Víkendových 800 km

Je piatok, 1. septembra 2006 a naša ?enduro? partia sa rozhodla vyraziť na poznávaciu cestu za krásami Slovenska. Obloha vyzerala skvele, predpovede počasia sľubovali pekný víkend. Teplomer ukazoval 25°C.
Ja sedlám Apriliu ETV 1000 CapoNord a spolu s manželom Bobíkom na Kawasaki KLV 1000 sme vyrazili okolo obeda z Bratislavy, pokračovali hnusnou diaľnicou do Trnavy, potom sme odbočili na Nitru. Prvá vopred plánovaná zastávka bola v Zlatých Moravciach, pozrieť nášho kamaráta Raptora a jeho rasovo neidentifikovateľnú malú sučku Sáru. Chceli sme ho zobrať so sebou, ale je momentálne bez motorky, takže oveľa prišiel. Mali sme namierené do malebnej dediny Zuberec, blízko mesta Tvrdošín a kúsok od poľských hraníc. V Zuberci sme si vopred cez telefón rezervovali nocľah na chate pod lesom.
Naša cesta pokračovala naprieč Banskobystrickým krajom, popri meste Nová Baňa, Žarnovica, Žiar nad Hronom až do Zvolena, kde sa na parkovisku pod krásnym Zvolenským zámkom stretávame so zvyškom partie ? Miro a Katka na Honde Varadero a Katkin brat Šani s kamarátkou Jarkou na Suzuki Bandit 600S. Pofajčujeme (keby sa to dalo nejak vyriešiť za jazdy a ísť bez absťákov) a po chvíli pokračujeme smerom na Banskú Bystricu. Odtiaľ volíme smer Ružomberok. Vydávame sa teda cez nádherné Donovaly. Teplota vzduchu pomaly klesá, ba priam padá na nejakých 17°C. Nádherné lesy, super vzduch, až máme problémy s pľúcami, zvyknutými na bratislavský smog. Rozmýšľam, či vymyslím nejakú zastávku, alebo sa priblížim k Šaniho Vipru a budem inhalovať. Prichádzame do Ružomberka. Musím s tým niečo urobiť, točí sa mi hlava, predbieham dopredu a hádžem blinker na pumpu. Miestny smog mi nepomohol, tak navrhujem tankovanie a fajčpauzu. Stojíme tam vyše pol hodiny, rozmaznané rite už bolia, nejaké problémy s mechúrmi a črevami sa vyskytujú, ale veď to je klasika. Študujeme ešte mapy, pretože my sme odporcovia navigačných systémov a radi sa strácame kade-tade. Sme toho názoru, že dobrá obchádzka veľa krásneho poznania prináša. Konečne vyrážame smerom na Liptovský Mikuláš. V obci Bešeňová odbáčame a popri Liptovskej Mare smerujeme k nášmu cieľu – Zuberec. Prechádzame cez nádherné zákruty, naskytá sa nám nádherný výhľad z výšky na veľkú vodnú nádrž. Riešim v sebe dilemu, či stáť a fotiť, alebo ísť dalej. To druhé víťazí, lebo sa stmieva a ja nevidím v šere (viete, o čom hovorím, ale psssst, lebo prídem o vodičák) a tie fotky by asi neboli také pekné, ako cez deň. Vychutnávame úžasné vracáky, také nemá ani Pezinská baba a v blízkych kopcoch vidíme vinúcu sa cestičku so 14% stúpaním. Je to nádherné, teším sa, úsmev od ucha k uchu. Sem tam si výsknem, veď ma nikto nepočuje. Zisťujem, aké čudné je jazdiť s kuframi (mám ich prvýkrát), po vjazde do zákruty musím pracne tlačiť motorku do náklonu, zrazu zaváži kufor a ťahá ma dolu. Po chvíli si zvykám, ale je to predsa len iné, aj vo vetre sa moto inak správa. Ešte, že ma Raptor na to upozornil.
Pomaly sa ocitáme v našom cieli, blúdime (Zuberec je celý krásny od horného konca až po dolný dvakrát) a nakoniec parkujeme pred našou chatou, ktorá sa nachádza medzi viacerými, posledná pod lesom. Paráda.

Sme unavení, hladní, tak ideme na jedlo do hotela. Jedlo nie je nič moc, čašníčka má odutú hubu, tak prechádzame do baru. Vymysleli sme si večer ovocných drinkov, takže striedame rundy : malinovica, čerešňovica, jabĺčkovica a hruškovica. Ovocie v tejto forme nám veľmi šmakuje, pomáha proti boleniu rití aj ostatných častí tela, ani zimu tak necítime. Nesmieme to prehnať, ráno nás čaká výlet do Poľska. Ideme teda spať.
Ráno vyrážame okolo 9:00 obzrieť si ešte Múzeum oravskej dediny. Predtým raňajkujeme v hoteli, jedlo je stále zlé a čašníčkina huba odutá aj po tučnom večernom sprepitnom (chceli sme si tým zabezpečiť aspoň dobré raňajky).

Múzeum je nádherné. Najviac sa nám páčilo, ako sme sa štyria navalili na konský záprah s kočom a ujo kočiš nechápal, že tie úbohé kone s každým letia ako o preteky, ale s nami ledva melú nohami hore kopcom. Tie naše motorkárske mundúry dosť veľa vážia. Veru nám nebolo všetko jedno a neviem si predstaviť, že by tie kone šli ešte rýchlejšie v ozaj prudkých svahoch a zákrutách. Tiež som nepochopila, ako vlastne ubrzdili dolu svahom!

Zo zlomyseľnosti predplácame jazdu aj našim dvom nič netušiacim holúbkom, ktorí zatiaľ nostalgicky obdivujú historické chalúpky.

Ja už som aj dosť unavená, tak navrhujem odchod do reštaurácie. Odchod bol schválený.

Na záver si teda ešte dávame pred múzeom kofolu a pomaly sa zberáme do Poľska. Ďakujeme tisíckrát milej slečne na parkovisku, ktorá nám ochotne uschovala všetky veci a strážila motorky. Smerujeme na Tvrdošín, potom cez hraničný prechod Suchá Hora. A sme v Poľsku. Zdravíme na hraniciach početnú tlupu poľských motorkárov, ktorí zasa idú navštíviť našu krajinu. Obdivujeme drevenice a domčeky, celkom sú iné, ako tie naše, pritom je to rozdiel len pár kilometrov. Sú tiež veľmi krásne. Zastavujeme v Zakopanom, menšia cikpauza a pár fotiek kostola, ktorý navštívil aj bývalý pápež Ján Pavol II. Kupujeme syry, ktoré stoja už 25 rokov rovnako (to sa nám páči) a kľudne môžeme platiť našimi korunami. Dôchodcom na parkovisku sme zjavne urobili slinu na syrečky a tak sa vrhnú na chudáka predavača a zbavia ho všetkých syrov za necelých 15 minút. Zase pri cigaretke študujeme mapu a vydávame sa na cestu-necestu, ledva označenú na mape tenkou čiarkou. Super zákruty, cesta lesom, samá chrasta a diera na ceste. Zažívame nával adrenalínu, je to ako stvorené pre naše endurá, len chudák Šaňo s Jarkou trpia na Bandite. Ale kým sa vezmú, aj zabudnú. Prechádzame cez hraničný prechod Lysá Poľana a sme opäť doma. Ideme do Ždiaru navštíviť známeho a pozrieť jeho nový penzión. Je tam samozrejme krásne, personál nás obsluhuje v ľudových krojoch. Vynikajúce jedlo, cítime sa úžasne, obdivujeme končiare Vysokých Tatier.

Pomaly sa rozlúčime a vydávame sa cez Vysoké Tatry s nápadom prespať v Terchovej. Ešte sme nevideli naše veľhory po tej kalamite. Máme v pláne nejaké fotenie na Štrbskom plese. Prechádzame cez Tatranskú Lomnicu smerom na Liptovský Mikuláš. Rýchlo ale od plánu fotenia ustupujeme a trielime ďalej. Keď som videla naživo tú skazu, tlačili sa mi slzy do očí. Mám k Tatrám obrovský citový vzťah, trávila som tam v detstve s rodičmi letá aj zimy. Je to strašne smutné, čo sa tam stalo, vyzerá to ako mesačná krajina. Je mi to veľmi ľúto.
Opäť sa ocitáme pri Liptovskej Mare, ale z druhej strany. Hulíme na Dechtároch a cez Dolný Kubín fičíme na Zázrivú a potom Terchovú. Romantická dedina nás privítala totálnym tankodromom, dierami a rozbitými cestami po letnom zavádzaní kanalizácie. Modlím sa, aby som v hustej premávke v kolónach idúcich 5 km/h, nemusela zastaviť na vyvýšenom mieste, s dierami povedľa nôh. Stúpiť do prázdna s naloženou motorkou vážiacou cez 250 kíl ? mám po kufroch. A chudák Šaňo a Jarka na Bandite, škoda rečí. S kuframi na moto sa na úzkej ceste medzi kľučkujúce autá nezmestíme. Autá sa plížia krokom a každý osobák kruto chytá spodok. Dúfam, že to čoskoro dajú do poriadku, lebo prídu o veľa turistov. Bez dohodnutého ubytka sa viacerí vydávame na rôzne smery po dedine, zohnať nejaký nocľah. Mne sa podarila akurát drevenica, ale len pre 4 osoby. Inak nádherná, štýlová, to ja môžem. Pátram ďalej. V peknom penzióne nad dedinou zvoním, vidím prázdne parkovisko, teším sa úspechu. Nemilá pani otvára a päťkrát si premeriava môj motovzhľad a potom z odporom na tvári povie, že majú obsadené. No nič, ja som nepochodila, vraciam sa na stanovisko. Miro s Katkou mali šťastie, zbadala ich babka a sama ponúkla nocľah. Málo ľudí je ochotných prenajať privát na jednu noc. Boli sme veľmi milo prekvapení. Nádherný, luxusne zariadený penzión, s krásnymi kúpeľňami, TV, SATom a domácimi raňajkami.

Super, sme šťastní a tak odkladáme kufre a bijeme sa o kúpeľne a WC. Keď už krásne voníme (napriek nášmu pokazenému image), ideme pohľadať nejaké jedlo. Našli sme úžasnú ?štýlovú pizzeriu?, kde hádžeme kotvu.

Pokračujeme v predošlom ovocnodrinkovom večeri, ale už len symbolicky, padáme od únavy na papule a Šani je polomŕvy (ešte sa musí venovať Jarke). Jarka je divné dievča, neznalé motorkárskej kultúry, správa sa príliš distingovane, zakazuje Šanimu púšťať plyny v spoločnosti (chudák, skoro ho rozdrapilo a my predsa nie sme spoločnosť). Tak jej vysvetľujeme, že človek si musí uľaviť, že je to zdravé. Po chvíli upúšťa od svojich zásad a šúpe bez ostychu do seba jednu borovičku za druhou. S chuťou jej objednávame a bavíme sa na uvoľňujúcej sa dievčine. Po dvoch hodinách je ?naša? a zapadá do kolektívu. Opúšťame podnik a zberáme sa späť, aj veselú Jarku berieme so sebou.
Ráno vstávame, vychutnávame vynikajúce klobáskové domáce raňajky od miestnej babky.

Predošlý večer sme si naplánovali výlet do Vrátnej doliny, len máme obavy nechať naše stroje na parkovisku, na ktorom bola ukradnutá motorka českým motorkárom. Ujovi strážnikovi sľubujeme patričnú odmenu za dobré stráženie. Už ráno má v sebe nejakú dávku emulzie proti chladu. Dovolí nám nechať zvršky v jeho búdke. Spoliehame sa na jeho zaručenú zodpovednosť a trepeme sa pol kilometra na lanovku na vrch Chleb. Mne nie je všetko jedno, mám strach z výšok a zo starodávnych lanoviek. Som však milo prekvapená úplne novou lanovkou, tak sa dávam nahovoriť na spoločný ?vývlek? na vrchol. Krása. Nemám slov. Nádherný výhľad na okolie Jánošíkovho zbojníckeho regiónu. Oblaky nám plynú pod nohami. Nachádzame sa vo výške takmer 1500 m nad morom a môj strach z výšok sa pre ten nádherný pohľad oplatilo prekonať.

Osviežujeme sa kávou a keksíkmi v bufete a lanovkujeme nadol. Motorky sú na mieste aj s kuframi, uja odmeňujeme a ten sa teší. Už má v sebe oveľa viac tej nemrzky. Plánujeme trasu domov a tak pomaly vyrážame. Počasie je nejaké nasraté a obloha na nás púšťa kvapky. Volíme smer Žilina a potom diaľnicu až do Bratislavy. Na jednej strane sa tešíme domov, na druhej strane je nám smutno za krásnymi miestami našej vlasti a určite sa tam radi vrátime.

Víkendových 800 km

Raptorova Sára

Retardi Raptor a Kwasak

Kawasaki KLV1000

Aprilia ETV1000 CapoNord

Pred Múzeom oravskej dediny

Miro a Katka

Troška slniečka

Naša tlupa

Bobík

Šani krmič

Katka skúša zobáky

Pózovanie do foťáku

Latinská škola

Našli sme si dopravný prostriedok

Pstruhový potok

Nad dedinkou

Za chatou na Zuberci

Postieľka pre kufre

Oravsky krb

Pekné tričko

Pohľad z okna na Zuberci

Penzión Viktória v Ždiari

Milené zvieratko majú v Ždiari

Čakanie na obed

Motorečky

Mirov varan-separé parking

Socha Jánošíka v Terchovej

Lanovka vo Vrátnej doline

Uspokojivá kabínka

Nádherný výhľad z vrchu Chleb

Vypaľovanie červa

Bobíkovci

Mirovci

Šaňovci

A jedeme dál

Kostol v Zakopanom