Sériový custom – test Triumph Bonneville Bobber

 K anglickým klasikám z dielne Triumphu pribudol na rok 2017 Bobber, ktorýsom mal príležitosť potrápiť na krásnych 500 kilometroch po záhoráckých cestách v peknom počasí. Túlali sme sa po mestách, zákrutách ale aj v kolónach, podporili sme spolu výjazd cca 200 motoriek a úspešne zahájili tohtoročnú sezónu.  

Na začiatok niečo z histórie

Niekedy v 30-tych rokoch sa na americkej custom scéne začal trend, ktorý bol zo začiatku označovaný ako „bob job“ alebo „cut down“. Hlavným znakom a cieľom tohto trendu bolo znížiť, odľahčiť a celkovo zmodernizovať dizajn dovtedy vyrábaných motocyklov.Typickým prvkom týchto úprav bola hlavne modifikácia rámu so zníženou polohou sedla a skráteným rázvorom. Tieto modifikácie nakoniec viedli k označovaniu takto upravených motocyklov slovom „bobber“.Presne týmto štýlom sa inšpirovali páni z Triumphu a vytvorili niečo, čo chcem – nechcem musím označiť slovom sériovo vyrábaný custom – viem pekná hlúposť, ale tak sa vec proste má.    

Zopár technických faktov

Bonneville Bobber je postavený na základe Bonneville T120 teda maximálne v tom, že používa rovnaký variant nového motora Triumph 1200 ccm s vysokým krútiacim momentom. Jedná sa o osem ventilový, kvapalinou chladený paralelný dvojvalec s 270 stupňovou kľukovkou a 6 stupňovou prevodovkou. Bobber má nový, dvojitý systém sania vzduchu (airbox) s dvojitým filtrom a výfukovým systémom s charakteristickým zvukom, ktorý mi pripomína staré Jawy OHC. Motor Bobbera je vyladený na výkon a krútiaci moment hlavne v dolnom rozsahu otáčok. Konkrétnejšie, je to nečakaných 77 koní pri 6 100 ot. / min, s najväčším krútiacim momentom 106 Nm pri 7 000 ot./min. Riadiaca jednotka ponúka dva jazdné režimy (Road a Rain, z ktorých oba majú prístup k celému výkonu motocykla, ktorý ja ale inak dávkovaný). Ďalšou z „nebobroidných“ záležitostí je prítomnosť ABS a kontrola trakcie. Jednou z príjemných informácií, ktorá veľmi poteší, je zvýšený servisný interval, takže kávička s dílerom vás čaká až po odjazdení 16 000 kilometrov.  

 Prvý kontakt

Dosť bolo technických údajov, poďme jazdiť! Toto je to, čo má tento Triumph rád. Musím priznať, že som sa na ten moment, keď sa konečne preveziem na „bobrovi“ od anglánov celkom tešil. Hneď prvé usadenie na motorke mi natiahne úsmev až po kraje prilby, nemať ju na hlave vyzerám ako vrch popolnice. Prekliato nízko a blízko k asfaltu ale oceníte, až sa nakloníte do prvej zákruty. Aj keď som vyššej postavy, štandardne nastavené sedlo som nemal potrebu prestavovať. Menšie postavy poteší možnosť znížiť výšku sedadla až na 690 mm, taktiež možnosť jeho nastavenia nielen na výšku, ale aj v ose motocykla.  

 Poďme na asfalt

Natankujem, pretože dojazd mi píše 33 kilometrov a v hlave už vidím presne trasu, ktorú určite nemám v úmysle rozdeliť zastávkou na pumpe. Natankoval som a zase ten úsmev – z papierovej dvacky mi ešte ostalo na dobrý obed. Prepletám sa mestom s vidinou skorých zákrut a pozerajúc sa vodičom malých fiatov priamo do očí, uvedomujem si, že sedím skoro na zemi. Áno, je to naozaj bobber a v presvedčení ma utvrdzuje nielen nízky posed, ale aj celkový prejav motorky od zvuku až po tvrdší podvozok. Neviem zhodnotiť či je tento Bobber mestský tip, ale vytiahol ma z preplneného piatkového mesta rovnako rýchlo ako vidina čapovaného piva po náročnom týždni v práci. Toľko spojkovania cez mesto ma donútilo pochváliť ľahký chod spojkovej páčky a nakoniec som si prepletačky v meste aj naozaj užíval. V hlave mi bežia rôzne prirovnania, ktoré sú pravidelne prerušované seknutím chrbtice a cvaknutím zubov, keď namočím predné vidlice s krátkym zdvihom do dvojmetrových jám po zime. Každý výjazd z križovatky sa ozýva kontrola trakcie, ale motor si pýta a provokuje, no vývojárske fičúrky ma držia na uzde. Pri najbližšej príležitosti to určite vypnem.    

Mimo mesto

Konečne nemám na chrbte milión pohľadov, ktoré tu určite nie sú kvôli mojej maličkosti, ale sťahuje ich na seba to, čo mám pod zadkom. „Dnes bude mať tá baba poriadneho bobra,“ napadlo ma pri prvej zákrute cestou na Pezinskú Babu. 19-ka vpredu a 16-ka vzadu so šírkou 150 mm a motorka s 228 kilami suchej váhy a chodom tlmičov 80 mm by sa nemala dať takto ovládať, to si robia srandu asi… Ďalšie a ďalšie zákruty ma presvedčujú, že toto nie je sranda ale fakt, rám asi robil kúzelník.Akokoľvek sa snažím motorku rozvlniť, alebo znervózniť, nedarí sa mi. Skúsim ísť teda rázne na brzdy. Na zadnú síce treba viac dôrazu, ale ani tu nič, dokonca mi do toho začne kecať ABS a motorka je stále pokojná. Neskutočne ma baví správanie rámu a odozva motorky. Hodinky mi merajú zvýšený tep, zastavím teda na fotku a cigaretku na vrchu kopca a konečne vypnem tú kontrolu trakcie. Bobber sa mi následne odvďačí krásnym odjazdom s minimálne desaťmetrovým podpisom od Avon Cobra, ktoré napriek svojmu nepresvedčivému rozmeru podržia motorku tak, že stúpačky si s asfaltom tikajú a stretajú sa častejšie ako Ducatisti v servise. Musím sa priznať, že takýto kus zábavy som od motocykla tohto štýlu určite nečakal. Manipulácia na mieste a pokladanie do zákrut je také ľahké a ide s takou istotou, až nadobúdam podozrenie, že Bobbera uhranul Speed Tripple, samozrejme toto prirovnanie je len nadnesené, ale vo svojom segmente Bobber od Triumphu určite prevyšuje svojich konkurentov.  

 Zapadá slnko, my fotíme

a budíky mi tetujú slnečné lúče presne do očí, no nič, čas natankovať a pri tej príležitosti som využil nastaviteľné polohovanie budíka s klasickým bicyklovým patentom, takže žiadne náradie nie je potrebné. Pozriem bližšie na budík a vidím aj ukazovateľ zaradeného rýchlostného stupňa – no hurá nemusím radiť šestku dvanásť krát. Nielenže má táto motorka dokonalú asfaltovú DNA, ale je aj neuveriteľne fotogenická. Zobral som do ruky zrkadlovku a začal som si všímať detailov, ktoré mi dovtedy ani nedošli. Jednoduchý až minimalistický dizajn nie je len o tom, že bolo z motorky zhodené všetko nepotrebné, ale zaujímavé sú hlavne najmenšie detaily ako spracovanie sedla, zaujímavo riešený kryt na batériu, alebo kryt zadnej nádobky na brzdovú kvapalinu. Navyše Triumph ponúka ďalších 150 dielov, ktorými môžete svoj bike odlíšiť, aj keď si myslím, že tu už nemá zmysel nič meniť.    

Pár slov na záver  

Jeden môj nemenovaný „spolupíč“ povedal, že tento Bobber je presne na nedeľné pohádanie sa s manželkou a následné odreagovanie a odvibrovanie negatívnych emócií. S paní hrabjenkou (moja skvelá žena), sa síce kvôli tomu hádať nebudem, ale inak s ním plne súhlasím. Zásadne neťahajte Bobbera nikam mimo cestu, skončíte s rozhryzeným jazykom a zistíte, že existujú zvuky, ktoré patria skôr do kováčskej dielne, ako na motorku. Keby som mal povedať tri veci, ktoré ma na Bobberovi zaujali najviac, tak je to motor a jeho krútiaci moment, dobrý kus práce na ráme, ktorý pozitívne prekvapil a napriek tomu, že som kontrolu trakcie vypínal pri každom otočení kľúča, táto funkcia má u tejto motorky svoj zmysel.   

 Triumph Bonneville Bobber 

Cena: od 12 410 Eur

Motor: 1 200 ccm, 8 ventilov, SOHC, R2

Výkon: 77 k pri 6 100 ot./min.

Krút. moment: 106 Nm pri 4 000 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rám: dvojitý kolískový, pozváraný z oceľových rúrok

Rozmery (DxŠxV): 2 235 x 800 x 1 025 mm

Hmotnosť: 228 kg (suchá), Rázvor: 1 510 mm

Výška sedla: 690 mm  

Objem pal. nádrže: 9,1 l

Pneu: vpredu: 100/90-19, vzadu: 150/80 – 16  

Motocykel na test zapožičal: Motocorse BL  

Test bol uverejnený v časopise Motomagazin 5/17  

Text: Juraj Vyskočil, foto: Marek Benes

Triumph Bonneville Bobber – album k testu MMA 5/2017