Be free… – Test Kawasaki VN900SE

No neviem si pomôcť, ale predstava drsného neoholeného čopráka na tejto motorke mi nejako nesedí. Viacej mi k charakteru Kawasaki VN900SE sedí uhladený manažér v obleku s „modrým zubom“ v uchu a notebookom v taške na ramene.

Objemová trieda okolo litra bola kedysi posledným stupienkom ku kráľovskej veľkoobjemovej mašine. Doba však pokročila a objem, pri ktorom sme kedysi tak podvedome hovorili ako o „veľkom“ čopri, sa dnes berie ako nižší stred triedy. Nad ňou je v súčasnosti bohatá ponuka od 1,1 l až po 2,0 l (resp. 2,3 l), čo už je naozaj dosť. Preto objem 0,9 l pôsobí ako „entry level“ pre začiatočníkov. Aj keď v súčasnej legislatíve, kedy sa na väčšie stroje púšťajú už vyzretejší jazdci to nie je až taká nereálna úvaha.

Dizajn
No čo už napísať o čoprácko/cruiserovskej klasike. Tvary osvedčené rokmi úspešného predaja sa tento rok reinkarnovali v novej verzii SE (Special Edition). Tá stratila záplavu chrómu a nahradila ho decentným čierno-matným eloxom. A treba podotknúť, že vôbec to nie je na škodu veci! Motocykel pôsobí podstatne decentnejším a sebavedomejším dojmom. Mám pocit, že chróm ako taký sa vráti pekne tam, kde bol odveky. Maximálne tak na výfuky, riadidlá plus zopár doplnkov a hotovo. Veď uznajte sami, motor VN 900SE v čiernej farbe s brúseným rebrovaním je priam na zahryznutie… Ale ani ostatné detaily nezostali bokom. Mne osobne sa napríklad veľmi páčila nádrž (mimochodom najväčšia v triede) so zaujímavo tvarovanou hornou plochou, kde je stred s palubovkou mierne vyvýšený, s decentnými pozdĺžnymi preliačinami po jej stranách tiahnucimi sa až k sedadlu. Dvojfarebné lakovanie už len podtrhuje význam skratky SE.

Motor
Kawasaki VN900SE ma „V-éčko“ ako sa patrí. Mohutné rebrovanie pseudo-vzducháča, nenápadný chladič medzi trubkami rámu a imitácia oddelenej prevodovky sú viac menej povinným čítaním v tejto triede. Výkon 50 koní pri 5 700 ot./min. možno neznie na 900-ku nijako presvedčivo, no krútiak 78 Nm o dve tisícky ot./min. nižšie už značne napráva reputáciu. Štvorventilová hlava obsahuje iba jeden vačkový hriadeľ, takže tu máme usporiadanie SOHC. Elektronické vstrekovanie sa stará o optimálne plnenie valcov v každom režime a treba podotknúť, že mu to ide výborne. Zvukový prejav dvojice masívnych tlmičov je značne krotený, utlmený (legislatíva opäť nepustí) a nedáva príliš možností jazdcovi „drsňákovi“ v koži na križovatke vystrčiť "zvukové drápiky". Je to skôr jemný bublavý zvuk pre uhladeného decenťáka.

Podvozok
Kolískový rám s matným lakom ako keby hliníkovému z oka vypadol. Bol som o tomto fakte skalopevne presvedčený až do okamihu, keď som sa dočítal, že rám je oceľový (ale hral to na mňa dobre). Mäkké tlmenie, plavná jazda a stabilná geometria prednej vidlice (sklon 32°) sú logické veci vyplývajúce z konštrukcie a zo zamerania motocykla. Vypletané kolesá sú brzdené dvojicou kotúčov, a to 300 mm vpredu a 270 mm vzadu. Oba kotúče sú krotené dvojpiestikovými brzdičmi. Zdvih je na prednej 41 mm vidlici prekvapujúco 150 mm a vzadu na systéme Uni Track "iba" 100 mm. Zadné koleso má ešte dve zaujímavosti. Prvou je, že ho roztáča bezúdržbový remeň a tou druhou, že si obúva 180 mm pneumatiku, čo je opäť najvyššia hodnota medzi konkurenciou.

Jazda a komfort
Širokánske riadidlá budia rešpekt a sekundujú rovnako širokým padacím rámom. Možno je to už trošku nad limit, pretože s touto zostavou sa už ťažko prepcháva medzi kolónami áut. Byť majiteľom VN900SE a jazdiť mesto, rozhodne by som riešil užšie padáky a riadidlá. Ak ale jazdíte väčšinou medzimesto, táto šírka sa na diaľnici určite stratí. Nízučké a priestranné sedlo zapasovalo výborne, a tak spúšťam motor. Predpisové bublanie poteší každého cholerického suseda s nervami na motorkárov, a tak sa takmer inkognito púšťam na testovaciu jazdu. Masívne plošiny poskytujú maximálnu oporu a sú dokonca sklápacie. Nieže by som ich išiel brúsiť o asfalt, ale keď už sa také niečo prihodí tak aspoň to nebude triasť celou motorkou. Na široko uložené späťáky mi poskytujú výhodu perfektného rozhľadu dozadu. A čo dodať k samotnej jazde…? No jednoducho pohoda, relax a uvoľnená pozícia. Ale tá má svoje limity, takže viac ako cca 150 – 200 km na jeden šup už pocítite na zadku, a hlavne chrbte. Podobne je to aj so spolujazdcom. Do určitého počtu kilometrov je to OK, potom už prichádza únava zo vzpriameného posedu. Koľko kilometrov to v skutočnosti bude, závisí od individuality jazdca a spolujazdca.

Nedostatky
Ťažko hľadať niečo ako nedostatok, keď inému to presne sadne na mieru. Osobne sa mi napríklad až tak nepáči zapaľovacia skrinka pod sedlom a zámok pod spodným okulárom prednej vidlice. Je to nepohodlné a nepraktické behať s kľúčom okolo mašiny. Nuž ale keď to tak mali americké originály tak prečo aj my nie? Vadilo mi aj napríklad neustále jemné cvakanie mikrospínača v plynovej rukoväti niekde okolo voľnobehu, či bočný plastový kryt motora. Možno detaily, ale budúci majiteľ by mal o nich vedieť.

Záver
Osvedčený cruiser strednej triedy v limitovanej SE edícii rozhodne nesklame niekoho, kto pozná a chce jazdiť na presne takejto motorke. Je to nielen pohodová poloha pri jazde, je to aj kus životného štýlu v pokoji si pobrázdiť po nádhernej krajine. Kawasaki VN900SE toto všetko ponúka plnými priehrštiami. Stačí si to len vziať.

Kawasaki VN900SE

Cena: 8 495 Eur
Motor: 903 ccm, 8 ventilov SOHC, V2
Výkon: 50 k pri 5 700 ot./min.
Krút. moment: 78 Nm pri 3 700 ot./min.
Prevodovka: 5-stupňová, remeň
Rozmery (D x Š x V): 2 465 x 1 005 x 1 065 mm
Rám: dvojitý kolískový, pozváraný z oceľových profilov
Hmotnosť: 282 kg (prevádzková)
Rázvor: 1 650 mm
Výška sedla: 680 mm
Objem pal. nádrže: 20 l
Pneu: vpredu: 130/90-16, vzadu: 180/70-15

Motocykel na test zapožičal: U.M.S., s. r. o. Bratislava

Text a foto: Dušan Demovič

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 9/2012 Janka

Be free… – Test Kawasaki VN900SE