám a húpaniu motorky pri prechádzaní cez výmole, a to ani keď je uchytená cez antivibračnú vrstvu handier. A aby som ju držal v ľavej ruke a riadil len pravou, na to nemám ani pomyslenie. Cesta sa trochu zlepšuje a my prechádzame serpentínami až do večera. Spíme na futbalovom ihrisku.
Druhy deň sa rozdeľujeme v mestečku Espinal. Cestou po diaľnici mi pred tým ešte skoro došiel benzín. Na pumpe beriem plnú, ale vzápätí zisťujem, že mi benzín nepresakuje, ale doslova preteká cez prasklinu v hornej časti pri krku. Takže polku zase vypúšťame do kanistra. Son ma upokojuje, že nielen Čezete praská nádrž, on ju v Európe tiež musel vymeniť. Za Espinal jednak fotím v bazáre Zetor a naviac sa mi stráca Petr. Najazdím 200 km pri hľadaní, neustále mu píšem správy na email a už sa informujem u polície, čo je potrebné k vyhláseniu pátrania. Druhý deň popoludní našťastie píše a tak sa zase schádzame. Kúsok pred mestečkom Aiva je ukazovateľ Praga doprava. Petr sa tam išiel pozrieť napred, ja idem za nim. Po asi polhodine jazdy sa vraciam, ľudia ktorých sa pýtam mi ako na začiatku, tak po pol hodinke hovoria, že je to ešte 2 hodiny cesty. Vraciam sa do Aipe, ubytovávm sa a začínam si dávať do kopy motorku. Ráno idem na koktail pri vchode do hostela, kde stretávam Petra. Autobus ho náhodou vyložil priamo u mňa. A tak sa dozvedám čo sa dialo na jeho ceste. Kúsok za miestom kde som to otočil skončila asfaltová cesta, ďalej viedol len šialený pruh štrku úhľadne vysekaný v skale, s ostrými zjazdmi a výjazdmi. Na jednom takom zjazde mu koleso prešlo po kameni a on ostal ležať pod motorkou, s hlavou nad roklinu. Mimo to, že bol trocha pomliaždený si spálil nohu o výfuk. Keď došiel do Pragy, ktorá sa podľa tej našej volá na počesť Pražského jezuliatka, všetci sa divili že žije, pretože celá táto oblasť je úplne pod kontrolou komunistických teroristov, vláda z tohto územia úplne ustúpila. Na doporučenie obyvateľov sa späť vracia autobusom.
Ďalší deň odpočívame v Aipe, Petr si potrebuje dať do kopy nohu. Mne sa zase posúvajú ložiská v strede zadného kolesa, jednak je potrebné sa vrátiť na pôvodné miesto a jednak je ešte potreba trochu vymedziť bubon od brzdového štítu, stlačená pružinovou podložkou. Petrova popálenina sa ale za deň nezlepšila, skôr naopak. Ja mám v pláne navštíviť archeologicky park San Augustin s pozostatkami predkolumbovských civilizáciu. Tam to Petra vôbec neťahá, tak sa vydávam napred sám.

Urobte radosť svojím mašinám a zároveň podporte cestovateľa Vojtu Hlásného nákupom v jeho internetovom e-shope [linka]

Expedícia s Čezetou 2009 ? V. diel (Južná Amerika – online)