Connect with us

Testy a recenzie

Keeway Superlight 125

Publikovaný

on

Autor: MartineR

Elegantný cestovateľ s množstvom chrómu a doplnkov vrátane postranných brašní, predného plexištítu a dvojicou výkonných motorov ktoré si s nízkou hmotnosťou hravo poradia je pripravený osloviť jazdcov všetkých vekových kategórií. (oficiálny text distribútora)

Mini test hovadského čopra, alebo hovadský test mini čopra…
(možem si to dovoliť tak nazvať, nakoľko sa nejedná o PR článok)

Preslov:
Už dávnejšie som sa pohrával s myšlienkou spraviť nejakú serióznejšiu moto-turistiku na, nechcem napísať, úplne neserióznej motorke. Veľa krát som čítal o chlapcoch a pánoch, ktorí prešli na starých pinčloch saharu či na čízach až na koniec sveta. A tak skrsla idea…
Do kariet mi tiež zahral fakt, že sa blížili Matooo-ve narodeniny. Áno, toho Mataaa, ktorý tak ostro v jednej z diskusií napadol ?fašistickú? motorku, ktorej som aj ja hrdým majiteľom. Takže na pozvanie na narodeniny som mu odpovedal, že na tej ?fašistickej? motorke neprídem. A myslel som to úplne vážne.

Úvod : Vysvetlenie pojmov.
Kývaj ? hovadský názov testovanej motorky
Kývať sa ? jazdiť (alebo sa o to aspoň snažiť)


Jadro
Deň prvý ? zoznámenie sa s motorkou

Je štvrtok popoludní, keď vyťahujem s kamarátkinej garáže Kývaja. Trošku neochotne štartuje a vyráža so mnou na prvé kilometre. Trošku sa hádame. Ja žijem v tom, že sedím na čopri, Kývaj mi na otáčkomeri tvrdí, že sedlám superšport, zvukom mi pripomína skúter a ťahom konský záprah. Nuž čo, je to stodvadsaťpäťka. Vyrážam z Trenčína, smer Bánovce nad Bebravou. V miernom stúpaní rýpem do Kývaja, či zo seba vytlačí to, čo má na otáčkomeri. Zabúdam, že sedím na čopri a do kopca točím cez 9 tisíc otáčok. Ťah sa lepší a zvuk prechádza do fázy probiotickej kultúry. Za Bánovcami sa po kúpe spreju na reťaz (Bože, ten už som pekne dlho nepotreboval) kývam na Jankov vŕšok. Na nízke, či stredné pole otáčok už úplne zabúdam a v najbližšej zákrute už počúvam svoj obľúbený zvuk škŕkajúcej stupačky (resp. hlavného stojanu, ako neskôr zisťujem). Volám predsedovi Hovád a nechávam sa pozvať na čaj. Ten mi v Novákoch otvára dvere s modro-bielym vysavačom v ruke (netuším, čo tým myslel) a po pohľade na Kývaja sa začína hurónsky smiať. Predseda si pri bazovom čaji (upozorňujem že predseda si bazu sám nazbieral) spomína na staré, ni je isté, či dobré časy, keď presadol z čízy na obdobu Kývaja. Cesta domov už prebieha v pohode, bez tendencie k vytáčaniu motora po obmedzovač. Vykladám si nohy na padáky a tvárim sa ako drsný čoprák. Všetky pohľady sú uprené na mňa, mám predsa najviac chrómu v dedine.

Deň druhý ? poďme sa kývať do Becherova
Je piatok ráno. S partiou Hovád som dohodnutý, že ideme želať blaho Matooovi, vraj bude tiecť Becherovka potokom. A tak balím Kývaja, ten opäť neochotne štartuje a vyrážame na benzínku, kde sa máme stretnúť. Kývaja nechávam stáť na kraji pumpy a s foťákom čakám priateľov. Tí prichádzajú a s nemým úžasom (či skôr hovadským smiechom) ma vítajú.
Cesta na východ prebieha (na moje prekvapenie) absolútne bez problémov a pohodové pradenie hovadského čopra na rovinkách sa strieda s kvílením jogurtu do kopcov, ktoré si výnimočne viac užívam smerom z než do kopca. Na Vernári opäť brúsim hlavný stojan. Vierka mi oznamuje, vraj to pekne iskrí :). Zastavujeme, Doctor je hladný. Na salaši si objednávame tradičné halušky, Adrián si dáva rezeň a hranolky. Je večer a my prichádzame do Becherova. Kývaj má za sebou asi 500 km, čiže za dva dni asi rovnako, ako stihol nakývať v priebehu roka, odkedy ho Divoška (odvážna kočka, čo požičala svoju motorku Hovadu) vyhrala na Komoči. S Pedrosom sa skladáme u Venca, dávame si povinné poldeci s Jeho rodinou. Želáme blaho Matooo-vi a plníme si všetky Hovadské povinnosti, ktoré nám z tohoto vážneho aktu prislúchajú. Výbornú správu preruší len telefonát, ktorý oznamuje, že Kuzelinko mal cestou domov nehodu. Z vysokej trávy mu rovno pod koleso skočil diviak. Jeho KTM má polámaných pár plastov a Kuzelinko narazenú ruku. Nič vážne, ešteže tak. Ďaľšie kolo pijeme na Kuzelinka, ktorého medzitým doviezli naspäť aj s motorkou. Na tvári má úsmev a to je základ.

Deň tretí ? poďme sa kultúrne vyžiť
V sobotu vstávame s trošku ťažkými hlavami a po výdatných rusnáckych raňajkách odchádzame pred obedom na poznávací zájazd po krásach východného Slovenska.
Účastníci zájazdu: Šani, Vierka, Pedros, Doctor, Matooo, Maťov otec a brat, Ľubo (ktorý ma potom celý večer prekvapuje), Venco, CBR900, Puma, Ivka a ja. Skrátka Hovadská partia.
Prichádzame do Svidníka, kde si obzeráme expozíciu vojenskej techniky v múzeu a jeho okolí. Niekto pri pohľade na motorku s tzv. boxer motorom poznamenáva niečo o zbrojení na tretiu svetovú. V údolí smrti robíme zopár povinných fotiek pri (i na) tankoch a na vyhliadkovej veži pri Poľských hraniciach dostávame lekciu z histórie o bojoch v duklianskom priesmyku. Adrián je opäť hladný. V blízkej reštaurácii obedujeme, Doctor si dáva plnený rezeň a hranolky. Kývame sa smerom na Domašu (Šani: žiadna Duchonka). Cesta prechádza plynule z asfaltu až do štádia jám a šotoliny. Matoo nás berie na breh Domaše, kde si dávame kafé a žmurkáme na čajočky sediace oproti. Sme predsa drsní čopráci. Z Domaše sa kývame kľukatými cestičkami a obdivujeme nádhernú, takmer panenskú prírodu okolo nás. Držím sa v čele kolóny, medzi Matooom, Vencom a Doctorom s čoprami, skrátka medzi ?svojimi?. Mávame deťom a trúbime na žubrienky popri ceste. Na chvíľku zabúdam, če sedlám a začnem Maťa tlačiť do zákrut. Odtŕhame sa od kolóny a (samozrejme) v medziach maximálnych povolených rýchlostí si vychutnávame zákruty. Slnko je síce skryté za mrakom, no asfalt je teplý a na moje prekvapenie bez výtlkov. Kývaj zažíva orgazmy, aspoň usudzujem podľa zvuku motora tesne pred obmedzovačom. Začína sa mi to páčiť. Pod kopcom čakáme kolónu, niekto nechápavo krúti hlavou. Vraciame sa naspäť tam, kde vraj Becherovka tečie potokom. Matooo nám vysvetľuje pôvod názvu dediny, v ktorej sú pomníky obetiam prvej aj druhej svetovej vojny. Doctor je opäť hladný. Grilujeme pstruhy, ochutnávame špeciality kuchyne Maťovej mamy a hovadsky sa bavíme. Ľubo spomína na cyklo-turistiku po krajinách blízkeho východu a opisuje, ako ho pred pár rokmi sepálil nejaký boľševik z vedľajšej cesty. Spievame si Kryla, Brontosaurov a niekoľko krát Hovadskú Hymnu. Bez tej by to nešlo.

Deň štvrtý ? dokývajme sa domov
V nedeľu ráno to nevyzerá moc dobre. Raňajkujeme a dúfame, že počasie sa zlepší. Matooo dáva do počítača kopírovať fotky a odchádzame spolu k pamätníku obetiam 2. svetovej vojny. Kým ja fotím, Maťo sadá na Kývaja a dá si pár sto metrov. Vracia mi ho so slovami: ?To je aká k***tina?. Hold, to sú tí namyslení drsní čopráci 🙂 . Lúčime sa s Maťovou a Vencovou rodinou. Do nešoférujúcej Ivy Vencov tata nalieva ?kapurkovú?. Odchádzame z tohoto kraja mlieka, medu a rusnáckej borovičky. Vraví sa, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený motorkár. Tiež som niečo počul o ?zaručene nepremokavom? oblečení. Kilometre v daždi ubiehajú veľmi pomaly. Stojíme na benzínke v Prešove a rozhodujeme sa kadiaľ dalej. Severom asi bude kosa, kývame teda smer Rožňava, Rimavská Sobota. Dobré rozhodnutie. Už za prešovom sme všetci komplet mokrí, Šanimu drkocú zuby od zimy. CBR900 ponúkol zastávku ?doma?. Ponuka bola bezpodmienečne odsúhlasená. Kilometre ubiehajú pomaly, veľmi pomaly. Celá kolóna ideme aj po rovine nanajvýš opatrne, voda doslova stojí na ceste a častokrát dostávam sprchu rovno spod Vencovho zadného kolesa. Kývaj sa drží a bez odvrávania odkrajuje z pomyselného koláča zvyšných kilometrov. Keďže sa však nemôžem rozbehnúť po rovine, do každého kopca mierne spomaľujem celú kolónu. Doctor to okomentoval slovami: ?osemdesiat, sedemdesiat, šesťdesiat, ja toho čínskeho zlepenca zhodím do priekopy a budem sa tváriť, že tam nič nebolo?. Nakoniec šťastne prichádzame ku garáži CBR-ovho otca, kde nechávame motorky a ideme ?do sucha?. Každému veľmi dobre padol teplý obed, káva a hlavne suché veci na prezlečenie. Doctor si pochvaľuje domáci jablkový koláč a horalku ku káve. V garáži si ešte dávame chirurgické rukavice pod tie kožené a potravinárskou fóliou si obaľujeme čižmy proti vode. Za Rimavskou sobotou zrazu prestáva pršať a zrazu ideme po suchom asfalte. Naschvál. Kývaj pridáva da zákonom limitovanú deväťdesiatku. Začína pršať. Hurá, už som sa zľakol, že sme sa všetci obliekli ako Majky z Gurunu úplne zbytočne.
Po Žiar nad Hronom vediem kolónu. Na rovine sa rozbieham na tachometrových sto (spolieham sa na 10% nepresnosť merania, ktorú mi neskôr potvrdzujú aj informačné panely v obciach) a do kopca kývaj spomaľuje na 90, kde už kvíli štvorka po obmedzovač, aby ma náhodou Doctor neroztrhal a nespravil zo mňa dvoch malých. V Žiari našťastie dvíha množstvo svojho hormónu šťastia a dáva si keksík. Opúšťame kolónu a pokračujeme smer Prievidza a Bánovce nad Bebravou. Ostatní smerujú na Bratislavu. Pokračujem pohodovým tempom a ešte pred zotmením parkujem Kývaja doma. Na tachometri má asi 1.700 km, čo je asi o 1.100 viac, než keď som ho bral od Divošky.

Záver:
Na margo rečí voči čínskym motorkám : sám by som si tento stroj asi najskôr nekúpil, no vôbec nie, kôli objemu, či pôvodu. Nie som rasista. Kývaj v pohode stíhal po rovine podstatne väčším objemom a v zákrutách dokonca niektorých nechával za sebou so škrípajúcim hlavným stojanom o asfalt. No nie o tomto táto motorka je. Keď som bol mladší, sníval som o dospelo vyzerajúcej motorke, ktorá by spĺňala možnosti môjho vodičského oprávnenia. Presne pre túto kategóriu je Kývaj určený. Motor v pohode zvláda rýchlostné limity našich ciest a rám s podvozkom by možno zvládli aj viac. Jediným mínusom pre mňa bolo uloženie a tvar sedla, na ktorom som kvôli svojej výške takmer 180cm sedel nie na časti k tomu určenej, ale až na kostrči, ktorá týmto dosť trpela.

Čo som vlastne chcel týmto povedať ? Vlastne ani sám neviem, no najskôr som chcel asi sám sebe dokázať, že kde je vôľa, tam je aj cesta a vôbec nezáleží na tom, čo sedláš, dôležitý je len kruh ľudí okolo, ktorým sa vraví priatelia. MartineR

Advertisement

20 komentárov

1 komentár

  1. MartineR

    2. júna 2009 at 13:33

    Špeciálne poďakovanie patrí :

    Matooovi a Vencovi z a zorganizovanie super víkendu,
    Ich rodinám za to, že to s nami vyddržali a postarali sa o nás v každom smere a
    CeBeeRovcom – Pumovcom a ich rodine za to, že nás uchýlili do sucha keď sme to najviac potrebovali.

    ešte raz VĎAKA !!

  2. kuzelinko

    2. júna 2009 at 13:58

    MartineR mam z toho slzy v očoch… 😉 😁

  3. klasik

    2. júna 2009 at 17:22

    MartineR super článok, sedím si tu v tejto prdeli vonku v tmavej noci s mojou eurokalkulačkou (ako môj mini notebook kolegovia nazvali) a rehocem sa jak blázon, keby ma ktosi videl tak ma pošle na vyšetrenie že nie som spôsobilý služby, vážne si viem živo predstaviť ako bolo a preto ma to mrzí o to viac že mi táto akcoška musela ujsť, no čo už, nemôžem mať všetko,

  4. janekxy

    2. júna 2009 at 18:46

    Ty pico ty mas talent teba skoda 😶

    ale ako bezsrandy museli ste si to uzit

  5. Vierka

    2. júna 2009 at 19:15

    MartineR Ako pekne si to napísal, a ako súvislô, až mi je to divnô 🙄

  6. Venco

    2. júna 2009 at 20:01

    MartineR zabudol popisat, ako si vylepsoval polohu sedenia. Nohy si vykladal na zadne stupacky 😁 dost dobre to vyzeralo 🤣

  7. MartineR

    3. júna 2009 at 5:26

    kuzelinko klasik janekxy Vierka dakujem 😉
    Venco nuz, kývaj nie je stavany na 180cm vysoke hovado. najhorsie bolo, ze mi komplet spalilo igelitku na pravej nohe. ad.1 mi komplet premokla prava cizma (lava bola len mokra, v pravej som mal par mm vody) a ad.2 musel som vcera ten humus z vyfucku zoskrabat 😁 . Tiez som zabudol spomenut nedelny tuning karburatora. odvtedy kývaj startuje na prvy brnk a taha podstatne lepsie. priemerna spotreba mi stupla na 3,6l, no stupal som mu non-stop na krk

  8. cbr900

    3. júna 2009 at 7:01

    all …. takže, aj keď sme s Pumou predali RR Camel Team, ani na okamih sme neváhali pridať sa ku Vám… možno si niekto pomyslí, že keď motorkári dušou predajú motorku, stanú sa z nich „bývalí motorkári“, ale práve opak je pravdou… ako spomenul MartineR, všetko je o ľuďoch, ktorí sú okolo Vás… Aj keď sme robili sprievodné auto „safety car“ a robili pár záberov na kameru, verte mi v aute nám rádio skoro vôbec nešlo… stiahnuté okno, aj keď pršalo a počúvali sme zvuk kolóny, ktorá išla pred nami… Chcem poďakovať Doctorovi a Vencovi, ktorí majú super zvuk a bolo ho počuť aj do plechovky… samozrejme veľká vďaka patrí celej Matoovej rodine, že sa o nás tak super postarala 🙂 … špeciálne Matoovej mamine, ktorá bola rýchlejšia ako hocijaká reštaurácia v obsluhovaní a musím povedať, že som si z Becherova priniesol aj o 3 kg navyše 😀 …. takisto Matoovmu otcovi, ktorý nám komentoval a oboznamoval nás s históriou východného Slovenska priamo v plechovke… a takisto za pár záberov Dobrovoľného Hasičského Zboru BECHEROV, ktorý má nepredstaviteľné úspechy v súťažiach na Slovensku… aj keď sme s Pumou plánovali cestu domov cez Tatry, mali sme ťažké srdce Vás motorkárov opustiť a nechať Vás napospas dažďu a zime… Tým pádom návrat domov sme spojili s Vašou trasou a urobili sme dobre… na margo MartineRa … spiatočná cesta bola z Prešova do Ke a južnou trasou cez Rožňavu, Rimavskú Sobotu (na foto máš zle, ale to nevadí)…. Takisto moje poďakovanie patrí Vencovej rodine, ktorá hneď po príchode sa postarala o časť Hovád… a aby som nezabudol, aj Ľubovi, ktorý nám zabezpečil zaujímavú besedu o ďalekej Číne a jeho cyklo-turistike… máš môj rešpekt a verím, že sa k partii Hovád aj ty časom pripojíš 😉 … práve spracúvam video, bude v základnom tvare, bez úprav a recenzie, aby si každý mohol spraviť to „svoje“ DVDčko… z môjho pohľadu to bola veľmi vydarená akcia a dúfam, že Becherov ešte zažije, čo nezažil 😁 … Kuzelinko, rád som ťa spoznal a takisto dávam do teba nádeje, že nám budeš robiť spoločnosť, ale bez diviakov 😁 😁 … hlavne že si OK 😉

    a samozrejme keďže s Pumou zdieľam (pre neinformatikov – delím sa o) jeden byt a posteľ aj jej patrí veľká vďaka, že pri rodinnom rozhodovaní našla chuť, čas a tie drísty a odsúhlasila akciu 😘

  9. MartineR

    3. júna 2009 at 7:21

    cbr900 nepomylil som sa. tak ako Sani na fotkach nemrkal, on proste spal, tak som si je pomyselne skratil cestu 😁 🤣 😁 Mas pravdu, nejak som zabudol na Kosice. Ano, tam sme tiez zmokli 😁

  10. Venco

    3. júna 2009 at 8:02

    Myslim, ze na trase PO-RS si kazdy vsimal maximalne tak znacky so vzdialenostou do RS a nahovaral si, ze uz len tolko 🤣 Takze KE boli lahko prehliadnutelne 😁

  11. Matooo

    3. júna 2009 at 11:40

    Venco ani netusis ako MartineR predbehol dobu na Slovensku s tym vykladanim noh na zadne stupacky. V Zahrebe ma kazdy druhy skutrista bundu dainese a tam kde koncia plosiny pre spolujazdca dorobene stupacky. Ulozenie noh teda pripomina ulozenie ako na SS, v ostrom uhle tesne pod zadkom a behaju na tych skutroch pomedzi auta ako blazni v taliansku 😁

  12. Matooo

    3. júna 2009 at 11:57

    MartineR k tomu nasmu spevu. Mlady holub sused sa mi v nedelu poobede „stazoval“ ze v piatok ked sa vratil z diskoteky nemohol spat lebo my sme mu pod oknom este bekali 😎 Inac gitarista Lubo je skoro profik, hra isty cas v jednej rockovej skupine v BJ. Ked raz budeme mat nejaky hovadsky zraz vybavime celu „jeho“ skupinu, to bude show 😛
    P.S. Vzdy ked idem tym usekom cesty so zatackami, odputam sa od chopprackej kolony a idem si trosku sviznejsie uzit prejazdy zatackami a obrusujem stupacky, ak neratam jogurtakov vzdy ujdem kolone, len ty si zjavne iny 😉 a az neprijemne si sa mi lepil na zadny blatnik. Neviem ci si sa ma drzal s tym kývajom alebo si davkoval NITRO dole kopcom 🤐 😈 👋

  13. ChopperSK

    3. júna 2009 at 21:44

    No si to na Štiavnických Kerach dobre rezal na tej nedovarenej ryzi 🙂 Kamiony si daval bezproblemov 🙂 ze kde ostali tie nadlitrove stroje 😁 😁 😁, bolo mi s vami super partia, dufam ze sa nieco take skoro zopakuje 🙂

  14. kuzelinko

    4. júna 2009 at 6:08

    MartineR takze tym, ze Matooo nema rad vergel ci fasisticke stroje si len maskoval svoju chut vyskusat to cudo? nabuduce sa nehanbi a povedz rovno 😁
    cbr900 vdaka aj ja som vas rad spoznal (v nudzi spoznas priatela ?…) a v Tornali sa v sobotu isto vidime. Teraz idem po predny blatnik ta uvidime ze ci na moto abo len pesibusom. Slubujem ze nabuduce mäso uz len v konzerve 😉

  15. cbr900

    4. júna 2009 at 6:13

    kuzelinko … nepoteším ťa… zraz v Tornali ešte nemá svoju úroveň 😟 … bol som tam asi 3x, lebo to mám necelých 30 km, ale nikdy ma to neoslovilo… nechcem sa dotknúť organizátorov, ale ešte majú čo robiť, aby sa to aspoň z časti priblížili napr. Osrbliu či Hriňovským holopupkárom … tento víkend tam isto nebudeme, nakoľko sú voľby do EP a máme svoje povinnosti, ja som zapisovateľ a Puma je členkou okrskovej volebnej komisie …

  16. kuzelinko

    4. júna 2009 at 6:52

    cbr900 skoda, ja som tam zatial este nebol taze neviem ale.. mna tam pozval kamarat co lezal s tatkom v nemocnici pred rokom a mam odtial aj spoluziaka taze tak. Zeby som prisiel volit k vam?
    😁

  17. cbr900

    4. júna 2009 at 7:10

    kuzelinko … vybav si voličský preukaz a máš to … z Tornale to je nejakých 20 km do Bakty 😁 😁 (tam sme v komisii) … neboj, tu zverina premnožená nie je 😀

  18. Matooo

    4. júna 2009 at 8:39

    cbr900 zato madari su tam premnozeni az az 🤣 Nic proti Vam 😉
    Raz mi chalanisko z ke rozpraval na jahodnej ze sli niekde partia z KE na zraz niekde na juh slovenska a mali problem s jazykovou barierou, hudba madarska, v stankoch po madarsky, tak toto nie. Netusim ci je to presne ten konkretny zraz ale ze vraj im tam Kosicania potom urobili pekny bordel 😁 👋

  19. cbr900

    4. júna 2009 at 9:34

    Matooo … to bol presne ten zraz…. tornala je už RA okres (zdá sa mi), niekedy bola RS okres, ale tam sa nedohovorím ani ja, keďže po maďarsky neviem… a aj to bol jeden z dôvodov mojich predsudkov na Tornaľský zraz 😟

  20. kxbibo

    4. júna 2009 at 11:19

    No tak som si to prečítal na odporučenie klasika. No pjekne si to napísau Matko, naozaj pekná cesta. Kua tie motorky meníš ako ponožky a frajerka furt tá istá (Nedávaj to čítať Ivke).

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Najčítanejšie

Partneri