Nikdy nezostarne? – Test Yamaha Aerox 50 R

Je to neuveriteľné, ale Yamaha s modelom Aerox spravila skoro pred trinástimi rokmi dobrý ťah, keď vďaka nadčasovej technike a dizajnu pustila do predaja model Aerox. Aerox už roky ostáva po technickej stránke bezo zmien a pravidelne sa mení iba grafika skútra. Za jeho obchodným úspechom stojí okrem spomínaných atribútov i história, ktorá zmapovala kvalitu, a tým samozrejme vysokú životnosť skútra. A tak Aerox, ktorý bol od začiatku stavaný do pozície mestského športovca, asi nikdy nezostarne.

Raz to musí prísť
Aj keď to ešte chvíľku asi potrvá. Keď vezmeme do úvahy motor s výkonom 3,6 k, bavíme sa dnes o strednom výkone v tejto triede. Nie je to síce mimoriadna hodnota, ale práve motor je polovica silnej stránky Aeroxu. Tento 50-kový športovec si pekne poradí s mestskou premávkou a nevadia mu ani prudšie stúpania. Na plne analógovej prístrojovej doske svieti červený prst, ktorý určuje predpísanú rýchlosť 45 km/h. Faktom je, že motor je technicky obmedzený práve vo variátore, aby dával Aeroxu toto predpísané tempo. Ale s týmto zablokovaním si Aerox poradí aj s rýchlosťou 55 km/h v sólo jazde. Aj keď výrobca píše, že je to dravec, jeho štart na križovatke je skôr ležérnejší, ako športový, ktorý stačí s premávkou v Bratislave, kde sme skúter testovali. Výkon je symetrický rozložený od štartu až po 50-tku. V takomto stave nemá miesta, kde sa prudko, alebo pomaly rozbieha a zrýchľuje, proste symetricky šľape a neprekvapuje ani nesklame. Aerox je vodou chladený dvojtakt, a tak má navrch oproti vzduchom chladenej konkurencii. V 30° C teplotách sa tak neprehrieva, nezadýcha sa a navyše po odblokovaní motora je použiteľný na športové účely, za čo vďačí podvozku a brzdám.

Je to tvrďas
Ten, kto si kupuje Aerox by mal mať zmysel pre športové stroje. Aj keď to pri prvom pohľade na Aerox nevyzerá, všetko ju tu nastavené športovo. Napríklad maličkosť ako je štartovacia nožná páka má čisto športový dizajn a výrobca ju ako doplnok ponúka dokonca v štyroch farbách. Aj keď vzadu vidíme iba jeden tlmič a očakávali by sme „húpavý“ skúter, opak je pravdou. Tlmenie na oboch koncoch je nastavené športovo, aby jazdec mal čo najprísnejší dohľad nad 13-palcovým obutím Pirelli pri kontakte s vozovkou. Aerox je teda tvrdším náradím a cítite to pri ponore tlmičov už pri samotnom nasadnutí. Električkové koľaje naprieč zvládne bravúrne, tak ako i priečne nerovnosti a rozbitú cestu, ale riadidlá treba držať pevnejšie. Krásny asfalt nového parkoviska, či cesty považuje za rodnú zem a tu je doma po všetkých stránkach a bez väčšej námahy dovolí robiť so skútrom pekné športové úkony, hlbokým náklonom začínajúc, až po ostrý prejazd zákrutou v šmyku so zadným kolesom za pomoci zadnej brzdy. Proste frajerinky – na to je ako vyšitý.

Brzdy sú presné, ale tvrdé
Frajeriny potrebujú dobré brzdy a tie Aerox má. Dostal po jednom 190 mm kotúči vpredu i vzadu, ktoré hryzú ako žralok vo vode. Ale pozor na dávkovanie, pretože v tomto prípade tak ako podvozok, sú obe páčky skôr tvrdšie ako mäkšie a vyžadujú teda silnejší tlak prstov. Vtedy sa dočkáte aj presnejšej odozvy a razantnejšieho výkonu a s tým súvisí aj pohodlie posádky.

Pre jedného, alebo dvoch?
Homologizácia hovorí jasne, že pre dvoch. Aerox je ale inšpirovaný športovými motorkami, ktoré na spolujazdca nikdy nebrali ohľad a považujú ho dodnes za zbytočnú záťaž. Preto i presne v tomto prípade je spolujazdec diskriminovaný posedom na nie sedačke, ale tvrdenej pene, ktorá skôr evokuje k športovému spojleru, ale určite nie k sedačke spolujazdca, a podobne je to i s oporou jeho nôh. Zato pilot bude pán priestoru, riadidlá sadnú dobre do ruky, prístrojovka je prehľadná a dobre čitateľná. Navyše pod sedadlo vôjde i integrála a prekvapením je menší odkladací uzamykateľný priestor na podlahe medzi chodidlami. Aerox umožňuje ležérne, ale i športové ovládanie zároveň. Nedisponuje bočným stojanom, ale za príplatok si ho môžete dokúpiť. Za príplatok je i držiak kufríka, ktorý je z oceľových rúrok, či malý športový čelný štít.

Aerox jazdí aj 80-kou
Na Slovensku beží aktívne seriál pretekov skútrov a Aerox by sa tu rozhodne nestratil. Potrebujete ale úpravy a prvou by bolo odblokovanie maximálky. V prípade Aeroxa sa to robí úpravou na variátore, ale toto doma radšej neskúšajte, zverte to odbornému servisu. Vtedy sa dostane Aerox do pozície skutočného športovca a ukáže svoj pravý charakter. Na pretekárskej trati potom dosiahne 80-tku a ak pridáte výmenu koncovky výfuku za športovú pokoríte i túto hranicu. V základe už sú dobré brzdy, tuhý podvozok, a tak je pravdepodobnosť, že s Aeroxom môžete stáť i na debni. Pokiaľ teda máte i bunky na pretekanie.

Žeby naozaj nestarnúci?
V tejto oblasti sú niekedy aj 2 roky veľa a nieto ešte 13. Aerox má dobrý motor, podvozok, brzdy a v skutku nadčasovú a pravidelne sa meniacu grafiku dizajnu. V detaile dizajnu ale dnes už letia integrované smerovky do kapôt vpredu i vzadu. Navyše LED diódy dávajú aj malým strojom punc moderny a Aerox, aj keď stále úspešný model by možno takéto kozmetické zmeny uvítal. Staromódny sa mi zdá aj prístrojový analógový panel. Na druhej strane asi ale Aerox práve toto robí tým čím je, a preto sa tak dlho v tejto podobe drží na trhu. Aerox dostať v troch farebných kombináciách a tu musíme uznať že všetky tri sú atraktívne a príťažlivé. (Yamaha Blue, Competention White, Tech Armor). Navyše nezabudnime na odvodený, ale drahší model SP55.

Finále
Technicky zdatná a nestarnúca technika, športové ladenie dáva Aeroxu jeho dušu a štýl a predurčuje mu majiteľov. Je to jedna z najlepších 50-tok od Yamahy. Má veľa konkurencie ale Aerox je proste Aerox – dizajnom i menom a dnes nenájdete človeka motorkára, ktorý by Aerox nepoznal.

Yamaha Aerox 50 R

Cena: 2 599 Eur
Motor: 49,2 ccm, chladenie vodou
Výkon: 2,7 k pri 6 500 ot./min.
Prevodovka: automatická s plynulým prevodom, remeň
Rozmery (D x Š x V): 1 743 x 690 x 1 170 mm
Hmotnosť: 97kg (prevádzková)
Rázvor: 1 545 mm
Výška sedla: 828 mm
Objem pal. nádrže: 7 l
Pneu: vpredu: 130/60-13, vzadu: 140/60-13

Motocykel na test zapožičal: Yamaha Motor Middle Europe B. V., CZ

Text: Vlado Brniak, foto: autor a M. Tamáši

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 10/2011 Janka

Nikdy nezostarne? – Test Yamaha Aerox 50 R