Diabolský unikát – Test Ducati Diavel

Ducati proste v posledných rokoch ide, a keď v r. 2009 bola verejnosť očarená z unikátnej Multistrady, tak ďalší šok nastal v roku 2010, kedy Ducati na výstave EICMA predstavila model Diavel. Diavel bol skutočný šok po všetkých stránkach a do poslednej chvíle mi pripadal ako motocykel z iného sveta. Lenže v praxi je to skutočne realistický model, ktorý má neuveriteľnú individualitu a samotný prístup k motorke ma ale doposiaľ mätie, lebo je tu skĺbené množstvo technických riešení, ktoré ukazujú veľa tvárí tohto stroja. Športovec, turista alebo mestský naháč? Z každého niečo a niečo navyše – diabolský charakter – motorom, dizajnom a každou časťou, na ktorú sa len pozriete. Diavel je diabolský unikát.

Unikátne riešenia

Koncept: Diavel vyzerá ako nabúchaný svalnáč, ale nepôsobí ako nafúkanec, ale ani skromne. Vychytávky akými sú predné či zadné LED smerové svetlá, jednoliate výklopné zadné stúpačky, ktoré ani neviete, že sú tam, či unikátne madlo spolujazdca, ktoré sa vysúva spod sedadla, široký rázvor, predklonená predná vidla, zadná kapota končiaca v strede zadného kolesa, nájdete iba tu. Navyše tvar sania vpredu nad smerovkami, horizontálne predelený predný svetlomet a kotvenie držiaka evidenčného čísla vytŕčajúceho spod zadnej rozety stavajú Diavel do pozície skoro bezkonkurenčnej vyzerajúcej motorky. Ale predsa len nedávno testovaný VMax by stál určite za to, aby sme tieto dve motorky postavili vedľa seba. Diavel ale váži „smiešnych“ 207 kg a aj keď sa tvári ako veľký, je športovo ľahký a je to hneď cítiť pri nasadnutí naň. Veľmi dobre sa s ním manévruje i v garáži a na parkovisku.

Motor:
Testastretta 11° zo superbiku 1198 má 162 koní výkonu, elektronicky ovládanú škrtiacu klapku, 3 mapy riadenia. (Sériové nastavenie: Šport 162 k – High, DTC 1, Tourist 162 k – Low DTC3, Urban 100 k, DTC 5). Z výroby má motor prednastavené tri použiteľné mapy riadenia s prednastavenou trakčnou kontrolou, pričom všetky mapy sú expresne nastaviteľné z pozície jazdca, a zároveň sa dá meniť bez použitia iného zariadenia ich nastavenie pre individuálne potreby jazdca vrátane DTC (Ducati trakčná kontrola). Tri mapy znamenajú trikrát rozličný charakter motora a pri prestavení sú jazdcom rozoznateľné odozvou a správaním sa motora. Unikátny je aj servisný interval – 24 000 km. Motor dopĺňa prepracovaná mokrá spojka, ktorá sa vyznačuje príjemným a ľahkým ovládaním. Navyše má chladiče po stranách s priamym smerovaním náporového vzduchu, ktoré zabezpečuje správnu teplotu motora aj v extrémne horúcich dňoch.

Podvozok:
Vpredu Marzocchi DLC upside down plne nastaviteľná, vzadu Sachs s nastavením predpätia i útlmu. Navyše zadné pruženie je uložené skoro naplocho, predpätie sa nastavuje otočným ovládačom pod sedačkou, útlm otočným ovládačom umiestneným v spodnej časti pri tlmiči. Všetko opäť expresne bez použitia náradia. Pneumatika vzadu Pirelli Diablo Rosso má rozmer 240/70-17 a je osadená v 14-lúčovom frézovanom ráfe, ktorý je unikátne zavesený na masívnu jednoramennú kyvnú vidlicu. Vpredu radiálne uložené Brembá a štyri piestiky dopĺňa vypínateľné ABS a plne nastaviteľné DTC – trakčná kontrola v ôsmych stupňoch nastavenia alebo úplného vypnutia.

Bezkľúčový štart:
Samozrejme, že kľúč je k dispozícii, ale ovláda sa ním mechanicky iba zámok sedadla a nádrž. Kľúč je plne elektronický a na štart motocykla sa používa iba viacpolohový ovládač, ktorý prikrýva tlačidlo štartéra. Po jeho prepnutí motocykel elektronicky odomkne zámok krku riadenia a následne sa rozsvietia oba displeje, pričom displej na nádrži je plne farebný a na začiatok jazdy vám krásne nakreslí siluetu Diavela. Tlačidlom štart sa aktivuje štartér a motocykel je k dispozícii. Pokiaľ kľúč zabudnete v garáži, nemusíte sa báť, motocykel nezhasne a na displeji beží upozornenie, že ste mimo dosahu kľúča. Ak ste si toto nevšimli a zastavíte s Diavelom o pár kilometrov ďalej, tak ho už nenaštartujete. Po vypnutí motora a zalomení riadidiel do strany sa objaví nápis na zamknutie krku riadenia, ktorý potvrdíte prepínačom a je vymaľované. Tento systém je prebratý z Multistrady, s tým rozdielom, že na Multistrade otvárate mechanicky kľúčom aj všetky originálne kufre Ducati.

Diabolská jazda
Už papierová informácia o motore z modelu 1198 mi naháňa mráz po chrbte. Posed je úplne prirodzený a sedlo hlboko vykrojené. Normálne som doň zapadol a aj keď je príjemné, nedovolilo mi pri dlhšej jazde meniť pozíciu dopredu, či dozadu potrebnú na uvoľnenie sedacích svalov. Všetko ostatné je na dosah, späťáky vytŕčajú spoza lakťov, a aj keď sú na pohľad krátke, všetko v nich krásne vidieť. Pri vysokých rýchlostiach (+130 km/h) dokonca krásne stoja a vidím v nich čistý obraz, čo napr. u Multistrady nie. Je to sčasti dané aj nízkym ťažiskom motorky a celé riadidlá vrátane krku sú uložené na silentblokoch. Keďže v redakcii máme Multistradu, viem čo mám očakávať od motora a riešim len podvozok a ovládanie stroja. Aj keď Diavel má mnoho podobného s Multistradou, je to ale úplne iná motorka. Jej nízke ťažisko, 162 koní, predklonená predná vidla v uhle 28°, 240-tka vzadu z nej robí Ducati unikát. Diavel jazdu začínam v meste s mapou Urban. Motor až prekvapivo poslúcha, dá sa strašne dobre dávkovať na každom stupni, netrhá a nie je besný. Mapa mu poskytuje iba 100 koní a vychutnávam si ľahulinké preklápanie na kruháčoch a križovatkách. Som prekvapený jednoduchosťou a plynulosťou práce podvozku, motora a geometrie. Okamžite sa dá na toto zvyknúť. Vychádzam mimo mesto a počas jazdy prepínam mapu na Touring (162 k Low). Pri rýchlosti cca 70 km, kedy som na Urban šiel na stupni 4, elektronika prepla režim na 162 koní, motor trochu zakašľal a bolo treba okamžite podradiť o stupeň dolu. Jednotlivé stupne sú dlhé a každý dominuje silou keď sa otáčkomer prehupne cez 5 000. Rozsah sily na každom stupni je lineárny, nad 5 000 priostrieva až skoro ku koncu. V krátkom okamihu mám skoro 200 na budíkoch a ani neviem ako som sa tam dostal. Plynule uberám a podraďujem na cca 100 km/h a ladím mapu Sport (162 k High). Priamo po prepnutí opäť na štvorke sa tentokrát s motorom nestalo nič. Motor sa ale každopádne správa na každom stupni agresívnejšie ako na mape Touring a evidentne aj 200-vku dosahujem skôr a v iných otáčkach ako predtým. Mapy sú citlivé, a dovolím si povedať, že sú príjemnejšie nastavené na priebeh a ovládanie motora ako na Multistrade. Dosiahnutie takéhoto efektu sa podarilo správnym časovaním a prekrytím uhlu sacích a výfukových ventilov v rovnakom čase. Ducati na stránke Ducati.com toto názorne v animácii ukazuje.

Čo geometria a 240-tka vzadu?
Takto predklonená predná vidlica, široká pneumatika vzadu a dlhší rázvor na pohľad nič dobré neveštia. Toto sa v Ducati predsa nemohlo vydariť na prvýkrát. OMYL!!! Vydarilo sa a ešte ako. Pojem centralizácia váhy vymyslel niekto iný, ale jednoznačne k Diavelu patrí. Motorka je krásne vyvážená a nič z vyššie vymenovaného jej neublížilo, práve naopak. Čo tak vyjazdené koľaje? – toho som sa obával najviac. Lenže pevný priehradkový rám Ducati a správne navolené pruženie zdolávajú pozdĺžne nerovnosti mimoriadne isto, bez hocijakého pocitu neistoty pri rôznom vlnení a krivení vozovky. Prichádzajú na rad točivé, rýchle zákruty Makova. Diavel nie je superbike a ani tak ľahko do zákrut nepadá. Motorka kladie v nájazde do zákrut mierny odpor a vyžaduje odo mňa aktívnejšiu prácu pre náklon stroja. Veľmi rýchlo prichádzam na to, čo v týchto pasážach Diavel odo mňa chce, pretože zadná 240-tka má iný polomer ako 190-tka na 1198-mičke. Tým pádom kladie väčší odpor, až mám chvíľu z toho pocit nedotáčavosti, ale stačilo len pár zákrut na to, aby som pochopil, že treba tlačiť trochu viac a zrazu sa prichytávam so stúpačkami na zemi. Je to niečo iné a tá 240-tka vzadu sa stáva skutočnou zábavou a doslova pridanou hodnotou v ponímaní z pôžitku z jazdy. Prišli ale aj rozbité úseky cesty a tu sériovo nastavený podvozok mierne vzadu začal odskakovať. Ešteže mám k dispozícii plne nastaviteľné pruženie vpredu i vzadu, inak by som v tejto pasáži cesty spokojný nebol. Ak treba brzdiť prichádza ďalší pôžitok a motorka brzdí ako Rossiho špeciál. To teda asi nie, ale dávkovanie bŕzd a aj so zapnutým ABS je veľmi presné, okamžité a razantné. Ani som nepovažoval za potrebné ABS vypínať, pretože mi to doslova takto vyhovovalo, a to som teda Diavela nešetril. Nakoniec prišlo tankovanie, farebný displej mi ukazuje spotrebu 6,8 litra na stovku. Mierna prehĺbenina pred displejom na nádrži je len pár centimetrov od veka nádrže a prvé čo ma napadlo je to, čo sa stane s displejom, ak ho oblejem benzínom? To som ale neskúšal.

Diavel je výnimočný
Diavel je výnimočná motorka po všetkých stránkach. Všetko čo ma pri pohľade na ňu nenadchýnalo, tak všetko toto je neoddeliteľnou, a v konečnej fáze tou najzábavnejšou časťou motorky. Nič nie je ponechané náhode, všetko funguje „tuto bene“ a hneď na prvýkrát a hneď dobre. Mapy, brzdy, elektronika, geometria, motor sú výkladom tohto, čo dokáže Ducati vytvoriť. Dizajn a drsná charizma Diavela je samostatne šokujúca kapitola, z ktorej bude Diavel ešte dlho ťažiť. Cena v základe 16 990 Eur vo verzii S Carbon je 20 000 Eur. Peniaze adekvátne ohodnocujú špičkovú techniku a ťažko môžeme pýtať lepšiu cenu.


+ dizajn, ovládanie a dávkovanie výkonu, ľahké a presné ovládanie spojky a radenie, motor, brzdy, geometria, centrálna vyváženosť, farebný displej

– farebný displej je príliš nízko a pri veku nádrže, sedadlo vodiča neumožňuje zmenu pozície

Ducati Diavel

Cena: 16 990 Eur / 20 000 Eur (S Carb) / 20 300 Eur (S Red)
Motor: 1198 ccm, 8 ventilov, Desmo, V2
Výkon: 162 k pri 9 500 ot./min.
Krút. moment: 127,5 Nm pri 8 000 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňová, reťaz
Rozmery (DxŠxV): 2 257 x – x 1 192 mm
Rám: priestorový pozváraný z oceľových rúrok
Hmotnosť: 207 kg (suchá hmotnosť)
Rázvor: 1 590 mm
Výška sedla: 770 mm
Objem pal. nádrže: 17 l
Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 240/45-17

Motocykel na test zapožičal: Ducati Slovakia

Autor: V. Brniak, foto: autor a M. Tamáši

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 9/2011 Janka

Diabolský unikát – Test Ducati Diavel