Nie tak celkom MALÝ Zed… – Test Kawasaki Z800

Keď sa povie naháč, skoro každého ako prvé napadne „Z“ ľudovo ZED. Nie je to náhoda. Kawasaki si svojim Zedom veľkým či malým robí dobré meno už nejaký ten piatok a ja som mal tú česť si ich novinku vyskúšať. Nahaté „zedy“ sa vždy snažili vytŕčať z radu svojským dizajnom a aj ich jazdné vlastnosti a parametre stáli za povšimnutie. Mrknime sa teda naň…

Dizajn v duchu tradície
Je kompletne nový a napriek tomu v sebe nezaprie príslušnosť nielen ku značke, ale aj samotnej modelovej rade. O poznanie krajší ako starší a menší model, a v niektorých detailoch aj dotiahnutejší (žiaľ len v niektorých). Zelená a modrá sa zedom vždy hodila, no musím uznať, že aj v nudnej čiernej je to celkom slušné „škeridlo“. Čo ale vyrazí dych každému, komu ukážete chrbát, je koncové svetlo. Tak tu sa chlapci naozaj pobavili vo vývoji. Zozadu sa na vás ceria dve písmená „Z“ otočené proti sebe a jasne dávajú najavo kto vás obehol. Dokonca aj za bieleho dňa sú písmená v koncovom svetle jasne čitateľné a večer už sa na nič iné ani nesústredíte, len na krásny zvuk točenej štvorky a dvoch Zetiek miznúcich v diaľke. Okrem svetiel však premenou prešli aj kapotáže či skôr kapotážky (predsa len je to naháč). Pôsobia agresívne, a pritom nenarúšajú línie motocykla. Celá osemstovka pôsobí útlym dojmom, a napriek tomu, že to nie je žiaden „prcek“, vyzerala menšia než v skutočnosti je. Za to ale mohla asi tá čierna.

Prístrojovka v štýle „Hviezdnych vojen“
Pohľad na kokpit tiež pôsobí moderne. Podľa môjho vkusu až moc. Absencia analógového otáčkomera ma dosť mrzela a aj napriek možnosti nastaviť si z troch možností ukazovania otáčok mi tie čiarky idúce hore alebo dole podľa voľby ako drsný otáčkomer moc neprišli. Po zapnutí zapaľovania sa spustil režim kontroly systémov pripomínajúci skôr scénu z filmu Predátor, kedy tá mimozemská bytosť zapla samodeštrukciu, a tak chtiac – nechtiac som musel čakať až mi budíky povedia čo a ako :-). Samotné údaje ale boli čitateľné a aj palubný počítač potešil. Ukazoval dojazd na nádrž v kilometroch, ale aj v kilometroch na liter (významu tohto moc nerozumiem, ale budiž) ako aj iné užitočné TRIP informácie. Osobne by som privítal širšie riadidlá, možno s iným sklonom, nakoľko pri otáčaní mi párkrát pritlačili palce o nádrž. Celkovo ale nový malý ZED pôsobil chutným dojmom až na… hm. Myslím, že Kawasaki dokáže (a vidno to na starších modeloch) vyrobiť aj krajšiu zadnú kyvku :(. Príde mi to akoby vbehol na vývojové oddelenie vrátnikov pes a z výkresu nového Zedka odkusol dolnú štvrtinu so zadnou kyvkou. Pán vrátnik sa zľakol a ceruzkou dokreslil rovnú čiaru s kolesom a do rána si nikto nič nevšimol.

Razantný štvorvalec
Radový štvorvalec o objeme 806 kubických centimetrov rozhodne nie je žiadna cintľavka, bezmála 113 koníkov (83 kW) pohne malým Zedom až prekvapivo razantne. Zmenou objemu a systému vstrekovania sa tvorcom podarilo docieliť variabilnejšej možnosti využitia točivého momentu (max 83 Nm) už od nižších otáčok, čo v praxi jazdec pociťuje hlavne menšou frekvenciou radenia a dostatočnej razantnosti v každom prevádzkovom režime. Čo stojí za povšimnutie je, že pre európskych zákazníkov je pripravená aj verzia 800e, ktorej výkonové parametre dosahujú 35 alebo 70 kW, tu však treba rátať aj s mierne ochudobnenou výbavou motocykla. Každopádne si tak ale jazdu na Zedkovi vychutnajú aj jazdci s vodičskými oprávneniami obmedzenými na nižšie výkony. Prenos sily na zadné koleso zaobstaráva reťaz, veď čo iné by sa do tejto kategórie viac hodilo, a to už stoosemdesiatkovou zadnou pneumatikou celkom slušne trhne.

Podvozok športovca
Nový je aj rám, ktorý je o niečo tuhší a zvyšuje tak komfort jazdca hlavne v extrémnych podmienkach práce motora, kedy účinnejšie pomáha eliminovať vibrácie prichádzajúce od motora. Tie ale aj napriek tomu občas pocítite, no nestoja za povšimnutie, pretože prichádzajú už v momente, kedy si jazdu plne užívate. Brzdy na testovanom motocykli neboli vybavené ABS a nijako zvlášť mi to nevadilo. Dvojpiestikové Nissiny brzdili dostatočne razantne a ani pri extrémnych podmienkach nijako výrazne nepoľavovali. Dávkovanie sily bolo výborné na oboch koncoch. S plnou výkonovou verziou sa občas podarilo dostať zadné koleso do ľahkého driftu (tu by sa občas trakčná kontrola šikla), ale zas bola aspoň sranda. Zlé počasie a podchladená vozovka predsa len nabádala k ostražitosti.

Stačí pár zákrut a ste v nebi
Hneď na úvod musím vyzdvihnúť ľahké ovládanie motocykla. Vďaka výkonnému motoru a optimálne naladenému podvozku sa cítite nielen na rovných úsekoch kedy sa priečne vlnenie nijako zvlášť neprejavovalo ani v hraničných rýchlostiach (psst), čo mu ale naozaj vyhovuje sú zákruty. Tu sa držal ako s jazdcom samotným, tak aj so spolujazdcom (chúďa furt sa posúvala vďaka nie práve pohodlnému posedu). Držal stopu a nech bol náklon akýkoľvek, nestrašil nepokojnosťou. Motor vďaka slušnému ťahu nenútil často podraďovať a stačilo uberať a pridávať. Toto však znamenalo sedieť na slušne vybavenom mixériku :-), ozajstná káva prichádza vo vyšších otáčkach (predsa len je to štvorval), kedy sa už celkom slušne ozýva aj koncovka výfuku a jazdec zrazu pociťuje zvýšený tep. Tu je to ten pravý Zed a verte mi, že na objem motora v tom momente prestanete prihliadať. Razom sa z pokojného baránka mení na poriadne našliapnutého muflóna.

Dá sa jazdiť za štyri, ale aj za osem
Počas 500-kilometrového testu sa sedemnásťlitrová nádrž dopĺňala dvakrát v daždi a pri pokojnom zápästí to malé čudo ušlo na nádrž cez tristo kilometrov, no na suchej ceste vás to už tak ďaleko na nádrž nepustí a nie je problém jazdiť aj na 8-litrovej priemernej spotrebe. To už mu ale poriadne nakladáte. V každom prípade sa pri pokojnej jazde pohybuje na úrovni 4 až 5-tich litrov. Palubný počítač občas rýchlejšie prepočítaval dojazdy, ale na prázdnu nádrž vás dostatočne s predstihom upozorní. Drobná rada, nehrajte sa za jazdy s údajmi na palubovke, ovládajú sa ľavou rukou priamo na budíkoch, a to už má ku komfortu poriadne ďaleko. No ale tie zákruty 🙂 …ja viem, už som ich spomínal, no ale fakt tie zákruty. Čo bolo príjemné, tak napriek skutočnosti, že som sedel na naháči som nepociťoval silný tlak na prilbu. Tvar svetla a krytka budíkov celkom slušne rozrážali. A to sa tento chlapček dá dovybaviť aj malým štítom na budíkoch, ale to už iba ako doplnok. Nápor vzduchu jemne nadľahčuje, ale nijako výrazne netlačí na hrudník. Bočné kapotáže by však potrebovali jemne upraviť. Kolená to skôr odťahovalo od motocykla, a tak som mal miestami pocit ako „bloncka vo fitku“, ktorá si precvičuje vnútorné stehná :-(. Toto mi na ňom asi najviac vadilo. Neostávalo nič iné ako na diaľnici silne zovrieť Zeda medzi nohy a držať.

Zedko nesklamalo
Pekný neokukaný dizajn, tak typický a či už v čiernej, zelenej, bielej alebo oranžovej ľúbivý. Mne išla na chuť ich zelená. Oproti predchodcovi určite krok dopredu, aj keď tá kyvka skôr pád z rebríka, ale čo už. Možnosť dokúpenia padákov, či krytu zadnej sedačky alebo malého plexi rovnako poteší . Ide slušne za plynom bez zaváhania, brzdí nekompromisne, hučí tak akurát a ani veľa nestojí. Klobúk dole páni, Zedko nesklamalo.

Plusy: – typický agresívny „Z“ dizajn, nádherné koncové svetlá, slušná spotreba, silný FUNFACTOR
Mínusy: – absencia analógového otáčkomera, zvláštne turbulencie v oblasti stehien, ach tá zadná kyvka

Kawasaki Z800

Cena: 8 795 Eur / 9 295 Eur (s ABS)
Motor: 806 ccm, 16 ventilov DOHC, R4
Výkon: 113 k pri 10 200 ot./min.
Krút. moment: 83 Nm pri 8 000 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňová, reťaz
Rozmery (D x Š x V): 2 100 x 800 x 1 050 mm
Rám: chrbticový, pozváraný z oceľových profilov
Hmotnosť: 229 kg (prevádzková)
Rázvor: 1 445 mm
Výška sedla: 834 mm
Objem pal. nádrže: 17 l
Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 180/55-17

Motocykel na test zapožičal: U.M.S., s.r.o., Bratislava

Text: Bohdan „Amis“ Cichacký, foto: Rišo Karnok

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 7-8/2013 Janka

Kawasaki Z800 – album k testu Motomagazín 7-8/2013