Spoločne s LIAZkou

27. decembra 2014 vyrazila expedícia Sen o Dakare v čele s historickým kamiónom LIAZ z námestia Jana Palacha v Prahe. Presne 30 rokov po tom, čo sa na štarte slávnej Rallye Dakar objavili prví Čechoslováci, vyráža na dlhú trasu do Dakaru rovnaký pretekársky kamión s číslom 627 a za jeho volantom sedí rovnako ako vtedy, dnes už šesťdesiatšesťročný Jiří Moskal. To všetko umožnila dlhoročná a usilovná renovácia súčasného majiteľa kamiónu, Tomáša Poura. Členom sprievodného tímu bol aj známy český novinár, dobrodruh a cestovateľ Jarda Šíma. 

MMA: Máš za sebou v poradí už 14. cestu k slávnemu
Ružovému Jazeru. Z odstupom času, aké máš pocity z tejto cesty?

J. Šíma: „Teraz, dosť dlho potom, čo som sa z toho oklepal, to ide. Ale bolo to poriadne psycho. Ako sa dozviete v ďalších riadkoch, tak tá štrnástka pripomínala skôr nešťastnú trinástku. Tušil som, že to nebude vždy len prechádzka ružovým sadom, ale toto prekonalo všetky očakávania.“

MMA: Tento rok si išiel trochu v netradičnej úlohe sprievodného
motocykla, ktorý sprevádzal pretekársky kamión Liaz, ktorý po 30 – tich rokoch
absolvoval ďalšiu cestu do Dakaru. Aká bola tvoja úloha v tomto projekte?

J. Šíma: „Bol som posledným osloveným členom tímu. Pre účely nakrúcania dokumentu si filmári priali, aby bolo obsadenie pestré, a tak kamión a dva sprievodné vozy doplnil aj motocykel. Dôvodom môjho oslovenia bola nesporne aj znalosť trasy a miestnych pomerov. Veď okrem mojich piatich novinárskych účastiach na Rallye Dakar, som od roku 2009 odviedol k Ružovému jazeru už peknú kopu záujemcov. A počet mojich návštev milovaného čierneho kontinentu, sa tak vyšplhal na úctyhodných 23.“

MMA: Po akých trasách ste sa pohybovali a koľko kilometrov si
absolvoval v sedle motorky?

J. Šíma: „Snaha preniesť sa späť o 30 rokov nás priviedla do Paríža pred palác vo Versailles. Práve tu vtedy Jirka Moskal so svojím Liazom odštartoval do úplne neznámeho preteku. Potom nasledovala nonstop jazda Európou (preto ja v Škode Yeti a BMW na korbe kamiónu) do španielskej Almerie a odtiaľ trajektom do marockého Nadoru. Miestami sme išli spoločnú trasu s práve prebiehajúcou rallye Africa Eco Race, stretávali sa s jej účastníkmi a došlo aj na spoločné nocľahy v bivaku. Fandil som tu výkonom Jána Zaťka. Veď ten chlap je môj ročník a jazdí vynikajúco. Niekoľko stoviek kilometrov viedlo pravými africkými pistami a nevyhli sme sa ani dunám. Bohužiaľ v tých pri Ružovom jazere, som si už nezajazdil. Z cesty, ktorá merala skoro 15 000 km som tento krát prešiel v sedle motorky len slabých 3 750 km.“

MMA: Ako sme sa dozvedeli na ceste si sa nevyhol nepríjemnostiam?

J. Šíma: „Na to, že moje BMW F 800 GS má za sebou toľko kilometrov, išlo ako nové. Pred cestou prešlo základným servisom a dokonca došlo aj na kontrolu ventilovej vôle. Od tej poslednej ubehlo už 85 000 km. Prvý problém sa ozval až v mauretánskej púšti. Tam som preháňal bavoráka v piesočných dunách pred objektívmi kamier, až sa začali ozývať z motora divné zvuky. Stroj si zrazu sám štartoval, húkal, nešiel vypnúť pri vytiahnutom kľúči, proste des, až zmĺkol úplne. Na vine bolo vyhorené štartovacie relé aj štartér. To sme ale zistili až v Senegale, tu na to nebol čas. Najjednoduchším riešením preto bolo naloženie na Liazku a ja som si tak aspoň užil ďalšie africké dobrodružstvo, keď som sa na Senegalskú hranicu dopravil na streche sprievodnej Toyoty Hillux. Ďalšie sprievodné vozidlo Škoda Yeti, kde by som mal svoje miesto, nám odišlo a toto bola jediná možnosť. Pripadal som si ako na motorke, len omnoho vyššie.“

MMA: To, ale zďaleka nebol koniec tvojmu trápeniu. Čo sa vlastne stalo s tvojim motocyklom?

J. Šíma: „V Senegale sme vyradili štartér a štartovanie prebehlo roztiahnutím za Yetinou. Tri dni to vychádzalo, každý deň tak 5 – 7 štartov. Zhodou okolností mi dorazil z ČR nový štartér, ale posledný štart na lane som nevychytal. „Hryzlo“ sa zadné koleso, zrazu som ho mal vedľa ucha a prásk na zem. Utrhnutý blatník, zničené plasty a prasknutý lakeť. To sa ale ukázalo až doma na röntgene. Ďalší deň sa namontoval v Dakare štartér a vyzeralo to, že trápeniu je koniec. Ale páni dostali chute, chceli sa povoziť a ja som nevedel povedať nie. Po Vítkovi nastúpil Jirka Moskal, neprešiel ani 500 m, ozvala sa rana a ja som vedel, že je zle. Keď som k nemu dobehol, ležal hlavou otočený k prednému kolesu (to ako preletel v premete riadidlá), na zemi sa váľal kus kože a z hlavy tiekli potoky krvi. Krátke prejdenie bez prilby sa neoplatilo. Skalpoval si kus kože a spravilo to až 26 stehov a desaťdňový pobyt v dakarskej nemocnici. Našťastie to prežil. To či bude vinníkom auto, ktoré celkom jasne skrížilo cestu, ukáže až senegalský súd. V prvej chvíli to však vyzeralo oveľa horšie. Najhoršie teda skončila motorka. Predná vidlica odtrhnutá v okuliaroch, plasty, svetlo a ktovie čo ešte. Ak bol poškodený aj rám, bude to bolieť. Verím však, že sa to ale podarí opraviť a tých zvyšných 2 860 km do plánovaných 250 000 km, ešte najazdím.“

MMA: Táto nepríjemná udalosť určíte ovplyvnila tvoje cestovateľské
planý, kde sa teda tento rok chystáš?

J. Šíma: „No to každopádne a úplne zásadným spôsobom. Pripravila ma nielen o slávnostné ukončenie testu na výstave Motosalon v Prahe, ale prišiel som aj o možnosť prezentácie na mojej obľúbenej výstave Motocykel v Bratislave, tak aj technické predstavenie testu v médiách. Navyše nemám tým pádom motocykel na plánovanú aprílovú cestu po Tunisku. Našťastie sa práve ozval kamarát (a opäť to má veľa spoločného s Dakarom) Ivoš Kaštan, predajca značky SkyTeam. Ponúkol pôžičku modelu Monkey 125. Vďaka tomu teda mám na čom jazdiť. Na leto chcem tiež po jedenástich rokoch sprevádzkovať moju dvestotisícovú Hondu Africa Twin, aby som pridal nejaký ten kilometer a budúci rok z nej presadol rovno do sedla novej „Afriky“, nech už sa to nové enduro Honda bude volať akokoľvek. No a na leto pripravujem bláznivú diaľkovú jazdu v sedle Babetty, ale na bližšie info je asi ešte času dosť. Zatiaľ skúste hádať, kam to bude? Najskôr musím ale zohnať tú Babettu :).“

MMA: Ďakujeme za rozhovor

Text: Jarda Šíma, foto: autor, Sen o Dakaru
Článok je publikovaný v časopise Motomagazín 4/2015.

Spoločne s LIAZkou – Album k článku

na Erg Chebi

Pamätník Saint-Exuperyho

Pražský štart

Západosaharské kontroli