Rýchle cestovanie bez starostí – Test Honda VFR1200F Dual Cluth Transmission

Ako milovník športovo-turistických motoriek pre mňa znamená Honda VFR1200F lahôdku na testovanie. Som človek čo vyrastal na Kawasaki ZZR, či Honde Super Blackbird, takže tejto kráske sa pekne pozriem pod sukňu. Ako lepšie zistiť jej prednosti ako rýchlym presunom do rakúskych Álp. Jej športového ducha vyskúšam na horských priesmykoch a turistického pomocou bezstarostného dvojspojkového automatu na dlhých presunoch.

Motocykel preberám iba po prvom zabiehacom servise a hneď aj v „Travel“ verzii, čo predstavuje trojicu kufrov vo farbe kapotáže, deflektor na plexi a centrálny stojan. Naviac je táto VFR-ka vybavená aj duálnou spojkou, ku ktorej sa ešte vrátim.

Zoznámenie
Dizajn je veľmi subjektívna záležitosť, no mne osobne sa zdajú kapoty na VFR-ke ako najprepracovanejšie vôbec. Nedá mi a rukou po nej prechádzam, všímam si každý detail. Až pri podrobnom skúmaní zisťujem, ako krásne ladí prekladanie viacerých plastov pri svetlomete, a celkovo so svojimi špecifickými krivkami vytvárajú nádherný jeden kus. Priznám sa, že po dlhej dobe ma fascinoval vzhľad sériového motocykla. Prestávam hladkať kapotáž a sadám do sedla.
Po usadnutí potrebujem chvíľu na rozhliadnutie. Je tu trocha viac ukazovateľov a ovládačov ako na bežnej motorke, a aby v tom bol ešte väčší chaos, tak tu chýba páčka spojky a radička prevodových stupňov. Poďme teda poporiadku. Prístrojovému panelu dominuje veľký otáčkomer a menší digitálny tachometer. Jazdec tu nájde okrem bežných ukazovateľov aj ukazovateľ zaradeného stupňa, zvolený mód jazdy, či kontrolku ručnej brzdy. Áno, dobre počujete. O kúsok nižšie sa naozaj nachádza malá páčka, ktorá je obdoba ručnej brzdy, ktorú poznáme z áut. Keďže motor sa pri vypnutí radí automaticky do neutrálu, tak sa mi niekoľkokrát zišla pri parkovaní v náklone. Intenzita zabrzdenia je veľmi nízka a pri väčšom potlačení ju viete aj zabrzdenú posunúť. Na pravej rukoväti je prepínač s voľbou jazdného módu na Drive, Sport alebo neutrál. Na druhej strane zasa pribudli tlačidlá na radenie prevodových stupňov smerom nahor a nadol. Keďže ide o automatickú prevodovku, tak zmizla už spomínaná páčka spojky a radička pri stúpačke.

Režim Drive a Sport
Vyrážam vpred, a tak sa prepínam do režimu Drive. Motorka cvakne a mierne trhne ako pri klasickom zaradení jednotky. Potom už len stačí otáčať plynom ako na skútri. Teda nie tak úplne. Zo začiatku si treba zvyknúť, že máte pod sebou 170 koní a 129 Nm, takže otáčanie plynom je treba robiť s rešpektom. VFR-ka preraďuje veľmi skoro, a tak pri 60 km/h už automat nakvaltuje 6. prevodový stupeň. Na úsporu benzínu veľmi dobrý nápad, avšak nie v meste, lebo predbehnutie pomalého autobusu, napríklad do kopca a ešte so spolujazdcom, trvá naozaj dlho, nakoľko akcelerácia z 2 500 otáčok si vyžaduje istý čas. Vyriešilo by to aj preprogramovanie mozgu preraďovania, pretože podraďuje na základe rýchlosti a nedokáže si pri prudkom otočení plynu podradiť ako je to pri autách. Naopak, napríklad na diaľnici som tento režim ocenil, a tak som si ho nazval ako „diaľničný“. V meste som radšej jazdil v režime Sport. Vtedy sa motor nechá viac vytáčať a radí neskôr. Jazdec má priestor na nádhernú akceleráciu, avšak mimo mesta mi bol na obtiaž, lebo aj na dlhých rovinkách zbytočne motor točil vysoké otáčky. Nuž, počítačom sa nezavďačíš a preberám radenie do svojich rúk.

Manuálne radenie
Pri manuálnom radení jazdec mení prevodové stupne tlačidlami na pravej rukoväti. Práve toto radenie mi sedelo najlepšie. Tá plynulosť preraďovania je naozaj prepracovaná. Je to aj vďaka použitiu dvojspojkovej technológie, kedy jedna spojka preraďuje na nepárnych prevodoch a druhá na párnych. V reále to potom funguje tak, že jeden prevod sa pomaly pripája a druhý pomaly odpája a výsledný efekt je preradenie bez trhnutia. Keď ku tomu pridám silný motor a bezstarostný kardan, tak z toho výjde VFR-ka naozaj pripravená na turistiku. Našiel som si aj nový spôsob uspokojenia, keď pri výjazdoch z križovatiek otočíte plyn, držíte ho a postupne si iba cvakáte rýchlosti. Je to spojenie sily motora, akcelerácie a jednoduchosti radenia. Žiadne sústredenie, aby ste naraz trafili pohyb plynu, spojky a nohy pri preraďovaní. Taktiež sa mi páčilo aj podraďovanie v krízových situáciách, kedy musíte bleskovo zabrzdiť a zastaviť. Jednoducho iba stlačíte brzdu a motorka si sama podradí bez toho, aby vám zhasol motor. Čím viac som jazdil s touto dvojspojkovou verziou, tým viac sa mi začínala páčiť, aj keď sa priznám, že 80 % som si radil sám cez tlačidlá, keďže radenie pomocou umelej inteligencie nebolo vždy podľa môjho gusta.

Športovec a turista v jednom
Pri mojom výlete do Álp, konkrétne do Tirolska som vystriedal postupne všetky štýly jazdy. Na diaľniciach som nemal žiaden väčší problém s vetrom aj vďaka pomerne robustnej kapotáži a deflektoru na plexi, ktorý na mňa smeroval vzduch bez zbytočných turbulencií, čím sa dalo ísť aj dlhodobo bez problémov vo vysokých rýchlostiach. Daň za športový charakter cítili najmä zápästia, na ktorých je kvôli športovejšiemu posedu väčšia váha. Taktiež by som privítal mäkšie sedlo, čo som po 4 hodinách jazdy pociťoval viac ako inokedy. Aj napriek hmotnosti 277 kg ide pekne do zákrut a jazdcovi dáva pocit istoty. V spojení s veľmi dobre dávkovateľnými brzdami a výkonným motorom (170 koní) bolo cestovanie s plnou motorkou cez alpské priesmyky hračka a zábava. S čistokrvným turistom by som si tak neužil zákruty a so superšportom zasa dovolenku s plnými kuframi a spolujazdcom ako teraz s VFR-kou.

Verdikt
Honda VFR 1200F DCT ponúka pravý športovo-turistický charakter s nadčasovým dizajnom a množstvom nových technológii. Dvojspojková technológia nemusí každému sadnúť v automatickom režime, avšak v manuálnom sa správa ako bežná motorka s tým rozdielom, že povely na preradenie nedávate nohou, ale prstami. K dokonalosti by chýbal už iba jeden senzor navyše k riadeniu trakčnej kontroly, alebo jedno tlačidlo naviac na ovládanie palivovej mapy, či pruženia priamo cez menu ako u konkurencie. Aj tak si myslím, že Honda takto otvorila bránu trhu k automatickým prevodovkám na veľkoobjemových motocykloch.

Honda VFR1200F DCT

Cena: 15 390 Eur
Motor: 1 237 ccm, 16 ventilov, UNICAM, V4
Výkon: 173 k pri 10 000 ot./min.
Krút. moment: 129 Nm pri 8 750 ot./min.
Prevodovka: 6-stupňová / automatická DCT, kardanový hriadeľ
Rozmery (D x Š x V): 2 250 x 755 x 1 220 mm
Rám: dvojitý chrbticový, pozváraný z hlin. profilov
Hmotnosť: 277 kg (prev. hmotnosť)
Rázvor: 1 545 mm
Výška sedla: 815 mm
Objem pal. nádrže: 18,5 l
Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 190/55-17

Motocykel na test zapožičal: Honda Slovakia spol. s r. o., Bratislava


Text a foto: Paľo Škorpík

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 9/2011 Janka

Rýchle cestovanie bez starostí – Test Honda VFR1200F Dual Cluth Transmission