Goričan bol svedkom slovenskej expanzie

Chorvátsky Goričan bol 28. 7. 2012 svedkom siedmej Grand Prix na plochej dráhe. Už po druhýkrát v rade zaviala počas týchto najprestížnejších pretekov aj slovenská vlajka. Stalo sa tak zásluhou Martina Vaculíka, ktorý mesiac predtým šokoval celý motoristický svet víťazstvom v Poľsku, pri svojom debute v tomto seriáli. Slovenská zástava vyvesená nad štadiónom organizátormi však nebola osamotená, asi stovka fanúšikov zo Slovenska priniesla so sebou ďalšie a hlasno dávala najavo, komu sa snaží urobiť domácu atmosféru. Martin Vaculík i v Chorvátsku nastúpil z pozície náhradníka za Poliaka Jaroslawa Hampela, ktorého zranenie sa ukázalo ako na liečenie zdĺhavé. Už v týchto dňoch vieme potvrdiť, že Martin sa predstaví i na nasledujúcom podujatí GP 11.8.2012 v talianskom Terenzane.

Dozvuky po víťazstve Martina Vaculíka na GP Gorzówa neskončili ani mesiac po tejto udalosti. Záujem médií o tohto slovenského plochodrážnika už nebol vysoký len paradoxne v zahraničí, ale zvýšil sa aj na Slovensku. Podobne to bolo aj u fanúšikov, ktorí pravidelne niekoľkokrát v roku cestujú za Martinom na jeho preteky, či už do Pardubíc alebo iných bližších štadiónov. Po GP v Gorzówe začali fanúšikovia organizovať aj autobus na GP do Goričanu, aby povzbudili svojho miláčika v boji so svetovou elitou. Okrem autobusu sa do Goričanu vydali fanúšikovia aj na takmer dvoch desiatkach áut. A tak mal Martin Vaculík nakoniec najhlučnejších fanúšikov na chorvátskom štadióne, čo bolo paradoxom, keďže tam boli tak poľskí kibici fandiaci Tomaszovi Gollobovi, či domáci fanúšikovia povzbudzujúci Juricu Pavlica. Skvelú náladu na štadióne dopĺňal aj fakt, že Martinovi fandili aj Poliaci hlavne z miest, kde predtým pôsobil v ligových tímoch ako Krosno, či Rzeszów.

GP Chorvátska ponúkla zaujímavé preteky plné dramatických okamihov. Ak sa zdal niekomu úvod ako dosť ostrý a napínavý, ďalší priebeh len gradoval. Že byť stále úspešný medzi svetovou elitou nie je ľahké, vedel Martin Vaculík už dávno pred svojim vystúpením v Goričane. Ale byť doslova pribitý svojim bývalým klubovým kolegom na mantinely v plnej rýchlosti, to určite nečakal. Práve v prvej svojej jazde mal totiž dobrý štart, ktorý ho vyniesol medzi jazdcov bojujúcich o prvé miesto. Smolu mal však nakoniec v tom, že z výjazdu bol najbližšie k mantinelu a dánsky pretekár Kenneth Bjerre do neho odzadu doslova vrazil a poslal nášho pretekára „na dosky“. Martin len tak tak ustál náraz, no klesol na posledné miesto, za čo nezískal ani bod. Po jazde ešte na dráhe sa snažil dohovoriť Bjerremu, že toto určite nie je súboj fair play, no dánsky pretekár sa prezentoval ešte viac nešportovým gestom na Vaculíkovu stranu, kvôli čomu to začalo medzi oboma pretekármi iskriť aj v depe. Ďalší priebeh jázd dal slovenským fanúšikom zabudnúť na rozčarovanie z prvej jazdy slovenského pretekára. Každý si musel pri pohľade na jazdu Martina Vaculíka uvedomiť, že tento slovenský pretekár už patrí medzi svetovú elitu.

Martin v druhej svojej jazde výborne odštartoval a dokázal za seba odsunúť aj minuloročného majstra sveta Američana Grega Hancocka. Výborný štart predviedol aj vo svojej tretej jazde, no prvé miesto neudržal pred trojnásobným svetovým šampiónom Jasonom Crumpom z Austrálie. Aj napriek tomu druhé miesto a dva body pred ruským supertalentom Emilom Sajfutdinovom dávali nádej pre jeho fanúšikov na postup do semifinálových jázd. Tá vzrástla na reálnu rovinu po štarte jeho ďalšej jazdy, keď sa usadil na jej čele pred nebezpečne dobiedzajúcim Austrálčanom Chrisom Holderom. Jeho ataky síce ustál, no Austrálčan neustál pretrhnutú reťaz, ktorá mu zablokovala zadné koleso a obklopený iskrami sa porúčal nepekným spôsobom k zemi. Na dráhu musela vyjsť aj sanitka, no nakoniec odchádzala prázdna, keď sa Chris po chvíľke za potlesku divákov postavil a odišiel krívajúc do depa. Po opakovanom štarte, ktorý slovenskému pretekárovi nevyšiel podľa jeho predstáv, sa usadil na treťom mieste a aj napriek atakom na druhého Juricu Pavlica sa musel uspokojiť s jediným bodom. Pred poslednou sériou jázd vyzeralo poradie jazdcov snažiacich sa o postup do semifinále poriadne vyrovnané. Medzi tých čo sa pohybovali na hrane postupu patril aj Martin. To by však musel zvíťaziť vo svojej poslednej jazde. Ako prvému sa to podarilo Gregovi Hancockovi, ktorý si tak s odretými lakťami vybojoval postup ďalej. Martinovi opäť nevyšiel najlepšie štart, keď sa pred neho dostal švédsky pretekár Antonio Lindbäck. Martin sa aj napriek všetkej svojej snahe predbehnúť jediného pretekára GP s čiernou pleťou, musel uspokojiť s druhým miestom, ktoré znamenalo dva body. Dokopy tak získal osem bodov, čo by mu väčšinou prinieslo postup medzi najlepšiu osmičku, no teraz vďaka bodovej vyrovnanosti ostatných pretekárov skončil ako prvý pod čiarou, čiže na celkovom deviatom mieste.

Semifinálové jazdy priniesli opäť množstvo zaujímavých súbojov a výsledkov. V súboji s Andreasom Jonssom prišiel o postup do finále Greg Hancock, no naopak výborným štartom a jazdou sa do finále prekvapujúco dostal domáci Jurica Pavlic. Finále neušlo ani Tomaszovi Gollobovi, majstrovi sveta z roku 2010, ktorý v základnej časti získal osem bodov ako Vaculík, no väčší počet lepších umiestnení ho poslal ďalej. Miesto trojnásobného majstra sveta Nickiho Pedersena vo finále už nebolo takým prekvapením. Finálovú jazdu nakoniec ovládol posledne menovaný, ktorý od štartu do cieľa videl pred sebou len voľnú dráhu. Ako druhý sa zo štartu dostal do prvej zákruty domáci Pavlic, čo vyvolalo na štadióne obrovské nadšenie, no potom sa už len prepadal, aby nakoniec skončil až štvrtý za Jonssonom a Gollobom.

Výsledky:
1. Nicki Pedersen, Dánsko; 2. Andreas Jonsson, Švédsko; 3. Tomasz Gollob, Poľsko; 4. Jurica Pavlic, Chorvátsko; 5. Chris Harris, Anglicko; 6. Greg Hancock, USA; 7. Jason Crump, Austrália; 8. Fredrik Lindgren, Švédsko; 9. Martin Vaculík, Slovensko; 10. Hans Andersen, Dánsko; 11. Emil Sajfutdinov, Rusko; 12. Kenneth Bjerre, Dánsko; 13. Antonio Lindbäck, Švédsko; 14. Chris Holder, Austrália; 15. Bjarne Pedersen, Dánsko; 16. Peter Ljung, Švédsko; 17. Dino Kovačič, Chorvátsko.

Autor: Martin Búri, www.speedwayclub.sk

Goričan bol svedkom slovenskej expanzie