Rýchlik Praha-Bratislava – test Honda F6C

…je sobota ráno a zástupca pražskej Hondy doslova skáče so svojim superšportom do dvora miestneho dealera Hondy, elegantné „stoppie“ meter od garáže, dole prilba a odomyká. Skoro mi pri tomto príjazde do práce zabehlo… V roku 1996 predstavila Honda svoju prvú F6C-čku Valkyrie, svojho času ju poháňal  „pätnástkový“ motor z Goldwinga, rokom 2004 ohúrila davy limitovaná edícia Rune už s novším motorom a vskutku futuristickým dizajnom. Vyrobilo sa jej len pár tisíc kusov a dodnes jej futuristický zjav budí pozornosť.  Je rok 2014 a český kolega tlačí z garáže 341 kilogramov ťažkú „lokomotívu“. Po vyplnení potrebných dokumentov prichádza na rad krátka inštruktáž… krátka… naozaj krátka. „Tady se otevírá nádrž, to je všechno“. A to bolo naozaj všetko…

Predo mnou lokomotíva…
V marci som ju zazrel na bratislavskom motosalóne naživo a len tak na stojane som si šepkal:  „až ja ťa raz dostanem pod riť.“, asi by som si mal želať aj výhru v lotérii intenzívnejšie. 😉 Príslušnosť k značke v sebe nezaprie ani táto exkluzívna hračka. Línie Hondy tu cítiť a to, že je to okresaný „Golďas“ je jasné už na prvý pohľad. Mohutná bočná kapotáž s prieduchmi chladenia po bokoch a pod ňou bloky šesťvalcového boxera s objemom 1 832 kubických centimetrov jasne naznačujú odkiaľ vietor fúka. Čo každého zaujme hneď na prvý pohľad je malé svetlo vsadené medzi plasty bočnej kapotáže, šírku Goldwinga dosť skresľuje predná maska s dvojicou svetiel, tu však jej absencia a nahradenie malou akoby hlavou mimozemšťana vyniká práve jej mohutnosť. Svetlo sa v nej doslova stráca a celkovo motorka pôsobí ako poskladaný transformer. Jemne modifikovaný rám je tiež prevzatý z F6B a odpočtom kufrov a prvkov kapotáže sa podarilo vykresať o 44 kg ľahší „kredenc“. Zmenou výfukov akoby sa F6C snažila oklamať hladký chod šesťvalcového motora a dávala viac bublavého zvuku z koncoviek, to však len do momentu kedy pridám plyn. Rev ako z osobáku so športovým výfukom. To, že je Valkyrie viac pre Ameriku ako pre európske cesty naznačuje aj oranžové svietenie LED smeroviek slúžiacich pri jazde ako obrysové svetlá po bokoch. Už z diaľky je jasné, že sa blíži niečo veľké. Mohutné sedlo vsadené medzi nádrž a hlboko krojený zadný blatník dáva dostatočnú dávku pohodlia a zadok na ňom nebolí ani po stovkách kilometrov bez zastávky. Koncové LED svetlo sa im tiež podarilo a elegantne minimalisticky lemuje spodnú hranu blatníka tesne nad držiakom značky. Ten držiak už ale tak pekný nie je a veľká značka navyše prekrýva 180-kovú gumu. Tu by som volil viac agresívnejšie usporiadanie ale čo už. Čo ma dosť zamrzelo, bolo veko nádrže. Je to síce kopa plastu okolo skvelého motora a podvozku no predsa len ten chrómový nástrek na plastíkovom veku si Honda fakt mohla odpustiť. Budíky sú čisto digitálne s negatívnym bielym písmom na tmavom podklade. „Velice pjekné“ a čitateľné aj na silnom slnku. Viac by jej ale sekli analógy. Toľko k detailom, nič viac tu nehľadajte. Palubný počítač? NIE. Trakčná kontrola? NIE. Automatické sú tu hádam len smerovky, ktoré sa po zabočení samé vypnú, inak NIČ.  Mne ale náladu len tak niečo nevezme a aj tu platí pravidlo vidieť naživo je 100 krát viac ako fotka.

Rokmi osvedčený motor a podvozok
Jedno slovo – GOLDWING. Šesťvalcový motor (boxer), päťstupňová prevodovka, spoľahlivý kardan. Brzdy skvelé, podporené ABS-kom, zadný kotúč je dokonca dvojitý chladený vzduchom. Brzdám a podvozku niet čo vytknúť, nastavenie podvozku ako má Goldwing tu však nehľadajte.

 
Pohoda do mesta, rýchlik na diaľnici
Kto sa viezol na novom Goldwingu asi mi dá za pravdu, že jazda na ňom je neutrálna, trocha bez emócií len komfort a ticho. Tu to ale až tak neplatí. Myslím si, že kto sa chce predsa len vyblázniť a ťahať so sebou obývačku mu je trocha proti srsti, ten si z garáže vytiahne práve F6C. Neskutočný pocit, keď sa naštartuje motor GW nemusím nikomu popisovať. Za čias starých Goldwingov kolovala taká pivná hra s desaťkorunáčkou postavenou na hranu na bloku motora a počas štartovania nepadla (naozaj nepadla). Ten pocit je cítiť aj tu. Žiadne vibrácie len jemné chvenie a mohutný dunivý, no neuvrieskaný zvuk z výfukov. Jednotka buchne a teraz máte dve možnosti. Pokojný rozbeh ala „susedove deti spia,“ alebo gumovačka až na koniec ulice. Tu už sa to na Goldwing nepodobá a tých chýbajúcich 44 kg cítiť už pri rozjazde. Výkon pritom ostal nezmenený 114 koní, krútiaci moment tiež a to, že to nemá trakčnú kontrolu vám motor pripomenie už pri rozjazde. Vzhľadom k tomu, že sme po ňu museli zbehnúť až do Prahy, mali sme možnosť otestovať ju aj v silnejšej mestskej premávke sobotňajšej Prahy. Pravdupovediac zo všetkých „powerov“, na ktorých som sa kedy viezol mi táto lokomotíva sadla najviac. Neutrálna, ťažisko nízko položené, motor s hladkým nekúsavým chodom, silný krúťák, pri ktorom päťku bralo už pri 50-60 km/h. S takouto električkou sa ľahko behá po meste a to si za jazdy ešte sledujete GPS mapu na mobile. Ups to som asi nemal napísať čo? Teda mapu mi diktovala Dada zozadu ;-).  A tak sme bez zbytočného blúdenia poľahky našli kaviarničku pri Vltave. Cestu mestom na nej som si užíval. To či máte alebo nemáte spolujazdca už pri jej váhe priveľmi nevnímate. A tak sme sa mestom prekľučkovali ako na skútriku. Pravú tvár ale ukázala až na obchvate a na diaľnici, kde označeniu „powecruiser“ naozaj dostála. Išla krásne hladko za plynom a vedenie aj vo vyšších rýchlostiach ostávalo stále neutrálne a bez vlnení či vibrácií. Maximálku dosiahla veľmi rýchlo. Už z rozbehu kedy krátku jednotku hneď nahrádzam dvojkou a rovno trojkou až po päťku sa tachometer zastavil až pri 217 km/h, kedy už na scénu nastupoval obmedzovač. Tu som naozaj ostal smutný, že Honda ešte do tak skvelej zostavy motor-prevodovka-podvozok nevložila aj tú šestku. Aerodynamika motocykla by to ešte dovolila a ani držanie riadidiel maximálku neobmedzovalo. Najväčší nápor vetra bolo cítiť až od krku vyššie, kedy správna voľba dobre aerodynamicky tvarovanej prilby znásobí potešenie z jazdy. Toto však nie je motorka len na diaľnicu, čo dokázala už za prvým zjazdom z diaľnice. Do zákrut sa vďaka dobrému posedu a komfortnému vedeniu moc presviedčať nemusela. Teda presviedčať sa nemusela vôbec, vysoko položené stúpačky sa ozývali až v naozaj extrémnych zákrutách a vracákoch. Silný motor navyše väčšinu ostrejších zákrut horských prejazdov zvládol bez podradenia a tak sa stačilo sústrediť len na pôžitok z jazdy. Na jednom úseku sme sa nevyhli ani enduro vložke, kedy pre údržbu cesty viedla obchádzka po poli. Jazda v stúpačkách na tomto type motocykla by nikoho nenapadla, ale usporiadanie ovládania umožňovalo pohodlné státie za jazdy s plnohodnotným riadením, ktoré by závidelo nejedno cestovné enduro. A tak som zľahka prešiel aj tento úsek, ktorý ma spočiatku zamrazil.

Veľa slabín nehľadajte
 Nádrž pojme 23,2 litra podľa papierov, no tento objem sa mi nepodarilo nikdy naliať. Ukazovateľ paliva najprv dlho tvrdil, že nádrž je plná a potom v každej zákrute strašil rezervou niekedy aj stopäťdesiat kilometrov. Keď už ale dlho svietila utekalo sa na pumpu po ďalšiu dvadsiatku do nádrže. Tisíc tristo kilometrov na niečo cez tri nádrže je ale podľa mňa uspokojivá spotreba a to som naozaj dosť často šteklil červené pole otáčkomera. Mimochodom otáčkovo hore jej to ide ako superšportu a to som od nej pôvodne čakal také to pokojné „kofolkové“ vozenie.  Powercruisre traste sa, na scéne je F6C. Lúčil som sa s ňou ťažko. Človek jej odpustí akýkoľvek drobný nedostatok a veľa ich teda nemá, no tá cena :(.

Honda F6C
Cena: 20 390 Eur
Motor: 1 832 ccm, 12 ventilov, SOHC, P6
Výkon: 114 k pri 5 500 ot./min.
Krút. moment: 167 Nm pri 4 000 ot./min.
Prevodovka: 5-stupňová, kardanový hriadeľ
Rozmery (D x Š x V): 2 473 x 942 x 1 154 mm
Rám: dvojitý chrbticový, pozváraný z hlin. profilov
Hmotnosť: 341 kg (prev. hmotnosť)
Rázvor: 1 707 mm
Výška sedla: 734 mm
Objem pal. nádrže: 23,2 l
Pneu: vpredu: 130/60-19, vzadu: 180/55-17

Prečo ÁNO?:
Je skvelá
Ľahko sa ovláda
Je rýchla
Páči sa mi

Prečo NIE?
Cena okolo dvadsaťtisíc eur je predsa len trochu moc

Motocykel na test zapožičal: Honda Motor Europe Limited, oz Česká republika

Text: Bohdan „Amis“ Cichacký, foto: Vlado Brniak

Test bol publikovaný v Motomagazíne č.: 10/2014.

Honda F6C – Album k testu, Motomagazín 10/2014