40+ – tu sme

😇  Strýko Emil, druhý z lava, ten s pneumatikou. Profík, no … 😈 

Papi, tak to si dostal dobrú školu! Emilbáči pretekal? Kedy, ako, na čom? V dielni u nich sa nachádzali aké stroje? Očakávam od Teba množstvo dobových fotiek z rodinného motoristického archívu a aj nejaké zaujímavé historky. Teraz si zabrnkal na moju úhylnú strunu:-)

😈  Mlhoš, vždy som obdivoval tých, ktorí vždy vedeli, že čítanie a pozeranie čoho neohrozuje ich duševné zdravie…
Čítam všetko a neverím nikomu, hlavne nevnucujem svoje názory starým neprevychovávateľným kktom, bolo by to úbohé presviedčanie nie ich, ale seba samého… 😁 

Retro, sklamem.

Klasicky.

Môj motoristický archív je zničený. Už som niekde písal, v pivnici boli uložené šecky moje vyberané fotky v komóde  vo veľkom spodnom šuflíku. Čiastočne už roztriedené v niekoľkých krabičkách od topánok. Bolo tam aj pár negatívov.
Práve sme boli na dovolenke, praskol prívod vody a vytopilo nás. Všetko sa zničilo, emulzie oddelené a stočené akýmsi vírom vody, šuflík nebol úplne zatlačený…

Fotky mám len prefotené  tie, čo brat už predtým šlohol z rodinného archívu alebo teda  z mojej „kariéry“ tie, čo mi požičali pravekí kamoši, aby som to mohol prefotiť. Stále sa niečo aj v širšej rodine objaví, tak ma už dokonca niektorí aj prestali obviňovať, že furt klamem. 😈 

Strýc narukoval, ako automechanik a v útvare (neznámom) mala armáda poskladané súťažné skupiny, klasicky hlavne z nejakých pošťákov. Strýc motospojkám, ale  aj  im motorky opravoval, samozrejme občas aj skúšal. Keď ich pár vyškolil, okamžite ho brali do tímu, chodili po rôznych pretekoch, ale myslím, že do zahraničia sa nedostali.

V civile to pretekanie bolo však ešte v plienkach, doma prerábali len nejaké peráky, zetky, a zúčastnili sa akýchsi podnikových pretekov. Neskôr ho však viackrát povolali, ako záložáka, vyslovene pre účasť v nejakých pretekoch.

Od detstva sa celá ich rodina vrtala zaolejovaná v kadejakých vehikloch, tak vedel opraviť všetko, veľa riešil aj stroje kolegov cez preteky.
Mohol ostať v armáde a pokračovať, ale nepodpísal. Pritom nejakí dôstojníci osobne navštívili aj deda, dedo sa im aj ponúkol, ale jeho nechceli… 

Historiek je veľa, na knihu, ale najviac mi je ľúto funkčného modelu parného stroja na kolesách, čo strýc vyrobil ako učeň, ale doma, na kolene. Nablískaná meď a mosadz, železné kolesá s drapáčikmi, no, z inej planéty. Horel v ňom špiritus, dĺžka asi 40 cm a preklopením akejsi páčky na vrchu sa zmenil smer jazdy.
Keď sa oženil, model bral zo sebou, ale nejakým záhadným spôsobom jeho deti ani vnúčatá o ňom nič nevedia. Ja však v praveku, ako päť-šesťročný chlapec som na tú mašinku čumel, jak puk a keď ho strejda predvádzal, v noci som dlho nemohol zaspať…

Ale prečo je mojim povolaním domáci kutil, to viem presne… 😈 

😈  Apa, už som sa aj tak moc rozkecal, takže to radšej neviem ani ja. 😈

😈  To len tsunami spomienok, krotil som sa… 😁

😈  Zimný spánok, drsňáci? 😁 

😈 😁    To by bolo na obed trochu ďaleko…

Ňes som tam videl cca 20 kilového kapra, žiadny tlsťoch, ale vyšportovaný obor.

(Je tam aj reštaurácia, pre hladných do gugela: Bocska tó Komárom)

papi nejak si schudol – kde máš bruch? 😶 👍  🙂