Písek 2006

Mám nárok na 10 dní dovolenky za rok ? príšerná predstava! Aj tie si nemôžem zobrať kedy chcem ja, pretože každú chvíľu nás napadajú horskí strelci z Nemecka a tak bojová pohotovosť je na každodennom poriadku. Takéto a podobné absurdnosti sa môžu vymyslieť len na vojne. A to už nehovorím o tom, že v tej dobe zomreli traja Ruskí prezidenti, hotová pohroma. Mesto Písek som priam nenávidel a zaprisahal sa, že nikdy ho nechcem vidieť. Vojenčina sú ale aj kamaráti a tak predstava stretnúť jedného z nich, s ktorým som si 24 rokov len telefonoval bola tak silná, že som si tento sen splnil.
Kamarát pochádza z Lázní Kynžvart , ktoré sú susedným kúpeľným mestom Mariánskych Lázní. Ušetrí mi ale kus cesty a oznamuje, že dovolenku trávia pri Písku a tak som kedykoľvek u nich na chate vítaný.
Balím moju R6-ku, ktorú niektorí ortodoxní cestovatelia nazývajú ?kostitras?. Ja ale tvrdím, že ak má človek motorkárčenie rád, tak dokáže cestovať na čomkoľvek. Mažem reťaz, kontrolujem olej, tlak v pneumatikách.. Do magnetické tankvaku na nádrž balím ?civil? a spústu kvalitných Slovenských syrov, o ktorých viem, že bratia Česi nepohrdnú. Ruksak plním slivovicou, lebo kamarát v telefóne oznamuje, že je zúfalé množstvo komárov a tak dezinfekcia je prvoradá- 3 litre budú stačiť. Ráno o 4, 30 vyrážam na hraničný prechod Holíč ? Hodonín. Cez deň sú príšerné horúčavy, ale ráno ma klepe trochu kosa. Z Hodonína beriem smer Břeclav . Odbočujem na diaľnicu do Brna : a pražce drndaj a drndaj. Asi tak sa dá opísať cestovanie po tejto príšernej betónke. Verím , alebo aspoň v kútiku duše dúfam, že ráno ešte body rozdávať nebudú a tak permanentne ?prekračujem?. Všetci ale poctivo dodržujú rýchlosti a tak som rád keď za Brnom , /väčšinou Pražáci/ kašlú na bodový systém a tak sa balím za ?Vito?, ktoré ma takto schovaného 160-kou dovedie až do : Hliník se odstěhoval do Humpolce.
Konečne dolu z diaľnice! Zastavujem tankovať , dávam si teplú kávičku a absorbujem prvé teplé slnečné lúče. Z Humpolca beriem smer Pelhřimov a cesta sa okamžite stáva zaujímavou. Konečne rovný asfalt a tak ani neviem ako míňam mesto Tábor. Cesta je stále lepšia a malebné juhočeské dedinky s typicky vyzdobenými námestíčkami, množstvom zámkov, kostolov a tak úžasných rybníčkov spríjemňujú cestu. Každú chvíľu zastavujem a fotím.

o takéto pohľady nie je núdza

cesty sú priam ukážkové

rybníky ponúkajú ráno perfektnú podívanú

nie som rybár, ale tomu hovorím pohoda

Pohľad z Podolského mosta ponad rieku Vltavu

Je 8,00 a som asi 20km pred Pískom. Mám dobrý čas a tak zastavujem na námestíčku malej dedinky Záhoří. Čo ma prekvapuje je čulý ruch a hlavne otvorená reštaurácia s príjemným personálom. Dávam si polívčičku a guláš s pěti knedlama ? móóóóc dobrí. Nechcem nikoho uraziť , ale na Slovensku o tejto dobe môžete navštíviť akurát Billu, alebo obdobné zariadenie. Ani sa mi nechce odchádzať, lebo ako super gurmán by som najradšej okoštoval všetky špeciality ktoré nielen ponúkajú , ale aj v tejto skorej rannej hodine naštartovaný kuchár mile rád pripraví. Kombinéza ale viac nedovolí a tak frčím konečne do Písku. Mám sa tu stretnúť s kamarátom, ale pretože mám čas, tak brázdim motorkou po meste. Vôbec nič nespoznávam, dokonca nemôžem nájsť ani toľko nenávidené kasárne. Vzdávam to a vraciam sa na benzínku, kde sa máme stretnúť.Než si dám dolu prilbu, prichádza kamarát z vojny! Po toľkých rokoch je zvítanie ako má byť , obzeráme sa ako dvaja ?pakovia? a chválime sa svojimi šedinami. Pretože slnko začína pekne prikladať , vyrážame do chatovej osady pri mestečku Albrechtice. Míňame Tálínský rybník a zase : jedna dedinka krajšia ako druhá, ale hlavne cesty!!! To mať za chalupou, tak sa zbláznim. Asfalt ako koberec, bez jedinej diery, prípadne uplácanej hromady asfaltu akože špičkovej to opravy. V kempe sa zoznamujem z celou famíliou a nejaký ten výlet na motorke neprichádza už do úvahy. Pivo tečie potokom, griluje sa o dušu, takže pohoda ako má byť.
Druhý deň ale dávam kraťase , z kombinézy len bundu a idem si pozrieť okolie. Aby to nebolo len o pamiatkach, tak dávam trasu Temelín a jeho slávnu atómku, potom pozriem Týn nad Vltavou a zase späť do Albrechtic nad Vltavou. Po ceste všade tabule, ktoré Vás informujú o ubytovaní. Môžete si vybrať kemp, súkromie, chatové tábory..skrátka nepreberná ponuka. A cesty? Nádhera a raj pre motorkára .Chcete si zachytať ryby? Žiadne rybárske povolenia, rybník je majetkom obce a tak stačí zaplatiť v miestnej hospodě ?padíka? a už ich ťaháte. A to Vám k tomu hospodský nosí pivo ako o závod.

Najstarší kamenný most v Čechách je práve v Písku

Pohľad na ?starý? Písek

Písecké námestie

Pozostatok zo starých hradieb ? Písecká brána

Na takomto rybníčku si môžete zachytať takmer v každej ?vesničce?

Nechce sa mi domov, ale povinnosti volajú. Jedno viem ale určite, že do Písku sa vrátim . Už nie je pre mňa toto mesto také šedivé ako v dobách totality, je to jedno nádherné historické mesto. Dokazujú to aj množstvá zahraničných turistov ovešaných fotoaparátmi s otvorenými ústami, ale tak som asi vyzeral aj ja.
Južné Čechy nie sú od Slovenských hraníc zase tak ďaleko , ja so to nameral cca 350km a že je čo obzerať o tom nie je pochýb, len mať viac času ako som mal ja. V okolí je severne hrad Zvíkov na sútoku Otavy a Vltavy a k tomu patriaca vodná nádrž Orlík, na západ Strakonice so slávnym ?dudákom?, na juh rozprávkový hrad Hluboká a České Budějovice s prekrásnym námestím, ale aj slávnym Budvarom . No a to hlavné ? super cesty a perfektná možnosť ubytovania.

Náklady na cestu som nepočítal takisto ako spotrebu, a priznám sa že ani tie pivá sa nedali spočítať. Ak by sa mi zase podarilo navštíviť tento kraj, tak určite si naplánujem viac dní a hlavne čo najmenej po diaľnici. Mňa ale tlačil čas a tak som musel vynechať trasu Třebíč ? Telč, čo ma veľmi mrzí. Snad příště.