40+ – tu sme

Papi hápem:-) Ale aspoň som z Teba dostal že si bol /a možno aj si/ muzikant. A samozrejme že prehrávky tak fungovali, že trbalo hrať angažované veci, potom halgatovy a nakoniec až tan Týrex /brrrr…/ :-). To furt hučím do hlavy svojim synom /mimochodom dobrým a aktívnym muzikantom/ že nech si vážia že možu robiť čo chcú a nemusia počúvať nejakých kryplov že čo majú hrať.
Ale…s tými  Hot Chocolate to už si zabil:-))))) Nembaskooooď:-)))

Papi, 
 Ty slonia pamat, v tych casoch co opisujes ( +-) 2-3 roky bola taka madarska odrhovacka a tam bol taky refreen foneticky cosi ako :…..“šogo-šogo-šogonul,.. šoko-šoko láády.. “ ..  mozno to mam z jedineho albumu co bol po madarsky a to „OMEGA“ , ale mozem sa mylit… jednoznacne som hudobny antitalent, takze hudbe som sa venoval iba takej co okolie…  Yes, ELO, Jethro Tull, Pink Floyd, atd… Ale tento madarsky refren mi akosi stale lezi v pamati .. a madarsky rozumiem len to co ste ma naucili pri Dunaji…

Somarina… ringašdelmagat bolo lepšie:-))) /LGT/

Keď rád niečo počúvam, tak to budem hrať aj pre velice rôznorodú spoločnosť. Nič nemusím, keď sa im nepáči nech idú do … :-))))))
Papi tak sa zapredať…borzastó:-)))))))

😈  Retro, si mimo. 😈 

Mini-story:

Našich jazz-rockovo orientovaných so pomerne dobre poznal z kocertov, v PKO, vo Véčku či po koncerte na Bernoláku sme dokonca občas aj pokecali. Vôbec ale netvrdím, že sa poznáme, veď takých šaškov, ako ja, mali okolo seba milión… 😈 
 
Raz bol v Budapešti nejaký dvojdňový rockový festival, boli tam nejaké maďarské, vtedy rebel rock bandy, niekto tuším z Poľska – no a Collegium Musicum z Bratislavy.
Prvý deň nič moc, mladí, začínajúci rockoví titáni to dosť kruvili – no ale fan-kluby mali úžasné, hodné dvojmiliónového mesta. Koho tam zaujímala nejaká hudba? 😁

Druhý deň bola ponuka zhruba rovnakej kvality, najlepší tam mali byť, tuším, vtedy, a potom ešte dlho bezLPčkový rebeli P.MOBIL. Obecenstvo samí tulák-design rockeri, už sa večer pobili, to bude zas deň, kua.
A tu mal vystúpiť Collegium.

Prespali sme v parku, raňajkujeme v „köpködős“-oddelení ASTORIE, niečo, ako kedysi pajzel-oddelenie Alžbetky – a vida, vedľa sa o nastojáka-pult opiera Fedor Frešo.  Ci boha, a tam Varga, kua, sú tu všetci.
– Tešíme sa na vás, chlapci, ale bude to ťažké. Vytiahnite to najtvrdšie, najprimitývnejšie, čo máte. Obecenstvo neprišlo zrovna  na vás a organizátori asi urobili chybu. Nie je to festival vašej úrovne.
Frešo, že čo, jaký je problém?
Tak som popísal ostatných účinkujúcich (o 90% nikdy nepočuli) a hlavne puberťácke, rádoby-bezdomovec obecenstvo.
Ďakovali za upozornenie, a že sa pripravia.

Koncert bežal, ako-tak bez väčšej divočiny, kapelky sa striedali, ale už predtým, ako mali naši nastúpiť, začali skandovať meno skupiny, čo mala ísť po nich.
Takto Collegium nastúpilo na javisko a bolo na nich vidieť, že začínajú situáciu chápať.

Začali hrať, fakt do toho udreli, ale dav bol „potichu“ len pár minút, už v polovici prvej skladby začali pískať. Naši chlapci – pravdepodobne s veľkým sebazaprením – zvládli až tri, podotýkam, že skrátené skladby, potom sa uklonili a opustili bojisko.

Neskôr sme o tom v Bratislave prehodili pár slov, no, Marián Varga to zvládal asi najťažšie, ostatní to brali športovejšie.

Retro, tak pozor na občas veľmi  hlúpych organizátorov…

Papi, dobre vravíš! 🙂 Umenie, kvalita a popularita skoro nikdy nešli ruka v ruke. Zažil som v roku cca   94-95 pokus o refreš Collegia v hviezdnej zostove na koncerte v NZ v kine, kde nás bolo asi 35 fajnšmekrov na Vargu. No hanbil som sa ako pes a nechápal. 😟 Collegium v najparádnejšej zostave, Hammel zaspieval, no paráda bez divákov. 😶 Hudobníci si to užili, ja tiež. Mimochodom mám doma kompletnú diskografiu Collegia, nejaké spoločné platne Hammel, Varga, Hladík a pod. áááćh jáááj, to boli časy, keď som tie platne zháňal v Opuse v NZ. Kupovali sme ich asi piati v celom meste 😁

To Bergendi zenekar nemal ani páru, že raz bude aj šestka.  😁

Papi-kaam,

 vedel som ze to budes vediet!!! 🙂