Connect with us

Testy a recenzie

Vynovené dobrodružstvo- test KTM 1090 Adventure

Publikovaný

on

Už neexistuje jeden jediný motorkár, čo by si nevšimol ako bravúrne šliape KTM celému trhu na krk. Motocykle vo farbe pretekárskeho pomaranča majú čoraz viac fanúšikov, výroba sa už dávno nevenuje len bahnom ohádzaných strojov. Je tu, aby nám priniesla to najlepšie a najovládateľnejšie na ceste, a to platí aj pre turistickú triedu.  

 

KTM prepracovala modelové rady

KTM 1090 Adventure zaraďujeme na začiatok ponuky cestovných endúr v KTM. Vychádza z modelu 1190 a všetko čo obmedzovalo desať päťdesiatku tu nenájdete. Samozrejmá je aj verzia „R“ pre ostrejších chlapcov v teréne. LC8 motor má teraz 92 kW, čo je slušných 125 koní pretavených do štyroch režimov Sport – Street – Rain a Offroad(ten je len za príplatok). Za cenu 12 790- Eur sa jedná o najlacnejšiu Adventuru v ponuke KTM. Za verziu „R“ treba priplatiť 1 200 Eur a nakoniec za Super Adventure 1290 je to o celých 3 400 Eur alebo aj viac.  

 

O čom to je

Zdieľaná platforma po 1290-ke a inak naladený motor dáva toľko energie ako BMW R 1200 GS, no v subtílnejšom a kompaktnejšom tele, ktoré má o nezanedbateľných 39 kg menej. Je tu aj oproti spomínanej sestre ušetrených desať kíl tak môžeme smelo tvrdiť, že sa jedná o ľahký stroj. Nie len táto skutočnosť vytváradojem, že motocykel zvláda aj offroad a preto som si ju hneď zrovnával k Africe Twin, no KTM je podstatne športovejšie odladená a na ceste bola konkurencieschopná dať dole iné športovejšie stroje. Ale o tom neskôr. Motor má totiž výborný priebeh a ten do 5 000 ot. zvláda spomínanú jazdu v teréne s presnou dávkovateľnosťou, nad tento rozsah je to športovec a treba mať dosť skúseností, ak ste mimo asfaltu. Samozrejme svoje zvláda pruženie od WP a prekvapila aj dobrá pneumatika Metzeller Tourance. Keď sa vrátim k váhe, celková ovládateľnosť v meste a v pomalých rýchlostiach nie je len o nej, ide o celkovú symbiózu fungovania motora, tlmenia a techniky motocykla. Celé to dáva odozvu bezpečnosti a výborného správania. Dizajnovo nie je čo vytknúť, ona sa totiž buď páči alebo naopak. Dôvodom je viac menej predné svetlo ktoré nie každému pasuje, mne sa páči, má pekné denné svietenie a hlavne perfektne si vykonáva svoju prácu v tme. 1090 prebrala po 1190-ke práve to svetlo a tvar kapotáže, ako aj prístrojovú dosku. Plexi je naststaviteľné, nádrž má príjemný tvar a sedadlo neunavuje. Palec nahor dávam tvaru predného blatníka, po stranách chráni tlmenie, jeho zadná časť neničí dizajn a dokáže usmerniť smerom nadol všetko, čo by malo tendenciu poškodiť chladič. Spodná časť má jednoduchší chránič a výfukové potrubie je viac vedené na pravú stranu okolo motora kde je chránené. Samozrejme to pomohlo prejazdovej výške. Trubkový rám je už klasika, kufre sa dajú rýchlo nahodiť bez nutnosti škaredého držiaka a v originálnom tvare majú slušný objem a pevnosť. Fungujú na jeden kľúč od motocykla. Deflektor na riadidlách pekný, ochrana rúk fungovala dobre a v zrkadlách bolo vidieť všetko.  

 

Osedlať pomaranč

Do práce som vstával skôr ako obvykle. Ponáhľal som sa do garáže a čoskoro rušil „psíčkarov“ pri venčení, no nie dlho. Zmizol som rýchlo. Motor, 75° V-Twin nepotreboval dlho zahrievať, to isté platí aj o pneumatikách. Pri jednoduchom prepletaní sa Bratislavou uvažujem nad konkurenciou, a je jej dosť. Asi Yamaha a jej MT09 Tracer je najlacnejší, mimo klasík ako Tiger 800/1050 alebo MTS950 treba spomenúť aj Hondu VFR800X alebo radu GS od BMW. A čo tak Vesrsys 1000? To nie, zavrhol som, to je čistá cesta a hlavne je podstatne ťažší. V-Strom? Ten nie. Zase končím pri Afrike. Rotujem a sklápam „KáTeeMku“ ako keby bola skúter. Obmedzuje ma len šírka kufrov, ktoré som schválne nedal dole. Zákutia mesta som zvládol, cesta sa uvoľňuje a ja pri príjemnom posede posúvam telo k nádrži a nakladám plný do kotla LC8… Keď si vezmem fakt, že toľko motoriek vieme vysloviť ako konkurenciu a pritom je toto oranžové peklo aj tak iné, uvedomujem si tú poctu. Naozaj sa jedná o značku, ktorá si ide svoje, a to mám rád.Priznávam sa dobrovoľne, nespomínam si ani na jeden test KTM, kde by WéPečka nefungovali perfektne. Tu je to rovnaké. Podvozok pracuje na prednej devätnástke a zadnej sedemnástke ( pokoj chlapci, riešime kolesá 🙂  ). Váha je viac centralizovaná dopredu a na prednom kole sa podvozok jemne uťahuje. Motor je umiestnený viac vpredu a v dobrej výške, 1090 nemá tendenciu prepadať a posúvanie cez spojku je hračka. Sedadlo nie je ani vysoko ani nízko (850 mm) a stúpačky nezavadzajú nohám pri manévrovaní. Pruženie sa chová skôr tvrdšie a športovejšie ako sa na Adventúru hodí, no myslím si – zvládne toho veľa odviezť a vtedy zbytočne nevymäkne, práve naopak, bude akurát. Keď lovím v minulosti, model 990 Adventure mal vizáž Dakaristu, príjemný motor a super podvozok. Trochu to bolo ucukané ale šliapal. 1050-ka sa málo točila a motor chcel trocha viac koníkov. Teraz tam rúbem 10 250ot/min a kvaltujem o život. Hore dole ako potrebujem a prevodovka cvaká ako má, skvelá práca pomyslel som si. Motor má spoločný blok motora ako 1290-ka a jeho chuť po otáčkach je skvelá a návyková. Tlmiče nejdú do kolien pri prudkom brzdení, ABS je bez chýb a je tu aj vždy dobre odladená zadná brzda, ktorú ja považujem za najlepšiu na trhu motocyklov (všeobecne u KTM). Hneď ako popúšťam intenzitu na predných kotúčoch a vzápätí pridávam plyn pozerajúc kam chcem vystreliť, cítim ako krátky zadný tlmič odvádza svoju prácu na jednotku a dobre sekunduje prevodom, ktoré sú dobre napomerované k rýchlostiam. Progresívnosť pri tejto veľkosti je zarážajúca ako aj príjemné predpätie. Ráno je chladné, vlhké a hneď ako musím brzdiť pred autom, ktoré mi za Čiernou Vodou nedáva prednosť, testujem fungovanie bezpečnostných prvkov prepojených v šiestich osiach IMU. Trakcia i MSC fungujú za jazdca a maximálne stabilizujú motocykel. Keď sa dostávam na rovinu, kufre sa ozvú až vo veľmi vysokej rýchlosti. Inak je motocykel stále bez záludností a predvídavo sa ovláda. Na nespevnenom povrchu je napodiv využiteľný Street mode, chová sa bezpečne a stráži jazdca. Pri offrodovom režime je zadné kolo besné, brzda je povoľnejšia na predku a tak je tu priestor na blbnutie, len ak to jazdec preženie tak to zahodí rýchlejšie ako zelovocár hnilé jablko. Ale driftuje to krásne. Vraciam sa na cestu a hrám turistu, svižne beriem každú zákrutu a neprekračujem 130. Zvládnutá ochrana pred vetrom spríjemňuje každý kilometer čo si ukrojím, vyhovujeme mi poloha riadidiel a už dávno som sa naučil ovládať prístrojovku kalkulačkou na ľavú ruku. Informácii mám dostatok, viem si potrebné naladiť podľa vlastnej vôle, viac využívam Street mode ako Sport, ten má ale lepšiu odozvu na plyn pri väčšom náklone a nekecá mi do toho. Rain som skúsil len raz a kľudne ho pomenujme Safe mode. Aj keď podvozok má svoje nastavenie, funguje po rozbitom meste či kľukatom výlete bravúrne. Chýba mu tá jemnosť pohodlia CRF1000 no je výrazne športovejší ako Afrika.  

 

Nové je lepšie

Chlieb a maslo, trocha posoliť. Niečo tak jednoduché a pritom tak chutné. Stratiť to a ani nevieme ako nám takáto jednoducho bežná kombinácia bude chýbať. KTM je na tom rovnako. Adventure 1090 je presne tá klasika, ktorá vie presne to, čo potrebujeme a vieme zvládať, má aj tú soľ naviac, a preto jej naozaj nič nechýba. Treba si ju užiť aby človek porozumel, že je v prvej trojke na trhu. Mne sa páči fungovanie plexi, malá skrinka vedľa prístrojovky ako aj celkové naladenie podvozku a motora, ktorý naozaj letí ak to chcem. Náklonové ABS je niečo, čo by mala mať každá motorka na trhu, a tu je vyladené do dokonalosti. Treba totiž pochopiť, Adventure funguje ako celok, nemá slabinu v doladení detailov na celom stroji, každá časť systému je prepracovaná tak, aby neubrala na zábave a zároveň bola aj bezpečnou. Samozrejme, je jedno kde budete uberať alebo pridávať na možnostiach nastavenia, vždy to ako celok funguje a to je ten chleba s maslom. Niečo tak skvelé a jednoduché zároveň, no len ťažko bez toho byť. Motor LC8 má oproti predchodcovi (1050) dostatok výkonu, spotreba je príjemná a nádrž veľká. Motorka bola tesne po zábehu a prevodovka fungovala na povel.  

 

Bez chýb?

Ak mám hľadať niečo na kritiku, zase sa nadriem. Jedine tak po natankovaní to klasické čakanie pár kilometrov pokiaľ ukazovateľ skočí na reálnu hodnotu. Možno aj tá istota akou sa stroj ovláda a dáva pocit neporaziteľnosti. Ale oproti GS tu aspoň človek vie, čo sa deje vpredu a kde sú hranice podvozku. Ono tá stabilita a rýchlosť fungovania je tak presná, že človek rýchlo stratí hlavu. KTM 1090 Adventure je vo svojej triede ideálny pomer všetkých vlastností. Nestojí tehlu zlata, má vyberané chovanie a vie sa nahnevať ak chceme byť zlí. Vyzerá pekne, má kvalitné spracovanie a prechádza sériou záťažových testov (vodeodolnosť, odolnosť teplotným rozdielom od -30 do + 70, odolnosť voči otrasom atď – celkovo viac ako 100 000 km ). Nebál by som sa ju zobrať na kraj sveta lebo ju mám v osobnej top trojke.  

 

KTM 1090 Adventure

Cena: 12 790 Eur

Motor: 1 050 ccm, 8 ventilov, DOHC, V2

Výkon: 125 k pri 8 500 ot./min.

Krút. moment: 109 Nm pri 6 500 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rám: priestorový, pozváraný z oceľových rúrok

Hmotnosť: 212 kg (pohotovostná)

Rázvor: 1 560 ± 15mm

Výška sedla: 850 mm

Objem pal. nádrže: 23 l

Pneu: vpredu: 110/80-19, vzadu: 150/70-17  

 

Motocykel na test zapožičal: KTM CEE s.r.o, Bratislava  

Plus: sebaisté chovanie, istota v zákrutách, špičkové brzdy, chovanie motora

Mínus: 1090-ka nemá TFT panel modelu 1290-ky  

 

Test bol uverejnený v časopise Motomagazin 6 / 2017

Text: Dušan „Campa“ Lysák, foto: Vlado Brniak  

Vynovené dobrodružstvo- test KTM 1090 Adventure

Pridaj komentár

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Advertisement

Najčítanejšie

Partneri