40+ – tu sme

Deň druhý – štvrtok- Deň víťazstva

ešte večer asi o 11:00 zulu som vyhlásil šamanovi poplach, pršalo ako z krhly, samozrejme
dostal pucung a musím povedať, že sa istotne do rána vrtel na dvore, lebo ráno mi zavolal,
že či môže byť, samozrejme nad rančom viselo slnko vyškerené od ucha k uchu, reku môže a
prečo to nebolo aj včera. Pre šamana navrhujem mimoriadnu odmenu, dohodneme na kaporoch.
Ráno boli tradične ako prví hore Kysučania a po nich sa to začalo zliezať spod stanov do
zrubu ako partizáni z bunkrov pri fasovaní borovičky. Začal sa variť kavej a ďalšie
povzbudzovače a meditovali sme čo na reggeli, vyhrali to tojáše ergo praženica so slaninou,
cibuľou a špekáčkami, krampus rozbíjal tojáše dvoma rukami, theo rezal cibuľu a ja som to
na plyňáku dával dohromady. Asi to bolo dobré, lebo nič nezostalo. Rada starších rozhodla,
že pôjdeme do termálov, keď doprší. O deviatej voláháziúr, že o desiatej prestne pršať,
amatér, prestalo o pol desiatej, to šaman bol presnejší. medzitým prišiel krampus z Košicov
a keď sa ubytoval, vyrazili sme do Oravíc. Voda bola fajnovo teplá a po asi dvoch hodinách
sme ťahali na ranč, kde už medzitým pribudlo zopár zaujímavých postavičiek. Prišiel czody,
frco, bobolak, kecky, wikino, dedooto, majankovci a prišiel aj veľký hlad. Rozhodovalo sa
medzijahňátkovým perkeltom alebo bryndzovými haluškami a vyhrali to halušky. Znovu
nastúpila kuchynská smena a začalo sa makať na viacerých frontoch, keď už dedo vyváral
halušky, napadla mi rozprávka o Jankovi Hraškovi a čo sa babe prisnilo, to sa babe aj
stalo, za chvíľu mi Peťo Galvánek hlási, že už je tu Janko Hraško a stalo sa to čo sa stať
nemalo, vykydli ich našťastie na trávu, babráci. Bryndzu som rozmiešal zo žinčicou,
prihodili sme opraženú slaninku a ňamóka bola na svete, za chvíľu a na chvíľu, lebo za
moment nebolo nič. Medzitým som volal hlavnému kmeňovému bojkovi, vanuccimu a ten mi opísal počasie nad Sečovcami tak, že cunami vo Fukušime bolo proti tomu iba veľmi jemné vlnenie a obyvatelia mesta sa hromadne valili na pláže. Normálne som sa bál, že im zhodí činžiak, bŕŕ´fujtajbl…ale asi nezhodilo, lebo sa zabával fotením sečovskej panorámy. Ukladám IT GTX vyriešiť tento závažný prípad na Kaporoch. Po celý čas nám ta vybobovaná theova kocka vrieskala do uší, iba sdedko bol z nej stále v extáze, musí a musí ju mať, dobre Zdeno dnes som ti ju teda objednal, dúfam, že máš dobrý nabíjač, lebo už dlho ho nemala………… 😈

Začalo sa s prípravami ne večeru, už konečne bude jahňátek na paprike a cibuli, prílohu k
tomu si zvolí každý sám, môže si vybrať medzi chlebom a keňérom. No a pomaly sa rozbiehalo
dlhoočakávané zahrievacie kolo súboja titánov, bobo kontra czody, ale o tom ako to dopadlo
budem písať zajtra. Medzitým k nám dorazila návšteva, tukan a dúhova víla, neprišli
naprázdno, priniesli úplatok, gin a zákusky a upozorňujem ctený IT GTX, že na Kaporoch ich
láskavo vynechajú spod svojej jurisdikcie, bude tam dosť vtákov na riešenie, iba vanucci
zaberie tak dva dni. Potom sa na príjazdovej cesta objavila ďalšia motorka a to sa dostavil
sám sirenkin ocino, doniesol dobrý oravský kolbás, chvíľu pokecal a zmizol ako gáfor, iba
kolbás po ňom zostal. Odišli aj tukanovci a pomaly sa blížila večera apo nej súbj titánov.
Lenže sa objavili ďalšie dve motorky, prišli dvaja chalani na bavoroch, že či by mohli u
nás postaviť stany, ešte trošku miesta sme mali, tak stavajte. Zostali s nami do druhého
dňa a ešte teraz spomínaju na boba, vraj čo to je za zjav. Večer prebieha celkom tradične,
preberali sa veľmi dôležité problémy zemegule a priľahlých galaxií a súboj titánov sa
schyľoval ku koncu. Okolo polnoci sa mančaft začal rozliezať, titáni sa medzitým akosi
stratili z ringu a aj tá theova kocka stratila všetku energiu a konečne držala hubu. Ešte
som nabil a odistil táborovu vzduchovku, lebo po okolí sa potuluje medveď a pozamykal som
zrub a išiel po stan………………
pokračovanie zajtra večer – Deň tretí, piatok

Kingston, igaz, drvil ich až na ďalší deň, prepíš si to na thea, kaššai ako košičan, ta ne a nevyrývaj lebo……………

Deň tretí, pijátok, medveď znovu neprišiel

Ráno nepršalo a svietil vyškerený oskár a do toho ziapala theova kocka (na budúci ČUL si beriem z dielne najväčší kalapáč a jednou ranou z nej urobím tri metre alobalu) ako prví boli v zrube tradične kysučania, teda s výnimkou Peťa Galvánka, ten za nich ťahal nadčasy. Znovu sa varil kavej a začali sa chystať raňajky, pre podbobovávača kingstona mám otázku, kto drúzgal obojručne vajíčka? cenu dostaneš na kaporoch, tradičnú, bez možnosti výberu, bude to renault májový. Pri raňajkách sa splietali plány, čo s načatým dňom? Poniektorí odchádzali domov a štvorica skalných sa dohodla na Oswiečime, yoffo, krampus, frco a bzučo s odchodom o jedenástej. Hoci už dávno pred jedenástou mali všetko pripravené na cestu, šulbali sa po ranči až som si myslel, že už nikam nepôjdu. Keď som sa niektorého opýtal čo sa tu motajú ako prd v gatiach, vraj sa dohodli na presný čas odchodu, no toto už som nevydržal a doslova som ich vyhnal do koncentráku. Medzitým sa prebudili dve motovidlá, ktoré sa bezprízorne začali motať po ranči a to boli včerajší titáni, súboj si navzájom uznali ako čestný, bez podvodov a dohodli sa na remíze. Odchádzajúci už začali baliť pakšamenty a prvý tuším odišiel theo, krátko za ním odišiel ottomydlo, ale nie nadlho, od Zuberca sa vrátil, zabudol vyložiť kľuče z papichaty, opakovanie je matkou múdrosti. Po theovom odchode zostalo na ranči ticho, polahoda pre uši, nech mu kocka vrieska v Košicoch a nie v prekrásnom lone prírody. Po tejto dvojici to vzdal aj Kysucký prameň, pobalil mašiny a ta ho na Kysuce. Za nimiprášil domov aj titán czody, ktorého hneď po príchode domov žena sprdla, že čo sa trepe v piatok domov, čo nezostal do soboty. Zostal som už len ja, podprecceda, wikino a dedooto, s podpreccedom sme sa dohodli, že zabehneme do Zakopaného a on to asi pochopil, že sa má zakopať, lebo zmizol v stane a zobudil sa až o pol štvrtej. Wikino s dedomotom sa tiež pobrali na dolnú zem a hneď po ich odchode mi zvoní telefón, sám solim si dovolil oznámiť mi, že práve štartuje na charitatívnu návštevu. Za zhruba pol hodiny dokvitli obaja a dostali sme aj dary ako od troch kráľov, fľašu, držkovú a štrúdľu, až som sa hanbil ako sme sa do nej pustili, niečo sme nechali aj pre navrátilcov z lágra. Po odchode solimovcov sme zostali na ranči iba ja a bobo, chudák bobo mal absťáka, lebo sa mu minul doháň, nemohol som sa už na to dívať ako tam bezducho pobehuje, tak som navštívil yoffov stan a hneď za dverami bol balík marlboriek a tým som podpreccedu ukľudnil. Keďže sme nemali čo robiť, trénovali sme streľbu do sifónových bombičiek, tie predstavovali medveďa a vzduchovka zas predstavovala medveďobijku, iba medveď neprišiel, škoda, mohli sme mať na večeru medvedie labky. Tesne pred siedmou dorazili štyria lágristi, z toho čo videli boli mierne vykoľajení a museli sme ich dostať do duševnej pohody. Tak som začal chystať večeru, tradičnú fazuľu dedaota a k tomu piroš bor a gin, keď som spomenul, že na reggeli bude držková krampus doslova žiaril. Vlastne sme už zostali iba šiesti, na statočných málo, na mušketierov veľa, prebrali sme všetky možné témy ktoré nás napadli, dopili sme všetky načaté aj nenačaté fľaše a okolo polnoci sme sa poberali niektorí pod stany a ja aj s frcom do papichaty, keď odišiel solim a bobo ešte drichmal, napadla ma múza a pošepkalami aby som si zbalil stan, však papichata je voľná, tak sa aj stalo a po príchode toto isté napadlo aj frca, Takže keď sa to všetko rozliezlo do pelechov, pozamykal som zrub, nabil a odistil medveďobijku a išiel spať……..

 tento deň mal aj jednu zvláštnosť, podprecceda sa stal dôkladný abstinentom…….

pokračovanie zajtra večer – deň štvrtý, sobota, čas odchodu