Vinnetou aneb Plitvice a more tour

Po dlhom vymýšľaní a dohadovaní kam by som si išla tento rok oddýchnuť a pojazdiť padlo rozhodnutie niekam na juh, takže smer Chorvátsko. A keďže ja starý indián čo skrotil stádo 105tich koní vymyslela som cestu po stopách rudého bratra Vinetoua.

Z horských výšin severu (Kysucké Nové Mesto) som vyrazila, keď bohovia dažďa a vetru práve tancovali.
Štvrtok o 11tej som osedlala môjho repsol-mustanga a vyrazila za bledou tvárou Miok aneb divoká kočka z Trnavy. Lialo ako z krhly tak som sa navlieka do vodotesnej kože z bizóna (Lidl nepremok) a vyrazila som. Lejak ma sprevádzal až do Považskej Bystrice kde prestalo konečne pršať. Za Trenčínom už konečne začala  suchá cesta, ale dážď sa vystriedal s vetrom. Zvítala som sa so setrou Miok a vyrazili smerom do najväčšej rezervácie bledých tvári (Blava). Na jednom veľkom trhovisku, kde bol samý Saloon a obchod sa k nám pridali pocestný El Braňo a Senorita Alik. Taaaak a boli sme kompletní a mohli sme sa konečne vydať naprieč rozľahlými prériami. Dohodli sme sa na prestávkach každých 100 km a napojiť koníky každých 200KM. Prvý špendlík sme zapichli na hranici s Maďarskom, kde nás muž z kavalérie upozornil na chladné noci. V Mosonmagyaróváre sme zišli z diaľnice a vydali sa smerom na Szombathely. Cesty sa mi tu zdali užšie ako u nás, s rýchlosťami to tiež nebolo bohviečo lebo môj mustang musel cválať iba 60tkou v indiánskych osadách (mestách) bola dokonca iba 30tka. 1. prestávku v Maďarsku sme mali v Szile.

Pes divokej kočky

Pokračovali sme v smere Szombathely, kde sme napojili naše smädné koníky, kde už zapadala veľká ohnivá guľa.

Veľká ohnivá guľa

Ďalej sme pokračovali do Lenti, kde sme našli fajnovú vigwamovú osadu. Tu sme bez problémov rozložili naše vigwamy, v miestom pahrebisku sme si ohriali bizóny v konzerve a spláchli sme to chmeľovou polievkou.

Chmeľová pohoda

Vstali sme do chladného rána a zbalili naše vigwamy. Zaplatili sme asi 21,50 EUR za všetky naše kone, vigwamy a 4 dobrodruhov. Boli sme veľmi spokojný s prostredím, bolo tam čisto a príjemne. Vrátili sme sa naspäť na hlavnú cestu z ktorej sme večer odbočili cca 5 KM. Pokračovali sme kúsok cez Slovinsko a v Chorvátsku smer Záhreb. Pred Záhrebom sme vošli na diaľnicu, kde sme bledej tvári na mýtnici museli zaplatiť zlaťákmi, takto sme museli platiť ešte na jednej. Vydali sme sa smerom na Karlovac, kde sme už odbočili na cestu vedúci až k Vinetouovi. Divoká kočka cestu nezvládla a tesne pred cieľom sa zložila.

Prašnou cestou zmorená divoká kočka

V rodnom meste Vinetou nám El Braňo našiel ubytovanie v murovanom vigwame, kde sme zložili naše batožiny a pokračovali v ceste ku pokladu na striebornom jazere. Poklad sme naozaj našli. Bola to naozaj nádhera. Prešli sme popri jazere až k vyhliadkam na vodopády. Poprechádzali sme sa krížom krážom pokiaľ sa dalo.

No nie je to nádhera?

Kanoe nás dopravilo na druhý breh jazera, kde sme sa chceli povoziť na železnej oblude (vláčiku), ale tú sme už nestihli. Vrátili sme sa naspäť ku kanoe a nechali sa previesť na ďalší breh a urobili sa malý okruh.

Poklad na striebornom jazere

Len o dva konské chlpy sme stihli naše súkromné kanoe lebo prišli iba pre nás. Keby sme to nestihli museli by sme hojno šlapať. Indiánskeho náčelníka sme nenašli, ale aj tak sme odchádzali s veľkou kopou príjemných pocitov. Keďže už bolo šero dostala som halušku, že motorky by tam nemuseli byť tak som zrýchlila krok, našťastie tam boli, pfúúú.  Nasadli sme na koníky a frčali na ubytko.  Na dobrú noc sme si dali ?ožužlanú? chmeľovú polievku, aby sa nám lepšie spalo. Pri prezeraní fotiek sme sa rozvášnili, ale domáca bledá tvár nás prišla uzemniť a boli sme už ,,tichúčko? heh.

Ráno odpočinutí sme sa začali chystať na  ,,more tour? do Senju. Ranná očista a zas sedlanie svojich koníkov.  Bolo to už rýchlejšie ako deň pred tým, len Brankovi to išlo troška pomalšie no keď boli na neho tri baby nečudujem sa. Po ceste sme napolili svojich koníkov a išli smer Senj, šikovný Braňo nám uštedri ešte dve pekné vyhliadky no fantázia. Cesta jedna báseň samá serpentína, ktoré boli na moje prekvapenie veľmi dobre označené.

Vyhliadka na more

Prišli sme do prístavu a zavítali do miestnej reštiky. Hneď vedľa reštiky bola tabuľa s ponukou ubytovania, dvaja členovia našej výpravy sa podujali pozrieť a skolaudovať ?zimmer?. Izba bola na jednotku a aj telku sme  mali. Dostali sme kľúče najedli sa a ako bonus sme dostali džús a boli sme pozvaní aj na večer, že aj z ľava aj z prava dostaneme. Ubytovali sme sa a vyrazili k moru. Mali sme ho doslova po oknom.

More pod oknom

More bolo fajnové ale na mňa sladkovodného živočícha slané :). Ako správny turista tunajších pomerov neznalí som vpálila do vody. Alíčok ma však upozornila, že more je plné ježkov, čomu som samozrejme uverila až keď som sa pozrela pod vodu. Vyčvachtali sme sa ako malé kačiatka a potom sme sa trošku posmažili na slniečku. Po príjemnom oddychu pri mori sme sa išli ešte previesť po pobreží do ďalšieho mesta. Tu sme si znova vychutnali krásne serpentíny. Cestou späť sme si dali zmrzku a vychutnali ju spolu so západom slnka v prístave.

Zmrzlinka a západ slnka

Po krásnom západe slnka sme zistili, že sme celkom hladní, zaviezli sme motorky a išli sa najesť. Dali sme si čerstvo vylovenú rybičku.

Rybičky & my

Prach ciest sme spláchli pifkom a pomaly sme išli do nášho skromného apartmánu. Po ceste sme si odfotili osvetlený hrad na kopci.

Nočné mesto

Ráno sa nám moc nechcelo vstávať a tak sme oproti plánu vyrazili domov až o 11. Priznám sa, že sa mi ale vôbec nechcelo odtiaľ odísť. Myslím, že ešte deň by som tu zvládla. Nechceli sme ísť späť tou istou cestou tak sme sa vydali popri pobreží smerom na Rijeku, aby sme si užili posledné pohľady na more. Z Rijeky sme sa vydali smerom na Záhreb. Po ceste sme prešli cez zopár pekných tunelov. V Záhrebe sme znova zaplatili mýtne a urobili sme si poslednú foto v Chorvátsku.

Mýtnica Záhreb

So Záhrebu sme sa dali smerom na Maribor. Pred hranicami sme chytili niekoľko kilometrovú kolónu, ktorá sa trhala až za hranicami. Tu sa mi podarilo vyvariť trochu vody, ktorú som si aj hneď doliala a mohli sme pokračovať ďalej. V Slovinku sa mi diaľnica zdala celkom úzka. Na hraniciach s Rakúskom sme si natankovali a kúpili diaľničnú nálepku za 4,50 .ičoooo (EUR). Pred Grázom sme odbočili na Viedeň. Všimla som si, že v Rakúsku jazdili vodiči kľudnejšie a ohľaduplnejšie ako u nás. Po ceste sme videli 3 nehody,  z toho 2 boli na úseku cca 5 km, pri ktorých sa začali tvoriť kolóny, ktoré sme pomaly obehli. Na aute by sme si pekne museli počkať. Chceli sme sa vyhnúť kolónam vracajúcich sa turistov vo Viedni tak nás Braňo zaviedol cez Wiener Neustadt a Eisenstad do Bratislavy. Po ceste sme zablúdili tak sme sa trošku povozili. Tabuľu na Bratislavu sme našli 30 km od BA. Ešte aj tam sa nám na kruhovom podarilo zle odbočiť. Cez hranice sme prešli v pohode a v Jarovciach sme nachvíľu zastavili. Bolo už deväť večer a mňa čakala ešte 220 kilometrová cesta domov. Na prvej pumpe som si kúpila reflexnú vestu lebo je dobré vidieť a byť videný. Tu sme sa rozlúčili sa a išli každý domov. Z Bratislavy ma vyprevadilo ešte zopár kvapiek dažďa. Diaľnica bola skoro prázdna, len som sa bála aby mi cestu neskrížilo nejaké zvieratko. Okolo Trenčína padlo ešte zopár kvapiek inak bola diaľnica suchá. V Povožskej Bystrici som ešte natankovala plnú a fřŕŕ domov. V Žiline ma prekvapila mokrá cesta a prízemná hmla, ale pohoda lebo to bol posledný 10 km úsek cesty. Moto som zaparkovala o 22.30.

Chcem sa poďakovať všetkým účastníkom výletu za nádherné chvíle, boli ste super. Výlet bol fantatstický, dúfam, že ešte spolu pocestujeme.

Na záver

Trasa:
štvrtok: Kysucké Nové Mesto ? Bratislava ? Somathely (H) ? Lenti (H) 430 km
piatok: Lenti (H) ? Záhreb (HR) ? Karlovac (HR) ? Plitvice (HR) 270 km
sobota: Plitvice (HR) ? Senj (HR) 80 km
nedeľa: Senj (HR) ? Rijeka (HR) ? Záhreb (HR) ? Maribor (SLO) ? Graz (A) ? Wiener Neustadt (A) ? Eisenstadt (A) ? Bratislava ? Kysucké Nové Mesto 870 km

Piemerná spotreba 5,5 l/100 km

Vstupné Plitvické jazerá 80 kún zľavnené 50 kún

Ubytovanie

kemp Lenti 21,5 EUR (2x stany, 3x moto, 4x osoby)
privát Plitvice 50 EUR/apartmán
privát Send 45 EUR/apartmán
Mýtne ani keď ma zabijete si nespomeniem
Moto diaľničná nálepka 10 dňová Rakúsko 4,5 EUR

+ – stálo to za to

Vinetou aneb Plitvice a more tour

na vlastné bulvy

západ slnka Plitvické jazero

súkromné kanoe

ožuté pivo

to bol poriadok

dobré ráno

tu sme bývali v Plitviciach

prvá vyhliadka

v Senje

v prístave

ubytko v Senje

a predsa má cica rada vodu

a že sa zľakol vody

a nenašla morskú pannu

západ slnka v Senje

čerstvá rybička

ešte všetci

večer mesiac

nedeľa ráno

no ako mu bolo?

heh