Expedícia s Čezetou 2009 ? II. diel (Južná Amerika – online)

Reportáž online z Južnej Ameriky (7. september 2009)

Z Venezuely do Cucuty
15 km za hranicami Venezuely a Kolumbie leží mesto Cucuta. Nájsť Petra nie je veľký problém, spí v hoteli, ktorý som mu odporučil, hneď pri autobusovom nástupišti. Idem teda rovno k nemu, vytiahnem v hoteli veci a ideme hneď do opravovne starých motoriek. Dielňa je malá, motorky sa opravujú priamo na hlavnej ulici. Dlho ladíme segment, nespočetne krát nám vyskočí a treskne nás cez prsty, kto to niekedy robil, tak vie, ako blbá je to práca (na druhu stranu po vyriešení problému som profík na dávanie dole a naspäť ľavého vika). Nakoniec na problém prichádzame. Než som odchádzal, objednal som si u nášho dodávateľa nový spojkový kôš, prišiel mi i s kolieskom a o ktoré zaberá segment. Celé som to namontoval. Spojkový kôš je u všetkých štvorrýchlostných jednovalcových ČZ rovnaký, od roku 1955 až do konca výroby. Lenže postupom času sa menili kartery a tým pádom aj štartovacie segmenty. Kôš, ktorý som kúpil, bol určený pre ČZ 175/487, resp. pre ČZ 180 a tá mala koliesko na spojkovom koši s 27 zubami, moja ČZ 250/475 ale musí mať 30!


Kupujeme motorku
Mechanik z dielne sa nám pokúsi pomôcť, hľadá koliesko, ale márne. Našli sme jednu dielňu so sústruhmi, tam by nám to za týždeň vyrobili za 3 000 Kč (120 ?). Sústružník sa nás pýta, odkiaľ sme, hovoríme z Čiech, on sa málom rozsypal, začal básniť o obrábacích strojoch s Made in Czechoslovakia na štítku, úplne pri tom žiaril. Teraz berú stroje z Číny, ale vraj je to hrôza a vždycky si zaspomína na naše mašiny.
Píšem domov, aby mi poslali diely na veľvyslanectvo do Bogoty, tam že dôjdem. Ďalšie 4 dni hľadáme motorku pre Petra. Už rezignoval na českú motorku, kúpi čokoľvek. Lenže to je problém, žiadna motorka nie je úplne v poriadku, jedna ma malý obsah, ďalšia je na rozsypanie, iná zase nemá všetky doklady. Motorky sú inak dosť predráždené, ojazdeniny v ČR nepredajné, stojí tu cez desať tisíc. Vo finále sadla Suzuki GH125, r. v. 2009, vyrobená v Kolumbii. 14. 08. popoludní vyrážame previesť sa do hôr na sever od Cucuty.

Vojenské kontroly a rozstrieľaný autobus
Ubytovávame sa u rybárov 20 km za mestom. Staviame stany na brehu rieky. Druhý deň, pred tým, než pokračujeme, prichádzajú k rybárom nejakí známi a ja z nich vôbec nemám radosť. ?Túto motorku poznám, videl som ju na Discovery, je to najlepšia a najdrahšia motorka na svete!? Nieže by Čezeta nebola najlepšia a pre mňa najdrahšia, ale márne sa im snažím vysvetliť, že nie som milionár.
Cestou do La Sila a Tibu nás niekoľkokrát zastavujú vojenské kontroly. Cesta je striedavo kamenistá a asfaltová. 4 km pred mestečkom Tibu zastavím v jednej reštaurácii. Nakoniec tu spíme. Peter chce skúsiť zbaliť hostinskú a ja mám podozrenie na prasknutú pružinu tlmiča. Ani jednému z nás predstavy nevyšli, Peter nikoho nezbalil, ja mám tlmiče v poriadku, význam to ale malo. Miestna oblasť je čiastočne stále ovládaná vojenskou komunistickou gerilou FARC. Pár kilometrov za Tibu, hodinu po tom, čo sme zastavili, rozstrieľali autobus a auto, keby sme išli ďalej, bohvie ako by to dopadlo. Niekoľko rôznych ľudí nám hovorí, že keď pôjdeme ďalej za Tibu smer Oru, tak určite neprežijeme, odmietam ísť, Peter síce brble čosi o zbabelosti, ale druhý deň sa vraciame. V ten deň medzi Tibou a Oru prepadli ďalší autobus.
Vraciame sa späť k rybárom. Majú ale len jednu dcéru. Škoda, že nie som úchyl, Peter mi s rodičmi dohovára, že mi ju 5 rokov (do 18) podržia, že si pre ňu mám prísť. Chudák dievčina, Jamila sa volá, sa potom stále červenala a večer sa už skoro neukazovala. K večeri dostávame smažených malých sumcov. Ďalší deň prichádzame do Cucuty.

Drastický zážitok – smrteľná havária motorkára
Pri jednej z prechádzok po meste zrazí auto motorkára, asi 30 m od nás. Auto ušlo, bežíme k motorkárovi. Leží na boku, syn odletel niekam na chodník. Pomaly sa schádzajú ľudia. Všetci sa tvária ako keď skrížite kombajn s blbcom, čumia na obeť nehody, ale nikoho dlhú dobu nenapadne zavolať sanitku. My u seba nemáme telefón a aj tak nepoznáme číslo. Po pár sekundách sa motorkár prevalil na chrbát. Pod hlavou má veľkú kaluž krvi. Naraz sa celé telo napne, vyvalí oči, celé nervovo neriadené, ako keď udriete králika za uši. Je mŕtvy, hovorím si. Našťastie sa preberie, taxík ho odváža do nemocnice. ?To neprežije, určite má prasknutú lebku,? straší Peter a ja si hovorím, že chlapík bude určite v poriadku. Druhý deň umrel na krvácanie do mozgu a začal som vážne uvažovať o zmene mojej obľúbenej prilby.

Zas sa mi rozsypalo ložisko
Z Cucuty vyrážame do Pamplony. Na polke ceste, u dediny Bochalem, zastavujeme pri policajnej hliadke. Rozoberám zadné koleso, hrozne mi pod zadkom skákalo. Nechápem, ako je to možné, ale dvojradové ložisko v strede, uložené v špeciálnej oceľovej vložke, je rozsypané na prach. Autobusom sa vraciam po tretí krát do Cucuty, kupujem nové a nechávam ho v jednej dielni vymeniť. Je obdivuhodné, ako dobre vybavené sú tu dielne. V Cucute je celá štvrť dielní, každá špecializovaná. Zatiaľ snáď jediná vec, o ktorej si trúfnem povedať, že sa s nami môže rovnať, ba skôr nás vybavenosť a dostupnosť týchto dielni prevyšuje.

Texta foto: Vojta Hlásny priamo z Južnej Ameriky

Pokračovanie bude, kedy? To nevieme, Vojta brázdi cesty nebezpečnej Kolumbie a komunikuje s nami raz za čas. Ale tešte sa už čoskoro.

Urobte radosť svojím mašinám a zároveň podporte cestovateľa Vojtu Hlásného nákupom v jeho internetovom e-shope [linka]

Expedícia s Čezetou 2009 ? II. diel (Južná Amerika)