Connect with us

Testy a recenzie

Prvý svojho druhu – test Triumph Speed Triple 1050 S

Publikovaný

on

 Triumph svoj Speed uviedol prvý krát na trh v roku 1994. On tak úplne prvotinou nebol, predchodca používal motor 498 a jazdili ho ešte naši dedovia. Model, ktorý ale mal svoj povestný „kukuč“ bol verzia T309, objem rovných 885 ccm a vo svojej dobe to bola riadna raketa. Môj obľúbený Triple T509 bol ročník 1998 – mal techniku (miloval som ten motor) zdedenú po Daytone 955 pokiaľ v roku 2000 podľa označenia 955i neprišlo „íčko“ a pre verných ostal aj rám Spondon. Po dvoch rokoch klesla váha na krásnych 196 kg a výkon pôvodnej prvej verzie takmer 110 koní postupne narástol na 130. Štvrtá generácia Speed Tripla pod označením 1050 prišla v roku 2005. Pre rok 2016 urobil Triumph viac ako 104 zmien, dodal 5 jazdných režimov, kontrolu trakcie a moderné ABS.

Vitajte, teda aspoň hypoteticky, na prírodných okruhoch Anglicka.  

 

Anglická uhladenosť

Motor aj chladiče sú užšie ako doteraz a je to poznať, motorka je na pocit v kolenách štíhla takmer ako Desmo od Ducati alebo Keira Knightley. Plná hmotnosť jemne presahuje 210 kg a motor bičuje 140 anglických žrebcov. Vzadu Nissin a vpredu Brembo, a model R má dokonca komplet pruženie Öhlins a niekoľko karbónových vylepšení, inak je na tom podobne ako model S. Séria zmien docielila zvýšenie krútiaceho momentu v celom rozsahu otáčok kde maximálny výkon atakuje 9 500 otáčok za minútu. Úplne nové sú piesty a kľukový hriadeľ, prepracovaná je hlava valcov kde je inštalovaná nová spaľovacia komora s lepším prietokom sacích kanálov. Kompletne sa prekopala spojka a pomer prevodov kde sekunduje ride-by-wire systém a ECU jednotka dedená od Daytona 675R. Systémovo päť režimov kde posledný Rider je pripravený na vlastnú personalizáciu všetkých možností motocykla. Prepracovaný airbox má medzi „hmyzoidným“ pohľadom priame nasávanie vzduchu. Úprava výfuku viedla k lepšej účinnosti paliva, zvýšenie až o 10 %. Konečný zvuk dostal hlbší tón a prejav.  

 

Poriadny druh

Ako na potvoru som nemal ukážkové počasie. Fotenie prebehlo skôr ako test a s Vladom nás ničila poriadna zima. Pneumatika vôbec nechcela držať a nik sa jej ani nečudoval, v tom vetre a zime sa ani policajtom nechcelo opustiť kávu na pumpách. Obrátilo sa to až posledné dva dni testovacieho týždňa. Absolvoval som pár jázd po meste za mierneho spŕchnutia no neužíval som si to, chlad brzdil môj rozmar. Slnko dodalo nádej lepším otočkám pravého zápästia a tak som neváhal. Dnešná doba asi nepustí do sveta motorku akú si ja pamätám povedzme v 1995. Trend je taký, aby každý jazdec ktorýkoľvek stroj u každej značky zvládol. Vedel som, že moja spomienka roku 1998 kde krotím peklo T509 sa nezopakuje. A do toho som aj šiel, bol som na to pripravený. I tak ma dostala hladkosť priebehu motora a neuveriteľná ochota prevodových stupňov. Aby každý mal predstavu, „kruháč“ na trojke a pozerám na rýchlosť 36 km/h… BEZ PROBLÉMOV a hlavne hladko, neskôr jazda mestom, špička ľavej nohy nasúka šestku a budík hlási… 75km/h… všetko ide príjemne bez cukania a zvukových prejavov. Ja viem, že na to nie je stavaná, len chcem odprezentovať výborné naladenie motora, lebo ak začnem nakladať, poriadne kakao, motor ťahá ako buldog, úúúúplne lineárne bez zbytočného balastu či prepadu, alebo obrovského skoku. Paráda. Speed Triple je naozaj iný, či už posed alebo podvozok až po motor ma nenútia bojovať, jednoducho sa viem voziť, ak chcem tasiť, mám v ruke zbraň. A to nie je zlá kombinácia. Oproti STF1098 alebo Kawe je podvozok komfortný i keď má šport v génoch. Pocitovo je váha viac hore a prenesená ku krku motocykla, čo pri jazde v pomalších rýchlostiach chce po práci telom používať aj ruky, chce to zvyk a pri rýchlom prejazde je cítiť pevnosť rámu. Hlavne sa prejavuje ako to tlmenie dokáže gentlemansky pobrať. Ani po starej ceste na Slovakiaring som nestratil zuby. Keď som sa snažil zistiť čo je za podvozkom, našiel som vyjadrenie inžinierov pri testoch v Barcelone, kde tvrdia zásadnú zmenu pozície jazdca, ktorá pri úprave podvozku vytvára celkovú symbiózu, ktorú je cítiť pri jazde. Môže byť, lebo sedadlo má menšiu centrálnu časť a o 20 mm je užšie a šikmejšie smerom k nádrži, ktorá je v časti kolien zúžená. To má za následok prenesenie jazdca viac na predné koleso, kde pri jazde dostávam viac informácii a mám tak lepší prenos váhy v zákrutách pri odozve čo sa deje na prednom kole.  

 

Okruh? Prečo nie!

Kapotované SBK motocykle nemajú teraz dobré obdobie (a to máme prekrásny Slovakiaring), Speed je presne tá voľba kedy zvláda viacero vecí naraz a dokáže prinášať jazdu Superbikov. Trh si také žiada a Triumph sa podľa mňa v tejto generácii trafil na prvú šupu. Leví podiel má na tom prevodovka, ktorá je naladená tak, aby aj pri nižšom pomere otáčok nepadla až moc dole, to znamená rýchle zberanie i pri malom podradení kde ochota motora lineárne zrýchľovať bez kodrcania a kašlania je neuveriteľná. Ak tomu viem naložiť – musím aj adekvátne brzdiť. Predné Brembo sú skvelé, vec iná – je reakcia. Brzdí to super, len odozva na páčku je taká mäkká. Chce to pár krát na doraz vyskúšať jej priebeh, aby jazdec vedel dráhu a intenzitu používania, na druhej strane sa lepšie používa po stránke citlivosti. ABS, ktoré si viem prednastavovať má príjemnú odozvu a nie je v „Track“ režime obmedzujúce, skôr je po ruke. Najviac som ale používal model „Road“ a „Sport“ („Rain“ som takmer nepoužil).  

 

Úvaha pri čaji o piatej

Veľa tých, čo práve preskakujete pohľadom na fotky a potom na text si hovoríte, veď to musí byť úplne peklo, trhať asfalt a požierať starenky na zástavke električiek… Áno, dokáže to, len Triumph postavil tento stroj tak, aby bol aj životaschopným. Popísalo sa toľko vecí aké je to peklo, len nik neodpovedal na otázku, či sa dá aj bežne používať a ono to ide. Keď navolím režim Track tak trakcia a ABS držia hladovku čo je cítiť na poveloch v pravej ruke, všetko je to čitateľné a viac srandy (príjemne driftujúcej) dostávam na zadné kolo ako na predok. Sport je jemnejší a celkovo využiteľnejší. Road je niečo ako denný režim normálneho Trolla – sem tam dáka zloba ale inak nevynikať v rade ale byť vždy pripravený. Stroj stláčam pevne v kolenách a pri prejazde v šikane musím poslať viac ochoty tela do zákrut, samo to nejde a Triumph vyžaduje trocha pomoci, odvďačí sa pevnosťou a istotou v každej zákrute. Dobre reaguje aj ukazovateľ zaradenej rýchlosti, chýba ale merač teploty vonkajšieho prostredia, čo je škoda pri dostatočných informáciách, ktoré palubovka poskytuje. Mňa rozčuľovala jediná vec, keď som stál, ľavú nohu som mal opretú lýtkom o stúpačku a holenná kosť dýchala na krk „radičke“ … a teraz cúvaj… a daj stojan… grrr. Ale na druhej strane, motorka je na jazdenie a nie na tlačenie či posúvanie po parkovisku. Vrtnúť si ale môžem. Sexi sú svetlá, majú tri polohy kde ku klasickým a diaľkovým máte možnosť žmúriaceho LED denného svietenia. Čo ma zarazilo sú zrkadlá, moc som im neveril a bral som ich ako krásny doplnok, lenže oni aj fungujú a odčítavanie toho čo sa deje za mnou je bez rozostrenia a to na dobrej ploche. Sedávam dosť naširoko, ak som mal kúsok seba v zrkadle, stačilo len troška stiahnuť lakeť, fakt bez chýb pre moju postavu.  

 

Ako je na tom spolujazdec? Janka „Jenny“ Lysáková: Na prvý pohľad som dôveru nemala. Moja skúsenosť po rôznych superšportoch ako aj vytrpenie si núdzového sedenia na Ducati Streetfigher 1098 a 848 mi nedodávalo odvahu prežiť aj túto anglickú skúsenosť. Rozhodnutie som našla pri Cafe Racer akcii v Bratislave zvanej Bikes and Coffee CityRider 2016. Príjemná a pohodová jazda smerom na Slovakiaring a následné promo kolečko malo preveriť moje pozadie. Strach sa stratil už po pár kilometroch, i keď v nohách som bola dosť zasadená nebolo to únavné. Najviac ale prekvapil príjemný posed, ktorý nebolel. Zvyknutá vzadu sedieť na Multistrade a vpredu na Honde som sa vôbec nemučila. Ani po dlhšej dobe som nebola otrávená a neviem či to nepreženiem, no spolujazdec má na tomto Triumphe plný počet bodov komfortu v triede naháčov v danom objeme.  

 

Vyzretá legenda

Keby som nevedel, že Super Duke R je tak príjemný na jazdenie, poviem, že Triumph to pochopil, jednoducho nebol jediný komu to došlo. To ovca celá, vlk sýty funguje. Speed Triple dokáže jazdiť ako besný a v skúsených rukách je nebezpečnou zbraňou pre všetky superšporty, no nie každý deň je okruhový deň a to baránčie rúcho mu svedčí. Mňa presvedčila hlavne prevodovka, chce to síce silnejšiu ochotu no pomer prevodových stupňov pri naladení motora je pocitovo geniálny. Brzdy sú jednoducho od Bremba a to naozaj funguje a na pevnom ráme môžete kovať japonské meče. TST skrátka nesklamal, legendou bol a aj ňou ostal, úžasná motorka, ktorá už v dnešnej dobe dozrela aby si osvojila skúsenosti starších pri rozvážnej povahe, ktorá v dobrých rukách je vražedná ako Vinnie Jones.  

 

Triumph Speed Triple 1050 S

Cena: 11 862 Eur

Motor: 1 050 ccm, 12 ventilov, DOHC, R3

Výkon: 140 k pri 9 500 ot./min.

Krút. moment: 112 Nm pri 7 850 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rozmery (D x Š x V): 2 100 x 780 x 1 070 mm

Rám: chrbticový, pozváraný z hlin. oválnych profilov

Hmotnosť: 192 kg (suchá)

Rázvor: 1 435 mm

Výška sedla: 825 mm

Objem pal. nádrže: 15,5 l

 Pneu: vpredu: 120/70 – 17, vzadu: 190/55 – 17  

 

Motocykel na test zapožičal: Motocorse s.r.o., Bratislava  

Článok bol uverejnený v časopise Motomagazin 7-8 / 2016

 

Text: Dušan „Campa“ Lysák, foto: Vlado Brniak

Triumph Speed Triple – album k testu MMA 7-8/2016

Advertisement

Pridaj komentár

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Najčítanejšie

Partneri