Rýchlejšia, agresívnejšia a bezpečnejšia raketa – Test Yamaha YZF-R1

Yamaha svoju vlajkovú loď pre rok 2012 citeľne inovovala, a aj keď toho na prvý pohľad veľa neuvidíte, tak zmeny sa udiali predovšetkým pod kapotami. S inovovanou R1-kou sa stretávame v relatívne krátkom čase už druhýkrát a tentokrát okruh v španielskej Valencii (test bol uverejnený v MMA 11/2011) vymením za oveľa drsnejšie prostredie bežnej premávky na slovenských cestách.

R1 je stále pojem
Posledné roky na seba strhli všetku pozornosť nové, elektronikou nabité superšporty, prichádzajúce z Európy, no napriek tomu tradičná japonská štvorka ani zďaleka nie je pripravená hodiť uterák do ringu. Je tu jedna vec, ktorá hrá nielen v prospech Yamahy, ale aj ostatných japonských značiek a tou je tradícia a skúsenosti. Keď sa pred cca 25 rokmi formoval základ moderného superšportového „litra“, tak spomínané značky boli pritom od samého začiatku a vlastne vyformovali túto triedu do súčasnej podoby. Yamaha nie je výnimkou a prvá generácia modelu R1 sa objavila už v roku 1997 a okamžite po svojom uvedení sa stala synonymom výkonu a jazdných vlastností okruhových špeciálov. Odvtedy ubehlo už dlhých 15 rokov, ale keď je reč o Yamahe YZF-R1, tak slová ako okruh a okruhová technika sa budú stále opakovať v spojitosti s týmto modelom.

Zmeny ukryté pod povrchom
Vizuálna obhliadka Yamahy toho na prvý pohľad veľa nenapovie, výzor motocykla si zachováva všetky charakteristické črty predchádzajúceho modelu a nič nestratil zo svojho typického agresívneho dizajnu. Až bližší pohľad odhalí upravenú prednú masku s mierne pretiahnutým „zobákom“ a dvojicou LED svetiel namiesto pôvodných pozičných svetiel, ktoré dopĺňajú reflexné pásy. Najmä večer pôsobí toto riešenie viac ako efektne. Po dizajnovej stránke je to prakticky všetko a spomeniem snáď ešte nový odľahčený vrchný okulár s vyfrézovanými otvormi, ktorý je podobný tomu, ktorý nájdete aj na okruhovom špeciáli M1. Zmenu zaregistrujete aj na prístrojovke, kde pribudla ikonka TCS, za ktorou sa ukrýva najväčšia inovácia v podobe nového systému trakčnej kontroly.

Neviditeľná trakčná kontrola
Yamaha sa pri vývoji nového systému trakčnej kontroly snažila v maximálnej miere využiť už existujúce komponenty a jediným voľne viditeľným dôkazom jeho prítomnosti je snímač otáčok na prednom kolese. Otáčky zadného kolesa sníma už existujúci senzor na motore, ktorý sníma zároveň aj otáčky kľukového hriadeľa. Celý systém je tak mimoriadne kompaktný, a prakticky nijako neovplyvňuje hmotnosť motocykla. Na rozdiel od konkurencie tu chýbajú polohové gyroskopy, no konštruktéri sa s týmto zjavne vysporiadali po svojom. Trakčná kontrola na Yamahe pracuje bezchybne a ako som sa mal možnosť presvedčiť už počas testovania na okruhu vo Valencii, tento systém momentálne patrí medzi najlepšie na trhu, keď veľmi nezištne zasahuje do výkonu.

Ten zvuk nemá chybu
Testovaný model bol vybavený zvodmi a koncovkami výfuku Akrapovič, ktoré výrazne zmenili už aj tak výbornú zvukovú kulisu tohto netypického radového štvorvalca. Trochu atypický zvuk má na svedomí špeciálna konštrukcia kľukovej hriadele s čapmi vyosenými v 90-stupňovom uhle a nepravidelným intervalom odpaľovania valcov. V kombinácii s ladenou koncovkou Akrapovič sa zvuk zmenil na hlboký rev okruhového superbiku, ktorý je pripravený vyraziť rovno na okruh. Zvuková kulisa, ktorá sprevádzala tento motocykel nútila otáčať hlavy naozaj všetkých a autá sa pre istotu vyhýbali bez toho, aby som sa k nim vôbec priblížil. Ťažko uveriť, že táto racingová symfónia je naozaj legálna v bežnej premávke, no k výfuku dostávate aj kartičku, ktorá potvrdzuje, že kompletný výfukový systém je legálny a spĺňa všetky normy a homologácie, takže na záver nezostáva nič iné, len poďakovať ľudom vo firme Akrapovič za skvelo odvedenú prácu.

Každodenný život s R1
Keď si človek sadá do sedla +180 koňového superbiku, tak len ťažko si pripúšťa, že v reálnom svete existujú pravidlá a predpisy, ktoré platia pre všetkých bez výnimky. No ako som počas rokov strávených v sedle rôznych športových motoriek zistil, čím skôr človek túto skutočnosť akceptuje, tak tým väčšia je jeho životnosť na cestách a jazdu si v sedle superšportu môže dokonca vychutnať bez toho, aby neustále riskoval. Yamaha YZF-R1 rovnako nebola stvorená do prostredia každodenných presunov, no na druhej strane, tieto povinnosti zvláda so cťou, a dokonca sa pri tom veľmi dobre zabávate, no a keď to rozbalíte niekde cestou na horské sedlo, tak si to dokonale užívate. Tu by som určite vyzdvihol motor, ktorý na rozdiel od typického radového štvorvalca s nekonečne lineárnym priebehom ponúka vlastný charakter, ktorý disponuje krútiacim momentom dvojvalca v nízkych otáčkach a ohromným ťahom štvorvalca vo vysokých otáčkach. Motor si pri jazde určite užijete viac ako ktorýkoľvek iný radový štvorvalec. Pravdou pritom je, že Yamaha výkonovými parametrami nijako nevyčnieva nad konkurenciou, skôr naopak, no práve spôsob akým sa výkon dostáva na zadné koleso je rozhodujúci a R1-ka v tomto smere víťazí. Motor poteší vynikajúcou odozvou na každé pootočenie plynovou rukoväťou, pričom reakcia je zakaždým okamžitá a presná. Môže za to nielen presne fungujúca, elektronicky ovládaná plynová rukoväť, ale aj špeciálne usporiadanie kľukovej hriadele, ktoré minimalizuje nekontrolovateľný pohyb rotujúcej masy vo vnútri motora. Jazdec má k dispozícii trojicu meniteľných výkonových kriviek, ktoré sa odlišujú citlivosťou na pootočenie plynovou rukoväťou. Okrem štandardu tak môže jazdec siahnuť po agresívnejšej krivke A, alebo naopak, utlmenej krivke B. V drvivej väčšine situácií sa najlepšie osvedčila štandardná výkonová krivka, ktorá ponúka maximálny výkon, no jeho nárast nie je tak agresívny ako na A-čku, ktoré občas reaguje až zbytočne agresívne.

Podvozok a komfort
Z pohľadu rozmerov patrí Yamaha medzi fyzicky väčšie superšporty a tomu zodpovedá aj jazdecký komfort, ktorý je veľmi dobrý pre najrozmanitejšie postavy. Na druhej strane, ovládanie rozmermi nijako netrpí a motorka reaguje rýchlo a presne, aj keď je potrebné na to vynaložiť o zlomok viac energie ako napríklad v prípade Hondy Fireblade. Stabilita podvozku je však vynikajúca a pocítite to nielen pri diaľničných presunoch, ale aj v rýchlych a tiahlych zákrutách, kde Yamaha drží stopu s neochvejnou istotou a presnosťou, pričom ju nerozhádžu ani drobné nerovnosti, ktorých na ceste nájdete neúrekom. Pruženie je veľmi dobre vyladeným kompromisom medzi okruhovou tvrdosťou a mäkším nastavením na bežnú cestu. Môžete bez obáv udržiavať vyššie tempo a vaše sedacie svaly pritom nebudú príliš trpieť. Brzdy potešia svojím účinkom a ak mi na okruhu trochu chýbal ich agresívnejší nástup, tak v bežnej premávke, kde sa často striedajú povrchy, to bolo naopak výhodou, najmä keď R1-ka zatiaľ nedisponuje racingovým systémom ABS ako konkurencia. Hľadať nedostatky na tejto motorke nie je jednoduché, ale na dlhšie výlety by som určite siahol po vyššom štíte, ktorý by zvýšil komfort jazdy. Popod sedlo vedené výfukové potrubie je síce efektné, no dokáže sa poriadne rozpáliť a toto teplo pocítite na svojich nohách.

Dokonalá trakcia v reálnom svete
Prínos trakčnej kontroly na modernom superšporte je neodškriepiteľný, najmä keď si na jej prítomnosť zvyknete. Možnosť bez obáv pridať naplno o niečo skôr má zmysel predovšetkým na okruhu, no výhody tohto systému určite oceníte aj v bežnej premávke. Prítomnosť tejto elektronickej pomôcky zvyšuje nielen istotu počas jazdy, ale pomáha oveľa bezpečnejšie objavovať limity motorky, samozrejme, s prihliadnutím na prostredie v akom sa nachádzate. Trakčná kontrola Yamahy má šesť stupňov a je vypínateľná. Už počas testovania na okruhu som zistil, že najvyššie dva stupne kontroly 5 a 6 zasahujú až príliš intenzívne a potvrdilo sa to aj v bežnej premávke. Ich využitie je najmä na mokrý povrch, kde dokážu veľmi rýchlo zasiahnuť. Oveľa lepšie pracovali prvé štyri stupne kontroly, ktoré dovolia aj jemné pretočenie zadného kolesa. Rozdiely v ich nastavení sú síce minimálne, no 4. stupeň ponúka najcitlivejšie nastavenie. Vyprovokovať trakčnú kontrolu k akcii v bežnej premávke nie je tak jednoduché pokiaľ sa nerozbiehate z prachu, no keď už zasiahne, tak je to veľmi plynulé a nebyť oranžovej kontrolky na prístrojovke, tak by to človek ľahko prehliadol. Dokonca jazdcovi dovolí aj trocha zábavy nad rámec slušného správania v bežnej premávke a počas akcelerácie sa predné koleso dalo nachvíľu odlepiť od zeme.

Záver
Yamaha YZF-R1 je stále jedinečným zjavom na trhu, ktorý trochu vybočuje z bežnej schémy štvorvalcových superšportov. Môže za to unikátny koncept motora, ktorý spája výbušnosť a záber dvojvalca s mohutným ťahom radového štvorvalca vo vysokých otáčkach. Na okruhu ukázal, že táto kombinácia funguje dokonale a potvrdil to aj v bežnej premávke, kde vám aj pri relatívne nízkych rýchlostiach ponúka zábavu, ktorú by ste si na iných štvorvalcoch možno neužili. Potom je tu výborne fungujúca trakčná kontrola, ktorá okrem toho, že vám pomáha byť rýchlejší a agresívnejší na okruhu, tak zvyšuje bezpečnosť jazdy v bežnom prostredí.

Yamaha YZF-R1

Cena: 14 890 Eur (test. model 16 299 Eur)
Motor: 999 ccm, 16 ventilov DOHC, R4
Výkon: 182 k pri 12 500 ot./min.
Krút. moment: 115,5 Nm pri 10 000 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňová, reťaz
Rozmery (D x Š x V): 2 070 x 715 x 1 130 mm
Rám: dvojitý chrbticový, pozváraný z hliníkových profilov
Hmotnosť: 206 kg (prevádzková)
Rázvor: 1 432 mm
Výška sedla: 835 mm
Objem pal. nádrže: 18 l
Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 190/55-17

Motocykel na test zapožičal: Yamaha Motor Middle Europe – CZ/SK

Text: Miro Tamáši, foto: autor a Yamaha

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 7 – 8/2012 Janka

Rýchlejšia, agresívnejšia a bezpečnejšia raketa – Test Yamaha YZF-R1