Ako sa žije s Hondou Shadow VT 750 C2

Je rok 1997 a ja som sa po dlhej dobe bez motorky konečne rozhodol, ktorú si vyberiem. Je to Honda Shadow VT 600. V mojom ?vnútrohlavovom castingu? víťazí z troch dôvodov: image značky, design, cena. Na poradí nezáleží. Už pri prvom kontakte s predajcom zažívam sklamanie. Personál predajne v centre Bratislavy o motorkách tuší len to, že majú dve kolesá. Preto odchádzam do Pezinku, kde má v garáži svoju predajňu nejaký pán Flendrovský. Ten sa na mňa pozrie a hovorí mi, že ?šestovka? pre mňa svojou veľkosťou nie je vhodná. Vraj o pár týždňov príde na Slovensko novinka: sedemsto päťdesiatka a to je tá správna motorka pre mňa. A posiela ma k inému predajcovi, ktorý ju bude mať na sklade skôr, ako on. Samozrejme že má pravdu, ale ja dodnes nechápem, prečo sa takto dobrovoľne pripravil o zákazníka.

Jednotku som zaradil, až keď sa celý personál predajne kamsi stratil. Obával som sa totiž, že motorka bude so mnou aspoň prvých pár metrov zápasiť. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že tá 230 kilová japonská kráska mi číta myšlienky. Až na ďalší deň, keď už boli moje jazdecké ?chtíče? aspoň trochu ukojené, som sa s ňou podrobne zoznámil. Technické parametre som už samozrejme ovládal dokonale, aj porovnanie s konkurenciou, ale bolo ju treba ešte dlho a dôkladne hladkať pohľadom.

Apropo konkurencia. Od Kawasaki v tom čase bola k dispozícii VN 800. Vulkany sa vyrábali v prevedení cruiser aj chopper, čo bola ďalšia ich výhoda. Ťažko sa k tomu priznávam, ale napriek tomu, že sa mi viac páčili (ich softailový rám je ozaj krásny), som si z nich nevybral. Kvôli cene. Ale do dnes toho neľutujem. Suzuki vyrábala VS 800. Chopprík s prekrásnym motorom. Bohužiaľ je Intruder dosť malý. No a Yamaha vtedy končila s výrobou Viraga 750, čo bola podľa mňa dosť nešťastná motorka. Nestabilný neštýlový chrbticový rám a večné problémy so štartérom, skrátka nič pre mňa.
Po prvej eufórii som zistil, že mi nevyhovuje posed. Sériové ?fúrikové? riadidlá som vymenil za trochu vyššie a oveľa širšie. Sedlá som posunul nižšie a dozadu a predné stúpačky s príslušenstvom vyššie a dopredu. Na motorke som sa ozaj začal cítiť ?ako doma?. Všetky ostatné úpravy sa týkali designu, na ktorý môžu byť rozličné názory a preto ho nebudem spomínať.

Technické parametre VT 750 si môžete bez problémov zistiť, preto sa budem zaoberať len mojimi subjektívnymi pocitmi. Výkonom zaostáva za Vulkanom aj Viragom, ale je rýchlejší, ako Intruder. Jazdné vlastnosti sa mi zdali podobné Vulkanu a podstatne lepšie ako jazdné vlastnosti Intrudera. Virago jazdné vlastnosti nemá, preto ich nedokážem porovnať. V technických a ostrých zákrutách sa správa veľmi dobre. Samozrejme trpí typickou chorobou CCC (choppre, cruisre, customy), že pri ostrej jazde v zákrutách ťahá stúpačky po asfalte. Veľmi nepomohlo ani ich presunutie vyššie, pretože vtedy túto ich nemilú vlastnosť prevzal v ľavotočivých zákrutách rám a v pravotočivých zas výfuk. Napriek len jedinému brzdovému kotúču vpredu a bubnu vzadu, nie je problém, pri necitlivom brzdení zablokovať predné, alebo zadné koleso. Mechanická spojka pracuje veľmi spoľahlivo, ale kto sa s motorkou dobre zoznámi, nemusí ju smerom hore ani používať. To čosi hovorí aj o kvalite prevodovky. Motorka krásne drží stopu a nie je veľké umenie, riadiť ju iba zmenou ťažiska. Hoci to u CCC nie je dôležité, predsa len uvediem, že maximálka sa PODĽA TACHOMETRA pohybovala niekde okolo 170 km/hod. Niekto namietne, že tachometer je u VT 750 ociachovaný len do 160-ky, ale ja hovorím, že ručička sa točí aj ďalej. Jedinou nepríjemnou vlastnosťou tejto motorky (okrem podlitrového objemu) je vlnenie v rýchlych (nad 120 km/h), tiahlych zákrutách. Spotreba sa pohybovala od štyroch litrov pri pohodovej jazde sóĺo, až do šiestich litrov, pri rýchlej jazde vo dvojici s dvoma veľkými kuframi.

Poruchy za 94 000 km:

1. Dva krát pokazené tlačidlo denného počítača kilometrov. Možno som to spôsobil sám, necitlivým používaním.
2. Prasknutý chladič v mieste horného uchytenia o rám. Aj tu som mal podozrenie, že som si závadu spôsobil sám, ale s rovnakým problémom ku mne do servisu prišli aj dvaja iní majitelia VT 750 C2.

Súčiastky, ktoré som za spomínané kilometre a sedem rokov musel meniť:

1. Ložisko v prednom kolese
2. 4x brzdové doštičky
3. Kompletná spojka
4. Žiarovka H4
5. Záberové gumy zadného náboja
6. 4x reťaz, 2x reťazové kolieska
7. 3x pneumatiky
Pravidelná údržba:
– vždy na jar výmena plnosyntetického oleja aj s olejovým filtrom
– každú druhú jar výmena vzduchového filtra
– každú tretiu jar výmena brzdovej kvapaliny
– každú tretiu jar výmena nemrznúcej kvapaliny
– každú tretiu jar kontrola podtlakov (nikdy ich nebolo treba nastavovať)
– každú tretiu jar kontrola ventilovej vôle (nikdy ju nebolo treba nastavovať)
– každú tretiu jar výmena sviečok
– každú tretiu jar vyčistenie sitka v nádrži
– po piatich rokoch výmena tlmičového oleja za hustejší a dvojcentimetrové podložky pod pružiny

Za celých 94 000 kilometrov som nepotreboval dolievať olej, alebo dobíjať akumulátor (iba preventívne, keď som ho mal z nejakej príčiny vybratý a bola poruke nabíjačka). Samozrejme, že ma 1. krát sklamal práve vtedy, keď som predával motorku, ale stačilo ju roztlačiť a makal ďalej. Nikdy som motorku nezazimovával ? dokonca som ani nezatváral ventil nádrže. Jediné, čo som na zimu vždy urobil, bolo dôkladné vyčistenie a namastenie reťaze.
Shadowku som predal z jediného dôvodu. Zamiloval som sa do inej Hondy. Do VTX 1800. O ďalších sedem rokov sa s vami zas podelím o svoje skúsenosti…

Článok bol uverejnený v Slovenských motocyklových novinách