Dušou gentleman – test Triumph Bonneville T120 HT

Napriek väzenskej guli s názvom „EURO4“ sa páni z Hinckley vysporiadali s novými nariadeniami, podľa môjho názoru, veľmi úspešne a priviedli na svet celú radu nových modelov, medzi ktoré patrí aj nový Bonneville T120 HT. Zisťoval som čo vlastne to „HT“ znamená, keď už je toto označenie prezentované na valci motora. Význam je veľmi jednoduchý a napovedá aj niečo o samotnom zameraní tejto motorky – HT = High Torque = vysoký krútiaci moment.

Na úvod trocha  histórie  

Prvý Bonnevile T120 z modelovej rady Bonneville bol predstavený už v roku 1958 a vyrába sa s ľahkými dizajnovými obmenami svojho klasického vzhľadu až dodnes, čo našťastie nemusím skonštatovať o technických obmenách. Ako vlastne dostal „Bonnie“, ako sa skrátene hovorí Bonnevillu svoj názov? Odpoveď by sme mali hľadať niekde v roku 1956, kedy Johnny Allen dosiahol rýchlostný rekord 193,3 MPH na jeho Streamlineri s motorom 65O ccm na známej soľnej púšti Bonneville, kde sa rýchlostné preteky konajú pravidelne dodnes. Ako som už uviedol, v roku 1958 bol Bonneville predstavený, konkrétne na výstave Earls Court Bike Show, aby svojím menom pripomenul úspech z „Bonneville Salt Flats“ z roku 1956. Predaj T120 začal následne v roku 1959. Triumph drží meno Bonneville, rovnako ako úspech predajov vďaka odkazu na rýchlostný rekord už zhruba 60 rokov. Počas týchto rokov sa vyrábali pod touto menovkou rôzne legendy. Niektoré vyhrali TT Isle of Man Road Race, na niektorých skákal svoje legendárne skoky Evel Knievel. Osobne som na Bonnieho poľoval dlhú dobu, až sa mi niekedy v roku 2008 podarilo vydražiť svojho klasika z roku 2003. Preto sa nečudujte, ak bude moje hodnotenie ovplyvnené občasným porovnávaním so starou karburátorovou 790-kou.  

Klasická elegancia a moderná funkčnosť

Vzhľadovo chytí Bonnie za srdce určite každého fanúšika či fanúšičku klasických motocyklov. Angličanom sa perfektne podarilo s novým motorom dodržať vzhľad radových dvojvalcov z 50-ych rokov. Akoby si dizajnéri povedali: „Zamerajme sa na úplne každý detail a zachovajme odkaz predchádzajúcich Bonnevillov“. Ak je reč o detailoch, tie sú dotiahnuté do úplnej dokonalosti. Každý kúsok motorky je presne na tom správnom mieste a v dokonalom technickom a materiálovom prevedení. Kto by hľadal napríklad plastové diely, či niekde trčiacu hadičku alebo dokonca kabeláž, musel by sa veru už riadne prizerať. Čo sa týka dizajnu a funkčnosti v porovnaní so starším modelom, musím pochváliť demontáž sedla, ktoré jednoducho odomknete kľúčom a pod sedlom nájdete USB konektor, skrinku poistiek aj s ich popisom a taktiež je tu umiestnená batéria. Oproti môjmu Bonniemu je to naozaj komfortné, nakoľko ten potreboval na zhodenie sedadla vyskrutkovať dve imbusové skrutky. Veľmi sa mi páči ako sa konštruktéri popasovali s nutnosťami ako chladič alebo katalyzátor. Kvapalinový chladič sa decentne schováva medzi dominantnými zvodmi a katalyzátor čuší dole pod motorom a všimnú si ho naozaj len zarytí detailisti. Takého detailistu určite zaujme aj malé integrované tlačidlo na ľavom gripe – takto je zakomponované prepínanie vyhrievaných riadidiel, ktoré má dva módy – High a Low a samozrejme OFF. Pri prepínaní módov sa tieto zobrazujú na displeji ľavého budíka. Na tom istom displeji môžeme ľavým tlačidlom umiestneným nad prepínačom smeroviek meniť zobrazované informácie, ako sú napríklad denné kilometre, celkové kilometre, priemernú ale aj okamžitú spotrebu a pri vypnutom motore sa dá vypnúť aj kontrola trakcie. Na pravom budíku kde je otáčkomer nám displej ponúkne informáciu o stave paliva, kilometrový dojazd na nádrž, a ktorý z dvoch jazdných režimov máme práve aktívny – ROAD alebo RAIN. Jazdný režim sa dá prepínať logicky ovládačom na pravom riadidle.

Dizajnový návrat do minulosti

Keď sa zamýšľam nad ďalšími detailmi, ktoré naozaj potešia oko kritika, tak je to zamaskovanie vstrekov imitáciou karburátora alebo dokonca aj zadné chromované držadlo pre spolujazdca a pod ním naozaj plechový zadný blatník. Taktiež zaujímavé umiestnenie lambda sond priamo na začiatku zvodov. Výfuky majú impozantný dunivý zvuk, ale ak ich porovnám s mojím Bonniem, tak sú dizajnovo veľmi podobné. Prezradím aj to, že u oboch modelov musíte demontovať koncovky výfukov, v prípade ak chcete vymeniť zadné koleso. Toto mi ale až tak neprekáža, pretože väčšinou to za mňa vždy niekto urobí. Jedným z takých posledných detailov, ktorý mi pripomenul stroje z časov dávno minulých sú fajky na sviečky, ktoré farbou a vzhľadom pripomínajú staré bakelitové. Komu by to ešte stále nestačilo, môže zájsť na web stránku Triumphu, kde nájde na Bonnevilla T120 ďalších 141 doplnkov, z ktorých si určite vyberie a pretvorí si svojho miláčika k obrazu svojmu. Nie len detaily, ale aj použitie materiálov a ich výber sú súčasťou dokonalého celku. Kto si u motoriek cení dizajn, prevedenie, odkaz na tradície a súčasne má srdce bližšie ku klasickému vzhľadu motoriek, ten by sa mal v tejto motorke zaručene vzhliadnuť. No nenechajme sa zmiasť vonkajším retro vzhľadom, nakoľko pod všetkým týmto sa schovávajú technológie poslednej doby, ako napríklad Ride by wire – elektronický plyn, kontrola trakcie, ABS a už vyššie spomenuté špecialitky ako vyhrievanie riadidiel, USB zásuvka a podobne.    

Gentleman s dušou rockera

Keď som si prvý krát sadol na tohto anglického big twina, položil som ruky na riadidlá presne tam, kde by som ich aj so zatvorenými očami hľadal. Už toto mi vyčarilo úsmev na tvári, a vedel som, že bude dobre. Výška sedla 785 mm je vhodná aj pre menších jazdcov a posed je veľmi pohodlný s nohami jemne pokrčenými.Hovorí sa, že je len jedna možnosť urobiť prvý dojem. Môj prvotný dojem po prvých kilometroch s touto dvanástkou bol jasný – z rockera sa stal dokonalý a až príliš slušný gentleman. Našťastie s pribúdajúcimi kilometrami som toho rockera začal pomaly objavovať a diagnóza bola jasná – jemná schizofrénia. O čo teda vlastne ide?Je to jednoduché. Za všetko môže priebeh krútiaceho momentu a výkonu. Motoru je jedno v akých otáčkach a na aký rýchlostný stupeň si užívate jazdu, v podstate má pre vás Bonneville medzi 2 000 až 4 500 otáčkami nachystanú peknú porciu krútiaceho momentu, ktorý cítite už pri jemnom otočení plynovej rukoväte. Najväčší krútiaci moment 105 Nm je naservírovaný už pri 3 100 ot/min. Je už len na každom jazdcovi, ako tento potenciál využije. Na utiahnutých zákrutách a okrskoch, kde je mimochodom Bonnie ako doma, a cíti sa tam ozaj najlepšie, som ja osobne zabudol na posledné tri rýchlostné stupne a užíval si výjazdy zo zákrut na dvojku a spokojne ťahal trojku do 7 000 ot/min, kde sa už dostanete na takú rýchlosť, že by vám každý správny anglický cafe racer povedal že ste dali „tonu“. No u tejto hodnoty už nastupuje na javisko obmedzovač otáčok. V prvých troch rýchlostných stupňoch a možno čiastočne u štvorky som našiel späť rockera, ktorého ale krotí už spomínaný gentleman a pri vyšších rýchlostných stupňoch sa Bonnie správa veľmi kultivovane, vyrovnane a s ničím vás neprekvapí. Väčšie a pohodlné sedlo, ABS, celkové správanie pruženia, nastavenie zadných tlmičov a vôbec žiadna potreba hľadania limitov pneumatík ukazuje, akú cieľovú skupinu by mal Bonneville osloviť. Určite je to tá, ktorá hľadá viac komfortu, nakoľko je stále určite viac gentleman ako rocker.Napriek tomu som po pár kilometroch prestavil zadné tlmenie na najtvrdšie a nechával sa obšťastňovať občasnými zásahmi ABS a zo začiatku aj kontrolou trakcie, ktorú som aj tak časom vypínal. U väčšiny motoriek radím šestku aj desať krát po sebe, no u Bonnevilla T120 som sa aj na diaľnici nachytal, že mám len štvorku. Navzdory veľmi svižnému jazdeniu som sa nedostal na vyššiu spotrebu ako 5,6 l/100km podľa palubného počítača a dojazd na nádrž bol vždy viac ako 200 km, keďže je objem nádrže 14,5 l. Tak ako aj u svojho stajňového kolegu Bobbera, má aj Bonneville dva jazdné režimy – Road a Rain. Každý z týchto režimov má prístup k celému výkonu motora, len je inak dávkovaný.   Na T120-ke ma pozitívne prekvapila harmónia výkonu a krútiaceho momentu k použitým komponentom ako tlmiče a brzdy. Na starom Bonniem jena prednom kole len jeden kotúč, na novom sú kotúče dva a rozdiel v brzdení je skutočne vidieť. Nečakajte však, že bude brzdiť ako superšport – to by sa u tohto gentlemana asi ani nehodilo.Suchú váhu 224 kilogramov plus náplne však zastaví či spomalí veľmi spoľahlivo a s dostačujúcou razantnosťou. Pri ozaj ostrejšom brzdení, máte k dispozícii šikovného asistenta ABS, ktorý nie je vypínateľný, čo mi ale na tejto motorke vôbec nevadí.   

Stále originálny a jedinečný

V autenticite a originalite v danom segmente motoriek nemá, podľa mňa, T120 konkurenta u ostatných značiek. Azda tak len u Triumphu, konkrétne je to Thruxton, s rovnakým motorom ale úplne inou charakteristikou a zameraním ako T120. V tomto prípade by som určite odporučil zviesť sa na každej z nich a zistiť k akému štýlu jazdenia vás to viac ťahá.  

Triumph Bonneville T120 HT

Cena: 11 570 Eur

Motor: 1 200 ccm, 8 ventilov, SOHC, R2

Výkon: 80 k pri 6 550 ot./min.

Krút. moment: 105 Nm pri 3 100 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rám: kolískový, pozváraný z oceľových rúrok

Rozmery (DxŠxV): – x 785 x 1 125 mm

Hmotnosť: 224 kg (suchá)

Rázvor: 1 445 mm

Výška sedla: 785 mm

Objem pal. nádrže: 14,5 l

Pneu: vpredu: 100/90-18, vzadu: 150/70 – 17  

Motocykel na test zapožičal: Motocorse Bratislava    

 Test bol uverejnený v časopise Motomagazin 7-8 / 2017  

Text: Juraj Vyskočil, foto: Marek Beneš  

Test Triumph Bonneville T120 HT – album k článku MMA 7-8/17