Športovec na veľkých kolesách – test Honda SH300i ABS

Ľudia žijúci v mestách či predmestiach si čoraz častejšie kladú otázku ako sa efektívne dostať do preplneného centra. Auto je veľké, bicykel pomalý a človek sa na ňom nutne aj zapotí… Riešením je skúter. Honda ich má v ponuke hneď viacero a v tomto teste sa povenujeme jednému z nich. Honda SH300i sa objavila už pred pár rokmi a už vtedy ukázala, že vypĺňa medzeru v segmente kedy sa zaradila medzi veľkoobjemové „veľkokolky“. Do mesta sú veľké kolesá tým najlepším po čom sa môžete obzrieť. Sadám na jej najnovšiu generáciu a vyrážam…  

Dizajn

Minimalistický, nájdete na nej len to čo naozaj potrebujete a možno niečo málo navyše. Po naštartovaní na centrálnom stojane ma hneď ako prvé zaujala dvojica výrazných parkovacích LED svetiel, ktoré spolu s hlavným LED svetlometom vytvárajú zaujímavú svetelnú kulisu už za bieleho dňa. Viditeľní teda budete až moc. Pod svetlami ma zaujal výrazný hlboký otvor privádzajúci vzduch na chladič kvapaliny. Šestnásťpalcové pneumatiky budili dojem dospelej motorky so slušným rázvorom. Skúter nemá stredový tunel čo umožňuje ľahké nastupovanie a nájdete tu aj dostatočný priestor na nákupné tašky medzi nohami, ktoré je možné zavesiť na oko pod riadidlami. Miesta na nohy je tu dosť. Pohľad zboku spôsobuje občas rozpaky ale je to predsa mestský skúter a ten sa nehrá na krivky aj keď aj tu ich pár ladných nájdete. Napríklad dosť veľké stúpačky spolujazdca sa pekne zaklápajú a nenarúšajú bočný profil.Mohutná bočná kapotáž postupne sa vytrácajúca pod sedlom spolujazdca v sebe ukrýva nádrž a úložný priestor pod sedlom. Ten je naozaj štedrý. Oproti prvej generácii je väčší a tak sa mi podarilo bez problémov do neho uložiť aj moju veľkú Nolan 44.Sedlo sa otvára pootočením gombíka zapaľovania do polohy kufor a umožní sa tak odomknutie a vyklopenie sedla do pravého uhla a dobrý prístup do priestoru pod ním. Pod sedlom sa nachádza aj nádrž, výrobca uvádza 9 litrov ale mne sa podarilo do nej vtesnať pri tankovaní aj 9,7 litra a ešte nepretekala. Vtipne pôsobí otvor hneď vedľa hrdla nádrže, do ktorého si odkladáte veko nádrže. Pozor na zatváranie, je dôležité trafiť sa presne na zámok. Ale dá sa na to zvyknúť.Súčasťou výbavy bol aj 35 litrový zadný kufor, ktorý v sebe tiež čo to poschovával. Ruksak s notebookom, veľkú fľašu minerálky a motobundu. Štartovanie je bezklúčové, čiže ak nepotrebujete otvárať zadný topcase kľúč z vrecka nevyberáte. Imobilizér sa aktivuje ako náhle odídete na viac krokov od motorky. Budíky v tvare obráteného trojuholníka v dolnej časti obsahujú výrazný analógový rýchlomer s displejom palubného počítača a v horných rohoch analógové ukazovatele teploty vody a stavu v nádrži.Zadok uzatvára mohutná koncovka výfuku s príjemným zvukom. Na voľnobehu je tichá ale za jazdy sa tu a tam vo vyšších otáčkach milo pripomenie. Predsa len do nej fúka jednovalec o objeme 279,1 ccm.   

Poďme jazdiť

Preklápam sa z centrálu a zahrabnem po plyne. „Fúúú ale je živá,“ vravím si a začínam sa sústreďovať na dávkovanie plynu. Vychádzam na hlavnú a už je mi jasné, že to bude DRZÉ vozenie. Párkrát ňou zavlním a ide sa do mesta. Predieram sa pomedzi autá a začínam doceňovať minimalizmus SH-čky. Výhodou týchto skútrov je, že sa ocitáte vždy na čele kolóny a na zelenú vyrážate z križovatiek prví. Aj keď výraz vyraziť by som tu radšej nahradil slovom vypáliť. Tristovka to vie celkom slušne. Jej maximálka je niekde pri 150 km/h a po meste s ňou po pár metroch jazdenia nadobudnete dojem, že je stvorená pre mesto. Veľké kolesá sa vysporiadajú s rolbami na semaforoch, koľajnicami električiek, ale ani výtlk vás nerozhádže. Toto talianske legendy nedokážu. Komfort jazdy je výrazne vyšší. SH300i má slušne fungujúci palubný počítač, ktorý okrem aktuálnej spotreby ukazuje aj priemernú, odjazdené kilometre a čas. Skúter síce ukazuje stav nádrže ale analóg sa občas v meste rozhojdá, teda ak idete do kopca ukazuje menej a podobne potom ak si nevšimnete včas ocitnete sa v červenej zóne, inak málo výraznej a po čase už tlačíte bublinku na pumpu. Cítil som sa ako VÍLA BEHAJÚCA PO LESE, keď som po Bajkalskej ulici bežkal vedľa SH-čky s prázdnou nádržou. Ešteže je ľahká a dobre sa tlačí J Natankované a hajde mimo mesta. Kto si kúpi takýto skúter bude ho chcieť prevetrať aj mimo mesta. A tak si to cez Svätý Jur šiniem na PK Babu, kde idem vyskúšať ako zvláda zákruty pretože ako vozenie do mesta ma naozaj presvedčila. Kým v meste by mi štít ani moc nechýbal mimo mesta by som zaň vymenil aj spolujazdca. Dovtedy čistá bunda sa začala plniť muškami a napriek tomu, že SH aj vo vyšších rýchlostiach držala stopu a nevlnila sa dokonca ani plne zaťažená, nebolo by na škodu dovybaviť si ju aspoň stredným štítom. Prekrytie nôh bolo dostačujúce ale hrudník už dostával dávky vetra čo nebolo veľmi príjemné. Prvá zákruta, opatrne klopím na hranu a nestačím sa diviť. Nezatvára sa, nevlní iba ťahá ako ja chcem. Motor aktívne dobrzďuje v zákrute potiahnem plyn a v jednej stope vychádzam jeden vracák za druhým. Zalepím sa za jogurťáka a už sa len usmievam do prilby. To čo zvláda jeho moto, hrdo ustojí aj to červené čudo podo mnou. Je to predsa len 25 koní na variátore a ten robí čo má. No nečakal som takú stabilitu a tuhosť od skútra, na ktorý vysadne pohodlne aj žena v sukni. Celkovo klame telom, pretože budí dojem malého vozítka ale následný šprint spred lepiaceho sa auta zozadu rozosmeje aj posádku zanechanú ďaleko za vami.Aké by to bolo keby nebola preverená aj v tzv. rybárskom teréne. Tu si veľké kolesá tiež držali stopu , dobre manévrovateľná a aj na šotoline pohodlná a čitateľná. ABS vpredu aj vzadu fungovalo na jedničku a zajko vyšiel zo stretu bez ujmy. Sedenie na nej je vzpriamené a ani po sto kilometroch jazdec nepocíti únavu. Jazda so spolujazdcom ju neobmedzuje a ani výraznejšie nenavyšuje spotrebu. Tankoval som asi šesťkrát a priebežne si vyhodnocoval jej chuť do jedla medzi tankovaniami. Na jednu nádrž nie je problémom nabehnúť 300 km, dokonca sa mi podarilo na jednu nádrž urobiť aj 336 km ale to som sa cez týždeň mimo mesta naozaj ľahko potuloval po okolí. Spodným extrémom však bolo aj tankovanie do prázdnej nádrže po 180-tich kilometroch. To som ale skôr lietal nízko nad zemou. Čo dodať všestranná a hlavne živá je to mrška.

 Na záver

Všestranné vozítko do mesta aj mimo neho. Voziť sa na ňom celý víkend je rovnako zábavné ako na akejkoľvek motorke. V meste nevytŕča je úzka a mimo neho ponúka slušný balík zábavy, trebárs aj motorkárovi ako ja, čo už naozaj zažil čokoľvek. Spotreba od troch do štyroch litrov podľa štýlu jazdenia naozaj nebolí naopak by som ju svojou zábavnosťou priradil už skôr k skútrom cestovateľom aj napriek slabšej ochrane pred vetrom. Taký nafúknutý mestský skúter, ktorého neobmedzujú hranice mesta.  

Honda SH300i ABS

Cena: 4 990 Eur (cena 2017)

Motor: 279,1 ccm, 4 ventily, SOHC, R1

Výkon: 27,2 k pri 7 500 ot./min.

Krút. moment: 25,5 Nm pri 5 000 ot./min.

Prevodovka: autom. s plynulým prevodom CVT

Rozmery (D x Š x V): 2 098 x 728 x 1 195 mm

Rám: jednoduchý, pozváraný z oceľ. rúrok

Hmotnosť: 169 kg (prev. hmotnosť)

Rázvor: 1 422 mm

Výška sedla: 805 mm

Objem pal. nádrže: 9 l

Pneu: vpredu: 110/70 – 16, vzadu: 130/70 – 16  

Motocykel na test zapožičal: Honda Motor Limited SK, o. z.  

Test bol uverejnený v časopise Motomagazin 11 / 2016

Text: Bohdan „Amis“ Cichacký, foto: Marek Tamáši

Športovec na veľkých kolesách – test Honda SH300i ABS