Skrotená šelma…- test KTM 1290 Super Duke R

Sú to už tri roky čo sa na trhu objavila posledná generácia „silového naháča“ SUPER DUKE z dielne KTM, ktorý už pri predstavení vzbudil oprávnený rešpekt každého, kto sa mal možnosť na ňom previezť. Kontroverzný dizajn typický pre KTM posilnený strojovňou o objeme 1 301 ccm naladenou do šialeného výkonu som vtedy po krátkej skúsenosti s ním okomentoval iba „fúha toto nebude pre každého“. Novinka roku 2017 ma však presmerovala k iným pocitom. Dravec dostal do výbavy „vodítko“ a charakter pradúceho mačiatka (vysvetlím) a tak som sa rozhodol, že ho vezmem medzi ľudí…

Prvé dojmy 

Stojím pri novinke mimochodom v peknej a ľúbivej KTM farbe. Dostávam rozsiahle základné inštrukcie (Peťo preboha už stačí bolo ich fakt dosť), nečudo veď sa chystám previezť na papierovo ohurujúcej mašine. Pomaly sa mi do krvi nalieva vírus KTM. Oproti predchodcovi je tu vidno viac trubiek farebne odlíšená biela podsedlovka kontrastuje s oranžovým hlavným rámom, do ktorého je vsadený motor LC8, nové LED svetlo kompletne prepracované, celkovo sa bočný profil oproti predchodcovi zmenil. Zmenila sa prístrojovka aj keď môj osobný názor je, že je až moc moderná a mohla si ponechať pôvodný analógový otáčkomer. No to nebolo to podstatné čo robí nového Super Duka lepším a krajším. Sú to jeho vylepšené a doslova vyleštené jazdné vlastnosti.  

Poďme sa voziť 

„Ahojte chlapci,“ lúčim sa a vyrážam na cestu. Môj prvý dojem a potreba vypadnúť čo najskôr z mesta sa razom po pár metroch zmenil a ja som naopak do mesta zamieril. Super Duke nekope a spojku púšťam okamžite bez potreby korigovať ňou čokoľvek a čoraz viac nadobúdam pocit, že sedím na gepardovi, ktorého som odmalička kŕmil z ruky a on mi v žiadnom prípade nechce ublížiť. Jazda v premávke s ním dáva jazdcovi pocit akoby sedel na omnoho menšom stroji, ktorý je obratný a výkonovo postačujúci a mňa si tento dojem získal. Nie každý „výkon iných strojov“ sa dal takto hravo a s úsmevom spracovávať v meste. Čo mi však vadilo bolo tuhšie radenie rýchlostí. Tu sa ale v bežnej premávke jazdec uspokojil s dlhou dvojkou a trojkou, všetko ostatné už Duke „obrblal“ predsa len jeho strop je niekde úplne inde a rozdávať karty na začiatku sa mu moc nechce. Quickshifter pracoval aj tu hoci niekedy rozpačitejšie ale dohodli sme sa , dokonca reagoval aj smerom dolu. Naozaj som po celú dobu v meste nemal pocit, že sedím skôr na superšportnaháčovi než na nejakom praktickom nízkoobjemovom vozítku. Občas ale hlavne pri šprintoch z križovatky alebo pri predbiehaní ukázal zuby a mne sa rozširovali pery. Premávka hustne a je čas vybehnúť z mesta. Chcem predsa vedieť koľko má Super Duke prevodových stupňov. A hlavne chcelo by to nejaké mušky na bundu.  

Motor a podvozok

Starý známy V-twin LC8 s objemom 1301 kubíkov bije ako má a už v Super Adventurke dokazoval svoju TOP pozíciu a tu ju len potvrdzuje. Dvojvalec ponúka viac výkonu než je bežný smrteľník vôbec schopný pochopiť a nieto ešte spracovať na ceste, a preto sa v KTM rozhodli do výbavy pridať to mnou vyššie spomenuté „vodítko“. Elektronika tu hádam okrem pruženia zasahuje do všetkého. Nový Duke má v sebe najmodernejšie asistencie aké si na ňom vôbec viete predstaviť. Brzdy s veľkými kotúčmi a monoblokmi Brembo kontrolované ABS aj v zákrutách. Áno presne ako Superadvetura. Tzv. Launch control, ktorý umožní maximálny záťah z miesta pri otáčkach aké si viete predstaviť len pri pohľade na chlapcov v MotoGP. Ďalej systém, ktorý kontroluje dvíhanie predného kolesa (proste mu to nedovolí), systém viacstupňovej kontroly trakcie. Jazdec si vie upraviť aj reakcie na záťah plynu, protipreklz pri podraďovaní, skrátka všetko čo robí motorku nebezpečnou tu inžinieri nejakým spôsobom poistili. Toto všetko sa dá ale vypnúť a tak sa chlapci hneď neurážajte, že by ste pod zadkom nemali ostrú žiletku. Hrajte sa so systémami však citlivo, pretože tu už gepard ukáže kde po celú dobu schováva svojich 177 koní a ten neskutočný krútiak až 141 Nm prenášaný reťazou na športové Metzelerky si užite radšej v zdraví. Skoro som zabudol TEMPOMAT J úžasná vecička, ktorú by na tomto type stroja nikto nečakal. Funguje už pri trojke a minimálnej rýchlosti 40 km/h čo je už v meste slušná psychobrzda pre hormóny. Pri nudných presunoch užitočná vec (kedy je vlastne na KTM presun nudný…?). Pruženie zabezpečovali tlmiče od White Power s plným nastavením podľa chuti.  

Ako ale naozaj jazdí?

Neskutočne dobre a s prehľadom. Oproti predchádzajúcemu modelu dostál zmien aj posed, je pohodlnejší a ani po dlhom výlete som nezosadol dolámaný. Zákruty miluje, nájazdy bez brzdenia a zavretia plynu do zákrut s podradením pod plynom zvládal bez prekvapení a prešmykov zadku. Spočiatku s rešpektom, no po pár opakovaniach som mu začal plne dôverovať ako stroju a iba kvalita ciest bola limitom. Super Duke ponúkal ten najšportovejší pocit za každých okolností umocnený hukotom z koncovky. Mimochodom Akrap naozaj krásne znel. Všetky systémy spolupracovali a tak stačilo kontrolovať uhly nájazdov plne si užívať športovú jazdu na hrane toho, čo by si človek bez týchto hračiek nedovolil. Zákruty proste miluje. Ani raz sa mi nestalo, že by ma v nejakom vracáku prekvapil , či vystrašil. Sem tam jemné prebrzdenie, ale hneď zasahovala elektronika. Nevypínať, opakujem . Na rovinke sa prejavila dobrá aerodynamika stroja. Dobre si pozrite ten stroj, nikto by nečakal, že na ňom nebude fúkať. Predstavte si, nefúka. Až pri naozaj vysokých rýchlostiach sa ozve nejaký ten tlak na prilbu ale ramená a zápästia netrpia. To svetlo a bočné kapotáže odhodia maximum čo vedia aby ste sa vy cítili pohodlne a bezpečne bez nutnosti zaľahnúť na nádrž. Zaľahnutie na Dukovi bolo skôr na škodu, kedy sa už pri vyšších rýchlostiach začal vlniť. Boli ale naozaj vysoké a tak sa bežného rýchlejšieho presunu na diaľnici netreba obávať a stačí vzpriamene sedieť. Čo ma prekvapilo bola spotreba. Pri takomto výkone a športovom razení som sa nedostal v celkovej spotrebe nad 5,5 litra. Dojazd na plnú nádrž Super Duka cez 350km športovej jazdy poteší, samozrejme dá sa aj menej ale verte mi zábavy aj so spolujazdcom si užijete dosť a nikdy nie na úkor dojazdu. Dokonca vychytávky ako puzdro na mobil rovno vstavané do sedadla spolujazdca spolu s USB pod ňou a Bluetooth komunikujúci cez palubu rovno do prilby, už by tu fakt nikto nečakal a tak som posledné km a hodiny testu hľadal sprchu mikrovlnku a chladničku, samozrejme srandujem. Apropo, nočný a denný režim prístrojovky deň/noc tiež nie je bežný a tu dokonca pekne fungoval aj v horách kde sa stmieval, pod stromami a v slnečných výjazdoch rozjasňoval. Trocha ma mrzelo to usporiadanie údajov o jazde dôležité informácie o spotrebe dojazdoch vždy cez menu ale zas dalo sa na ovládanie ľavou rukou nad smerovkami zvyknúť. Bolo naozaj ťažké ho vrátiť importérovi (aj som si poplakal). 1 320 km v jeho sedle ma presvedčilo, že je to samec medzi silnými naháčmi. Všetko fungovalo ako má, dokonca som absolvoval aj nočný presun v daždi a iba mokrý zadok (pri týchto typoch motoriek nič neobvyklé) ma trápil. LED svetlo v noci svietilo nad očakávania.

+ – bezkonkurenčný max výkon za každých okolností podporený asistenciou systémov, ľúbivý a funkčný dizajn, spotreba. Je to beštia s povahou králika, ktorú by ukočírovalo aj dievčatko ak by dosiahlo na zem… 

–  – zbytočne komplikované usporiadanie údajov na prístrojovke, tuhšie radenie rýchlosti a privítal by som tuhší alebo progresívny tlmič riadenia  

KTM 1290 Super Duke R

Cena: 16 190 Eur

Motor: 1 301 ccm, 8 ventilov, DOHC, V2

Výkon: 177 k pri 9 750 ot./min.

Krút. moment: 141 Nm pri 7 000 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rám: priestorový, pozváraný z oceľových rúrok

Hmotnosť: 195 kg (pohotovostná)

Rázvor: 1 482 mm

Výška sedla: 835 mm

Objem pal. nádrže: 18 l

Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 190/55-17    

Motocykel na test zapožičal: KTM CEE s.r.o., Bratislava    

 Test bol uverejnený v časopise Motomagazin 7-8 / 2017

Text: Bohdan „Amis“ Cichacký, foto: Miro Tamáši  

Test KTM 1290 Super Duke R – album k testu MMA 7-8/17