40+ – tu sme

škoda, že tam už viac nepôjdem, už som tam raz  bol 😈 😈  😈  😁  😁 

******ČuD 2014 (Kelemantia-Iža)******

Dnes dopoludnia odchodom posledných štyroch miles Románusov, skončil ČuD 2014. Konal sa na brehu Dunaja, na výsostnom území tria papiho, maléholapaja a catmana. Nerátal som koľko nás bolo, ale si myslím, že kto bol, určite nebanuje. Mali sme tam k dispozícii všetko na čo sme si zmysleli, od miesta pre stany a tábor, stravovanie, hygienické podmienky, kultúrne vyžitie, pitný režim, výhľad na Dunaj a hlavne na prechádzajúce výletné lode atď., atď. :thank: :thank:

O tomto čundri sa už debatovalo dávnejšie a teraz, keď nastala veľmi vhodná konštelácia sviatkov, víkendu a pretekov Pioniercupu, sa to aj uskutočnilo. Dúfam, že nikto zo zúčastnených svoju účasť neľutuje, to skôr tí čo aj chceli ale z rôznych dôvodov nemohli prísť. :))

štvrtok-deň príchodu

ako prvý, ak nerátam domorodca papiho, sa tam objavili kto iný ako precceda a aby nebol sám doviedol si so sebou aj celú Larsonvých famíliu. Postupne sa tam objavovali ďalší a ďalší klienti, až nás tam odrazu bolo habakuk. Prvé, čo ma po príchode zaujalo, bol pobehajúci Larson s postrekovačom, ktorý postrekoval celé územie tábora, najprv som chcel zdrbať papiho, že prečo vybral pre tábor Larsonové zemiačnisko, myslel som, že postrekuje mandelinky, ale Larson mi stihol oznámiť, že on má v ruke zbraň hromadného ničenia proti komárom. Zrejme tam omylom namiešal sirupovú vodu, lebo tie kuy komárské si po tom postreku pozývali aj svojich známych z ďalekého okolia, toľko ich bolo. Podvečer začal Larson s prípravou večere a to uzbekistanského jedla PLOV, asi pred týždňom to odkukal v Tatrách od nejakých Rusov a teraz to chcel vyskúšať na nás. Hlavnú činnosť pri príprave odviedol Larson s Vikinou a môžem asi za všetkých povedať, že to bolo výborné, nebudem tu popisovať ako to vyzeralo, uvidíte na fotkách, ale zhltlo sa to všetko. Potom sme si ešte ako prídavok urobili tatarák zo skoro dvoch kilov mäsa a aj ten zmizol z povrchu stolového. Samozrejme, že medzitým sa popíjali všemožné patoky a pivo, to bolo asi dvadsať metrov od tábora a čapoval ho domorodec Rudy. Večer sme posedávali pri ohni a pálili šarkánkom navozené drevo, našťastie ho na brehu Dunaja je dosť. Tak sa mi zdá, že do stanov sme zaliezli až po polnoci a nechali sme iba svietiť papilampu 230V/100W
(yoffo bol na ryby, chytil H) :fish:

piatok-deň haláslé

Ráno začalo prípravou raňajok pre celý tábor, praženica z tridsiatich vajec, slaninky a cibule, plus bryndzová pomazánka od hamupipóky, summa summárum, zjedlo sa všetko a ešte sa kdekto kdečím dopchával. Od rána v rôznych intervaloch prichádzali ďalší účastníci a pred obedom sa niektorí vybrali do Maďarska na haláslé, čo sa teda nekonalo, lebo v Komárne bola na moste veľká zápcha. Popoludní sme začali s prípravou už tradičných čundráckých bryndzových halušiek, krumple som škrabal ja a Majka z gurunu, čiže z Košíc, Larson s neviem ani s kým ich nastrúhali a zamiesili, papi medzitým musel utekať vydrankať od mamy múku, lebo sami sme mali málo a už sa aj varilo, samozrejme sa zjedlo všetko a aj všetkým chutilo a chutilo aj nášmu zahraničnému hosťovi, bol to môj kamarát přímo z Budapešti, Gustík Hellinger, bývalý jazdec autokrosu, niekoľkonásobný majster Maďarska a reprezentant Maďarska na majstrovstvách Európy v autokrose. Prijal moje pozvanie a prišiel medzi nás na svojom volve kombi, on tvrdí, že to je najrýchlejšie nákladné auto, lebo, sajdku ťahal na vozíku a v aute mal všetko a keď hovorím všetko, tak naozaj všetko, čo sme nemali a zbadal na nás, že niečo hľadáme len sa ma opýtal, mi a baj, povedal som mu čo nemáme a odpoveď vždy znela, várja, odcupital do šapitó a doniesol to čo sme potrebovali, neskutočné, čo ten mal u seba v aute. Napísal som, šapitó, to preto, že Gustík bol malý, už aj podprdcceda ho prerástol, ale stan mal taky veľký, že som sa ho spýtal, či príde večer cirkus. A teraz ešte jedna vec, keď sme zjedli halušky, tak Gustík rozbalil svoju poľnú kuchyňu a to sa tiež začali diať veci, ten tam mal tradične všetko, začal slaninkou z mangalice, klobásky, tiež z mangalice, hurky, krvavničky, také mäso, onaké mäso, kuracie krídelká a stehienká a k tomu ešte za kýblik kvasených uhoriek a papriky, felvidék sa nažral a keby sa o nás maďari takto starali, môžu si nás zobrať. A to som Gusta potom musel presviedčať aby to všeto nepiekol, že nech to nechá na ráno, lebo už nikto nevládze jesť. Po večeri pri táborovom ohni prebiehali veledúležité rozhovory na všetky možné témy a Gustík nás zase prekvapil, keď vytiahol harmoniku a už aj išlo tradičné keráááá nemáááá frajíráááááááááááá. Túto zábavu v jeden moment prerušil na chvíľu prvý čundrácky ohňostroj, síce prvé rany boli akési divné, ale potom to už išlo. Tentoraz bola večierka o niečo skôr ako včera, lebo v sobotu bol pioniercup a naši pretekári si potrebovali pred pretekmi oddýchnuť.
Zase sme nechali svietiť papilampu 230V/100W
(yoffo bol na ryby, chytil H)

sobota-deň pretekov

ráno začalo tradične, prípravou raňajok v réžii Gustíka, menu bolo asi takéto, pečené klobásky, hurky, krvavničky, pečené mäso, k tomu papriky a uhorky z hungárie, Ako prví odišli z tábora naši závodníci, museli sa ísť zaregistrovať na preteky a pozrieť si trať. Po nich sa zbalili Larsonovci a ťahali na rodinnú oslavu až do Viedne. Početné diváctvo sa vybralo do Bajču až po desiatej hodine a v tábore sme nechali iba strážneho, bol to sám precceda yoffo a asi strážil dobre, lebo všetko sme našli tak ako sme to zanechali. Samotné preteky prebiehali veľmi dramaticky, náš vyrovnaný jazdec Theo mal v prvom kole pád, mierne sa zranil a skončil na siedmom mieste, ale zranenie bolo našťastie zlúčiteľné so životnými funkciami a tak nastúpil aj v druhom kole a tam tuším tiež skončil siedmy, stále tvrdím, že máme veľmi vyrovnaného jazdca, ktorý má perspektívu ďalšieho rastu, veď vlani skončil na desiatom mieste a za rok sa zlepšil o tri miesta v poradí. Podľa mojich výpočtov by v roku 2017 mohol stáť na bedni. Na trati sa prášilo a pre technické problémy posunuli štart druhého kola, tak sme sa rozhodli nechať našich závodnikov napospas osudu a početná diváctvo sa vybralo na cestu späť. Zastavili sme v Komárne na obed a menší nákup a ťahali sme do tábora. V tábore nás už čakal DMH s Lexinkou a s kolkom a po chvíli prišli aj naši pretekári, už bez juripka, ten musel domov, ale aspoň on jediný z nich stál na bedni. Strážny yoffo sa vybral na ryby a malylapaj sa vybral s ním. Neviem ako a čo sa tam stalo, ale o chvíľu sa lapaj vrátil s úlovkom, podarilo sa im chytiť podustvu, to už musela byť zúfala ryba. keď išla na yoffovho červiačika, ale mali sme rybu, síce aj pre jedného málo ale urobili z nej rybie prsty na spôsob kapitána Igla a každý mohol ochutnať. Ďalšou špecialitou bol papiho papiňák nabitý koleno, krumplami a paprikou, hodili sme ho do pahreby, priložili drevo, raz otočili a čáry-máry kuk, ďalšia ňamóka bola na svete, dlho sa tam neohriala a bolo po nej. Sobotný večer prebiehal v tradičnom duchu, popíjali sa patoky a dopíjalo sa Larsonové víno a preberali sa všetky možné témy. Počas týchto debát sa mi konečne podarilo uskutočniť už asi dva roky plánovane uvarenie kotlíkového pudingu, s pomocou thea, gustiho a dokumentaristu a rozdeľovača mandarínok yoffa, robili sme to úplne inkognito za krampusovým autom, v kotlíku, pri svetle čeloviek, podávali sme ho v plastových pohároch na víno, v odrezaných krabiciach od mlieka a v dvoch plechovkách od mandarínok a bol to zlatý klinec večera, to hrobové ticho keď sme to na troch táckách priniesli k ohňu a tam nikto ani netušil, že čo je v tom, až keď som froniusovi podal krabicu od mlieka a on celý udivený kuká,však je to puding, a na čundri, zlopli to všetko, len lapajko nemal v pudingu mandarinky, asi ich precceda omylom hodil do huby.
Zase sme nechali svietiť papilampu 230V/100W

nedeľa-deň upršaný

V noci nám začalo pršať a bol to vlastne prvý dážď na našich čundroch, doteraz sme boli vždy bez dažďa. Raňajky boli znovu v réžii Gustíka, upiekol aj ten obrovský reznisko, čo sem dal na fotke Kingston. Samozrejme, že ho musel narezať na menšie kusy, lebo by mu nevošiel na pekáč. Sedeli sme pod krampusovým prístreškom a rozmýšľali sme čo urobíme s lapajom za ten dážď. poniektorí, medzi nimi aj ja sa už začali baliť a chystať na cestu domov, thea pobolievalo rebro, ale vraj domov vydrží a aj vydržal. Ja som musel byť o jednej doma, nevedel som na čo, ale doma som to rýchlo zistil, museli sme ísť na pozvanie ZRPŠ z Krnče na ďalší, nazval som to ČuM, čunder u maringotky, v lesoch nad Krnčou je poľovnícka maringotka a tam sa opekalo. Odišiel som z tábora ČuDu asi o pol jedenástej a ďalší opis sem musí hodiť niekto zo štyroch pozostalých, papi, kingston, krampus a yoffo
Zase asi nechali svietiť papilampu 230V/100W

Resume: dúfam, že bolo až moc dobre a som rád, že po prvýkrát prišiel medzi nás aj Gustík Hellinger, som rád, že ste ho prijali medzi seba ako starého známeho a na oplátku zas vraj Gustík nachystá na budúci rok niečo v Maďarsku, mám vám odkázať, že sa medzi nami veľmi dobre cítil, bol rád, že sa s nami spoznal a citujem – ez egyik kua banda, de nagyon jó játzik

(only for bopsik – je to jedna kua banda, ale veľmi dobre hrá) :))

Bolo mi cťou sa zúčastniť a byť s vami, veľké köszönöm patrí hlavne papimu, za realizáciu celého podujatia a aj lapajovi za jeho pomoc 🙂

maguma, v.r.

ešte jedna poznámka pod čiarou, ČuD-u 2014 prideľujem 5 ***** po novom sa musí písať ČuD 2014 ***** [good]