Test Aprilia RS 660 Factory: 350 km na superšporte a nič ma nebolí

Ak ťa superšporty nezaujímajú, pokojne by si tento test mohol zavrieť hneď teraz. Skôr ako to urobíš, jedno číslo: 350 km. Toľko som na Aprilii RS 660 Factory prešiel za pol dňa a nebolel ma chrbát, zadok, zápästia ani krk. Ráno som si pritom myslel, že dám stovku, možno dve.

Aprilia má v strednej športovej triede jasný rebríček. Ak začínaš a chceš jazdiť športovo, sadneš na RS 457. Potom prirodzene pokračuješ na RS 660, pretože je to opäť najlepší stroj v kategórii. A verzia Factory je vrchol toho rebríčka: rovnaký dvojvalec, no plne nastaviteľný podvozok Öhlins. Otázka testu je teda jednoduchá. Dá sa s takouto motorkou normálne žiť, alebo je to len drahá hračka na okruh?

Myjava, Bojnice, Nitra. A sedlo, ktoré nebolí

Trasa vyzerala takto: Myjava, potom Ilava, Bojnice, Žarnovica a cieľ v Nitre. Na druhý deň som si to zopakoval a dnes som pridal ďalších 300 km. Na športovej mašine, ktorá na pohľad sľubuje skôr fyzioterapeuta než výlet.

Ako je to možné? Prvá vec je sedlo, ktoré je neskutočne pohodlné. Druhá je posed nôh. Kolená sú zalomené, ale nie tak agresívne ako na litrových strojoch. Váha síce ide na zápästia, no keď sa naučíš pracovať nohami a vo vyšších rýchlostiach sa do teba oprie vietor, nie je to žiadne utrpenie. Výška sedla je 820 mm.

Najväčšie prekvapenie prišlo, keď som z Aprilie presadol na kamarátovu Hondu CB650R. Sedlo na RS 660 Factory je oveľa, ale oveľa pohodlnejšie. Posed je samozrejme radikálnejší a som viac na riadidlách, no celkovo mi Aprilia pripadala pohodlnejšia ako tento veľmi populárny naháč. A navyše mám ochranu pred vetrom.

Je tu jedno veľké ale. Mesto. Pri malej rýchlosti medzi semaformi ti motorka dá jasne pocítiť, že sa jej tam nepáči. Mimo mesta sa s ňou však žije prekvapivo civilne.

183 kg a hliník, kam sa pozrieš

Svoj podiel na tom má aj hmotnosť. Pohotovostných 183 kg je na motorku s takýmto výkonom málo a cítiť to pri každom manévri. Podobne ako menšia Aprilia RS 457, a hlavne ako najvyšší model RSV4, má aj RS 660 hliníkový rám a hliníkovú kyvnú vidlicu. Vďaka odľahčenej batérii schudla ešte asi kilo či dve.

V praxi to znamená, že sa s ňou manévruje ľahko, ale naozaj neskutočne ľahko. Na okreske ju posadíš do zákruty takmer myšlienkou.

Polovica V4-ky, ktorá chce točiť

Motor vychádza zo štvorvalca V4 modelu RSV4 1100. Zjednodušene: štvorvalec rozpolili a vznikol z neho radový dvojvalec s objemom 659 cm³. Dáva 105 k (77 kW) a 70 Nm. Dôležitejšie než maximum je však to, že 80 % krútiaceho momentu máš k dispozícii už od 4 000 otáčok.

Keď otočíš plynom, motorka príjemne zrýchľuje už odspodu a výkon sa lineárne zbiera až do 11 500 – 12 000 otáčok. Pod štyri tisíc ho budeš točiť len výnimočne, takže je stále pripravená vystreliť. Toto nie je štvorvalec, ktorý otočíš a nič sa nedeje. Tento motor ťa chce zobrať na vrchol otáčkového spektra a dostane ťa tam extrémne rýchlo.

Je v tom aj kus placebo efektu. Keď to nehučí, máš pocit, že to nejde. Opak je pravdou. Zrazu letíš rýchlosťou, ktorá nemá nič spoločné s legálnou jazdou na bežných cestách. Maximálka je 240 km/h, a to už je fakt číslo na okruh. Rýchlosť necítiš na diaľnici ani na okreske, a presne preto je to motorka, kvôli ktorej ti zoberú papiere. A zvuk? Krásny, fakt.

Spojku skoro nechytíš

Šesťstupňová prevodovka je spojená s obojsmerným quickshifterom a funguje prakticky bezchybne. S ľahučkým dvojvalcom radíš hladko hore aj dole. Radenie je presné a jemné, no stále má dosť mechanickej odozvy, takže nehľadáš neutrál. Cvak dva, cvak tri a ideš ďalej.

Spojka je ľahučká a presná, ale veľa práce nemá. Akonáhle sa rozbehneš, budeš chcieť radiť len cez quickshifter.

Brembo, ktoré ovládaš jedným prstom

Vpredu sú dva kotúče s priemerom 320 mm, radiálne uchytené štvorpiestikové strmene Brembo a radiálna brzdová pumpa. Za mňa zlatý štandard. Presne takto chceš, aby brzdy vyzerali.

Nie sú kúsavé, ale sú účinné. Jedným prstom ich ovládaš pri akejkoľvek rýchlosti aj v krízovej situácii, druhý prst fakt potrebovať nebudeš. Zadnú brzdu budeš používať minimálne. Predná ťa nevystraší, naopak ťa naučí brzdiť razantnejšie a posúvať svoje limity ďalej. Veľmi som si to užíval.

Aprilia RS 660 Factory stojí a padá na Öhlinsoch

Hlavnou hviezdou je podvozok. Vpredu aj vzadu je Öhlins, plne nastaviteľný. Obrátená vidlica NIX 30 má zdvih 120 mm, predpätie nastavuješ na oboch nohách, na jednej tlmenie stlačenia a na druhej tlmenie odskoku. Takmer každá špičková športová motorka má, povedzme si na rovinu, Öhlinsy. Ak neberieme do úvahy elektronicky nastaviteľné podvozky, je to jedna z najlepších vecí, ktoré si môžeš v tejto triede kúpiť.

Čakal by si, že to bude tvrdé a nepohodlné. Nie je. Vidlica dáva krásnu spätnú väzbu a vyžehlí každú nerovnosť. Na rozbitej panelovke to, samozrejme, budeš cítiť, ale na dobrom asfalte cítiš grip a presne vieš, čo sa pod tebou deje. Veci, ktoré by ťa na bežnej motorke rušili, ti tu podvozok oznámi nenútene. Cítim aj cestičku, po ktorej práve idem. Nič také som mimo superšportov, ktoré testoval kolega Palo, snáď ani nezažil.

Celé to dopĺňajú pneumatiky Pirelli Diablo Rosso, vzadu so 180 mm širokou gumou, teda širšou ako na RS 457. Motorka ľahko zatáča a sebavedomo prechádza zákrutu. Nemusíš byť kolenár, ktorý tam dáva koleno a lakeť. Komponenty ti dovolia ísť postupne do väčšieho a väčšieho náklonu. Posadíš ju, ideš von rukou, vyjdeš zo zákruty a plný kotel. Ten podvozok nemá chybu.

Športová škola, ktorú si zoberieš aj na naháča

To najcennejšie, čo mi RS-ka dala, sú návyky. Športovosť sa ti dostane do krvi. Keď vidím kanál, trochu nadvihnem zadok, aby som nedostal po krížoch. Zatáčam pohľadom, pracujem telom a menej rukami. A toto si potom prenesieš aj na bežnú motorku.

Pomáha aj to, že sa nemusíš báť dať plný plyn. Výkon ťa nevystraší, nástup je príjemný a lineárny. V náklonoch som chvíľami zabúdal, že sedím na športovým náradím, tak ľahko sa s ňou narába.

Šesťosová IMU a päť máp

Elektroniku riadi šesťosová inerciálna jednotka, ktorá sleduje, čo sa s motorkou deje v každom smere, a podľa toho upravuje jej správanie. K dispozícii je päť jazdných režimov, takže máš mapu na cestu aj mapu na okruh. Nastaviť si môžeš kontrolu zdvihnutia predného kolesa, ABS, kontrolu trakcie, brzdný účinok motora aj odozvu plynu. Vo výbave je podľa výrobcu aj tempomat a launch control.

ABS, kontrolu trakcie aj anti-wheelie môžeš úplne vypnúť. Vtedy je to stroj, ktorý chce už trochu skúsenejšiu ruku.

Aby nebolo tej chvály priveľa

Do mesta táto motorka nepatrí a povedzme si to na rovinu: v meste ju mať nechceš. Pri pomalej jazde ťa posed na zápästiach začne otravovať veľmi rýchlo. Druhá vec je cena. Za Factory musíš vytiahnuť z peňaženky vyše 13 500 €, čo je zhruba 2 000 € príplatok oproti základnej RS 660 len za tlmiče. Budeš musieť predať obličku, ale nuž, taký je futbal. A napokon, motorka ti rýchlosť dobre maskuje. Pozor na tachometer, inak prídeš o papiere.

Technické špecifikácie: Aprilia RS 660 Factory (2026)

Stojí Factory za obličku?

Áno, dá sa s ňou normálne žiť. Pokiaľ nejazdíš po meste, je RS 660 Factory prekvapivo civilná a 350 km za pol dňa ma nebolelo viac ako na populárnom naháči. Za príplatok dostaneš absolútny strop toho, čo si v tejto triede môžeš kúpiť.

Odporúčam ju každému, kto to s okruhom myslí vážne, chce sa tam dostať alebo tam už je, len mu jeho motorka úplne nesadla. Vhodná je aj pre jazdca, ktorý sa chce naučiť jazdiť športovo a ešte nikdy nemal športovú motorku. Úplný začiatočník by mal podľa logiky Aprilie začať na RS 457. Vo svojej triede súperí napríklad s Triumphom Daytona 660, Yamahou R7 alebo Hondou CBR650R, no ani jedna z nich nemá sériovo takýto podvozok.

Mňa táto motorka chytila za srdce a doslova mi vzala reč. A kolega, ktorý so mnou točil, to zhrnul ešte lepšie: nikdy si nemyslel, že bude rozmýšľať o športovej motorke, ale táto mu zmenila názor. Po 350 kilometroch ma nebolelo nič. Teda okrem predstavy o peňaženke.

Ďakujeme spoločnosti Faber Moto za zapožičanie motorky.