Odbočovanie od témy

[MartineR]

Viem, že to nie je u mňa úplne bežné, no zamyslel som sa nad takou vecou :

Je potrebné vyhadzovať smerovku pri odbočovaní od témy? Ak áno, aké sú pravidlá blikania?

Treba blikať pri odbočovaní od hlavnej témy k pod-téme, alebo pri návrate s5 ku hlavnej téme? Alebo nebodaj aj-aj ? Ako je to vlastne ? A prosím vyjadrovať sa len k téme. 😉

[chnypa]

Keby som mala vyhodiť jednu smerovku pri kazdom mojom odboceni od temy, tak by som sa nedoplatila. 😁 Takze jednoznacne – nevyhadzovat 🙂

[Pedrito]

MartineR nyegdo tu rýpe… jednoznečne pri odbočovaní od témy neblikať, pod-témy sú cesty vedľajšie 😈 😈

[Xmen]

Cesty páne sú nevyspytateľné rovnako ako aj odbočovanie od témy 😇 😁

[Furby]

A ozaj aké mate dnes počasie? či vlastne čo som to chcel…. 🙄

[eXeBaT]

Furby

Ale bolo celkom fajn, nie?

Pedrito

Teba som pekne dlho nevidel, musíme zase na kávu a vezmi aj Silvike! 😉

Xmen

jj, cesty aj pláne 😁

chnypa

Nevyhadzovať, ráno sa usadí a dá sa ešte zliať do jedného! 😁

[Xmen]

eXeBaT 😁 😁 no veru keď už tie pláne spomínaš 🙄 idem do tretice ulomiť páčku pri odbočovaní…ale nie od témy 😀 😀

[ega1]

Myslím, že smerovky treba dávať stále, nikdy neviete, kedy sa do vás niekto vrýpe 😁😁

[eXeBaT]

Poniektorí by si zaslúžili smerovky olámať, ruky k riaditkám a nohy o stupačky páskou na koberec previazať, lebo robia radi slalom na cestách fórovitých! 😈

[Furby]

To kto si dovoľuje!! 😶

Ináč u nás je už normálne tma, ako je u Vás? 🙄

[Heavy]

…píšte všetci modrým perom…

PS: [linka]

[chnypa]

…armada zbabelych zajacov vybehla z lesa kratko po tom, ako don vbehla…

[Xmen]

Nakoniec rybu posolíme,pokvapkáme citrónovou šťavou a dáme zapiecť do rúry pri teplote 200 stupňov Celzia.

P.S.: vážený pán úplne nový onýýýý…to prasa,čo pre Vás chováme…zdochlo 😀 😀 😀

[Heavy]

Furby ..už tiež tma

A teraz niečo k veci:

Ku koncu XIX. storočia mali vedci vážne problémy s fenoménom svetla. James Clark Maxwell (1831 – 1879) vypracoval teóriu elektromagnetických javov. Ukázalo sa, že medzi elektromagnetické vlnenie, ktoré opisujú Maxwellove rovnice, môžeme zarátať aj svetlo, pretože vykazovalo rovnaké vlastnosti, aké tieto rovnice predpovedali. Táto teória však nepoužívala žiadne mechanické veličiny, čo bolo na tie časy pomerne nezvyklé, pretože dovtedy klasická Newtonova mechanika slávila jeden úspech za druhým už vyše dvesto rokov a zdalo sa, že sa cez mechanické veličiny dá vyjadriť skutočne celá podstata sveta.

Všetky dovtedy známe vlnové deje boli vlnením nejakého prostredia, preto sa fyzici snažili zistiť, v čom sa toto vlnenie vlastne vlní. Mnohí vrátane autora zastávali teóriu, že sa svetlo šíri v prostredí, ktoré nazvali éter. Už na začiatku však bol jasné, že s ním budú problémy, pretože by musel mať nevídané vlastnosti: musel by byť v celom vesmíre (inak by sa k nám nedostalo svetlo z hviezd), musel by prestupovať aj hmotou (inak by sa nemohlo svetlo šíriť priesvitnými látkami) a navyše by musel byť pozoruhodne riedky, pretože inak by brzdil pohyb planét. Nikomu sa však nepodarilo model éteru vytvoriť.

Boli uskutočnené pokusy, pri ktorých sa mala zmerať rýchlosť svetla vzhľadom na éter. Experimentátori vychádzali z predpokladu, že ak je éter nehybný a vypĺňa celý vesmír, aj Zem pri svojom obiehaní okolo Slnka sa vzhľadom naň pohybuje rýchlosťou v = 30 km/s. Pri tom by malo dochádzať k skladaniu rýchlosti svetla s rýchlosťou pohybu Zeme, takže keď vyšleme lúč v smere pohybu Zeme, mala by byť rýchlosť svetla vzhľadom na éter c + v a pri jeho vyslaní na opačnú stranu by mala byť rýchlosť šírenia c – v. Nič také však pozorované nebolo a rýchlosť svetla sa ukazovala byť stále rovnaká vo všetkých smeroch.

O nejaký čas prišiel Albert Einstein so svojou teóriou relativity, v ktorej princíp konštantnej rýchlosti svetla zahrnul ako jeden zo základných predpokladov. Teória éteru tým dostala výraznú ranu, pretože jeho existenciou sa narušil princíp relativity, pretože by existovala jedna význačná sústava – sústava spojená s nehybným éterom, vzhľadom na ktorú by sme mohli určovať rýchlosť ľubovoľnej inej inerciálnej sústavy.

Postulát o konečnej a nemennej rýchlosti svetla vo vákuu priniesol veľa zásadných zmien do klasickej fyziky. Ak svietime baterkou do priestoru, fotóny z nej prúdia rýchlosťou c. Ak by sme v tom istom smere začali pohybovať baterkou rýchlosťou hoci aj polovičnou rýchlosťou svetla, fotóny vychádzajúce z baterky budú mať stále rovnakú rýchlosť ako v prvom prípade.

[Furby]

Heavy zase si si dal čiaru? 😉

PS: stále tma…

[Autor]

Príspevky