Endurá šité na mieru – Test Beta RR Enduro 2016

Castellarano, Taliansko, 3. 7. 2015  

– Pestrá paleta modelov

 – Správny model pre každého jazdca

– Elektronické vstrekovanie paliva na všetkých štvortaktoch

– Automatické vstrekovanie oleja na dvojtaktoch

– Ak nechcete splynúť s oranžovým davom ste na správnej adrese  

Produkcia súťažných špeciálov z dielne talianskej značky Beta sa nám v posledných rokoch utešene rozrástla a dnes ponúka pestrú paletu dvoj- a štvortaktných špeciálov, ktoré bez najmenších problémov dokážu držať krok s najlepšími. Taliani v nastúpenom trende nijak nepoľavujú, a ako sme mali možnosť presvedčiť sa počas oficiálnej novinárskej prezentácie modelov rady RR na rok 2016, tak inovácie posúvajú modely Beta opäť o citeľný kus vpred.

Firma, ktorá stojí nohami pevne na zemi

V dnešnom svete nadnárodných korporácii, fúzii a akciových spoločností je talianska Beta, príjemným zjavom a zároveň dôkazom, že na trhu môžu existovať aj relatívne malí hráči. Znie to možno neuveriteľne, ale Beta je rodinná firma, ktorá od svojho vzniku až do dnešných dní patrí tej istej rodine. Rodinná atmosféra panovala aj počas samotnej prezentácie a namiesto bombastických prezentácii, počas ktorých si vypočujete prejavy celého radu manažérov a inžinierov, to v prípade Bety zvládla štvorica ľudí, ktorí nám poskytli všetky potrebné informácie. Musím povedať, že na Talianov to bolo trochu nezvyklé, ale o to príjemnejšie.  

Beta ponúka pestrú paletu modelov

Až donedávna bola Beta považovaná za špecialistu na produkciu trialových motocyklov, kde dodnes patrí medzi absolútnu špičku. Zlom prišiel v roku 2004, keď Taliani predstavili prvý súťažný špeciál a veci postupne nabrali rýchly spád. V súčasnosti sa modelová rada RR rozrástla až na 6 rôznych modelov, pričom nechýbajú dvoj- aj štvortaktné motory. Beta pritom už niekoľko sezón používa vlastné motory, ktoré každoročne vylepšuje. Ročná produkcia sa pohybuje okolo 15 000 motocyklov, ktoré sú už dopredu vypredané, a to je to najlepšie vysvedčenie  

Všetky štvortakty so vstrekovaním

Hlavnou inováciou na rok 2016 je použitie elektronického systému vstrekovania paliva na všetkých štvortaktných modeloch. Minulý rok sa elektronické vstrekovanie objavilo, len na najmenšom štvortakte 350 RR a tento systém bol prijatý veľmi pozitívne. Logicky, si tak našiel cestu aj na ostatné modely. Beta pri vývoji elektronického vstrekovania paliva aktívne spolupracovala so spoločnosťou Synerjet, ktorá je dodavateľom tohto komponentu. Systém zabezpečuje optimálne dávkovanie paliva v každej situácii. Na jazdca čaká lineárny priebeh výkonovej krivky, presné voľnobežné otáčky a vďaka elektronickej pomôcke, ktorá udržuje voľnobežné otáčky o máličko vyššie aj výrazne obmedzené brzdenie motorom.  

Štvortaktné motory s drobnými inováciami

Úpravám sa samozrejme nevyhli ani motory jednotlivých modelov a v prípade veľkých štvortaktov 430 a 480 boli optimalizované sacie kanály, čo sa odrazilo na náraste krútiaceho momentu a výkonu. Vačka ovládajúca výfukové ventily na 480-ke dostala nový profil, ktorý prináša lineárnejší priebeh výkonovej krivky. Maximálne otáčky najmenšieho štvortaktu (350) sa posunuli až na hranicu 13 000 ot., vďaka čomu sa zvýšil výkon motora. Piesty modelov 350 a 390 sú vybavené novými olejovými krúžkami, ktoré znižujú spotrebu oleja. Všetky motory používajú nové trojfázové zapaľovanie, ktoré dodáva 200 W výkonu a pomáha rýchlejšie dobíjať batériu.  

Automatický systém vstrekovania oleja pre dvojtakty

V prípade dvojtaktných modelov 250 a 300 môžeme za najväčšiu novinku považovať automatický systém vstrekovania oleja do palivovej zmesi. Tento systém mal premiéru na tohtoročnej novinke Xtrainer a dokáže znížiť dymivosť motora až o 50%. Na rozdiel od podobných mechanických systémov sa v prípade Bety o presné dávkovanie stará elektronika a množstvo oleja sa upravuje nielen podľa otáčok motora, ale aj od jeho zaťaženia. Pomer oleja v benzíne sa tak neustále mení a spaľovanie je efektívnejšie. Výhodou okrem minimálnej dymivosti je aj fakt, že tankovať môžete už priamo na čerpacej stanici a nemusíte sa viac starať o miešanie. Naviac celý systém zvýši hmotnosť motocykla len nepatrne.  

Dvojtaktné motory s novými mapami

Preprogramované mapy riadiacej jednotky v prípade oboch dvojtaktov prinášajú nárast výkonu vo vysokých otáčkach a ďalšie zlepšenie priebehu výkonu v celom jeho rozsahu. Séria úprav na motore 250-ky, ktoré sa týkajú výšky sacích kanálov, geometrie hlavy valca a kalibrácie výfukovej prívery prinášajú nárast výkonu v nízkych a stredných otáčkach, čo má priamy dopad na rovnomernejší nárast výkonu a ľahšie ovládanie motocykla.  

Inovácie podvozku

Úpravám sa samozrejme nevyhol ani podvozok. Novinkou je plastový kryt spodku motora, ktorý teraz využívajú všetky modely. Kompletný rám je deriváciou rámu z top verzie Factory zo sezóny 2015 a je vystužený v oblasti hlavy riadenia, čo prináša presnejšie riadenie a vyššiu stabilitu. Za zmienku stoja aj nižšie uložené riadidlá a inovovaná verzia prednej vidlice Sachs s priemerom klzákov 48 mm. Kozmetickou zmenou je biely plast použitý na nádrži, ktorý vám uľahčí kontrolu stavu paliva.  

V sedle malých štvortaktov

Beta pre nás pripravila deň nabitý jazdením a mali sme možnosť vyskúšať si úplne všetky modely rady RR. Testovací okruh pripomínal klasické enduro a prvá polovica sa dala označiť, ako rýchlostný test namotaný na lúke a druhá časť nás zaviedla do priľahlého lesa. Takýto profil trate nahrával skôr výkonnejším motorom, no o nedostatku výkonu sa nedalo hovoriť ani v prípade jediného modelu. 350-ka bola prvou na rade a svojím výkonom pripomínala poriadne nadupanú štvortaktnú 250-ku. Motor síce komunikoval od najnižších otáčok a výkon narastal priamo úmerne s otáčkami, no to najlepšie ukrýval vo vyšších sférach a vyžadoval tak aktívnejší prístup jazdca spojený s častejším radením. V tomto režime je to rýchla a zábavná motorka, ktorá sa vám odvďačí ľahučkým a presným ovládaním porovnateľným s štvortaktnou 250-kou, ktoré najmä v ťažších sekciách oceníte. V rýchlych pasážach sa podvozok správal stabilne bez náznaku nervozity. Pruženie dvojice malých štvortaktov si asi najlepšie poradilo aj s rýchlymi motokrosovými pasážami a stále bolo dostatočne komfortné v ťažkých úsekoch. Brzdám výkon nechýbal a v tomto ohľade sú plne porovnateľné s konkurenciou. Agresívny nástup dokázal zablokovať predné koleso aj na tvrdom podklade a musel som trochu prispôsobiť brzdenie, no inak odvádzali výbornú prácu. Na rad prišla väčšia 390-ka, ktorá možno objemovo presne nezapadá do žiadnej triedy, no je to jedno, pretože je vynikajúca! Nárast výkonu najmä v nízkych a stredných otáčkach je v porovnaní s 350-kou citeľne vyšší a nie je preto potrebné strážiť si natoľko optimálne otáčky. Ani vo vyložene ťažkých sekciách si nemusím pomáhať spojkouk, ale motor ma plynulo vytiahne z každej situácie. Potom stačí podržať plynovú rukoväť a využiť široký rozsah využiteľného výkonu a nechať motor vytočiť sa do vysokých otáčok. Ďalšou výbornou správou je ovládanie, ktoré je rovnaké ako na 350-ke a kombinácia vysokého ľahko dávkovateľného výkonu a hravého ovládania priam predurčuje 390-ku do prostredia náročného endura.  

Dve tváre veľkých endur

Je neuveriteľné čo dokáže necelých 40 ccm zdvihového objemu s charakterom motorky. Napriek tomu, že táto veta by mala vyznieť skôr v prospech väčšej 480-ky, tak aspoň v mojom prípade opak bol pravdou a 430-ka je ideálnym kompromisom medzi prebytkami výkonu a jeho ľahkým dávkovaním. Pri tomto objeme sa označenie „priateľská“ už často nepoužíva, no presne takto som sa cítil v sedle tejto motorky. Ešte na dvojke sa dalo prakticky krokom štverať na vrchol strmého výjazdu, no zároveň na motokrosovej vložke si naplno užívať mohutný záťah veľkého jednovalca. Výkon tu rozhodne nechýba, ide o spôsob akým sa dávkuje a 430-ka je v tomto smere skvelá. Na druhej strane 480-ka je namierená na rýchlych profíkov, ktorí okrem skúseností disponujú aj patričnou kondičkou. Sekcie, kde sa so 430-kou ľahko pohrávam chce väčší štvortakt prejsť agresívne a pod plynom. V tesných sekciách mi trocha chýba jemný nástup menšej verzie a musím skôr strážiť pravé zápästie, pretože reakcia na pootočenie plynovej rukoväte je rýchla a spontánna. Na rýchlych úsekoch je to potom explózia výkonu, ktorý vo výjazdoch z tesných zákrut za sebou zanecháva hlboké koľaje. V prípade veľkých štvortaktov mi asi najviac vadilo sériové nastavenie pruženia, ktoré najmä na rýchlych úsekoch bolo až príliš mäkké. Počas obedňajšej prestávky však mechanici pruženie upravili a bolo to citeľne lepšie.  

Pre milovníkov „ne“ spáleného oleja

Dvojtakty mnohí odsudzujú kvôli kúdolom dymu a vôni spáleného oleja, ktorý ich sprevádza počas jazdy. V prípade Bety to však neplatí a automatický systém vstrekovania paliva evidentne odvádza dobrú prácu. Dymivosť bola prakticky rovnaká ako u štvortaktov a bolo jedno, či motor točil voľnobežné otáčky, alebo bol pod plynom. To však ani zďaleka nebol jediný dôvod, prečo boli počas testovania neustále v permanencii a musel som si doslova vystáť radu, aby som sa na nich zviezol. V oboch prípadoch ponúkali výborne vyladený priebeh výkonu kombinovaný s ľahučkým ovládaním a sú tak priam stvorené do extrému. V tomto smere najmä 250-ka dokázala ponúknuť optimálny výkon v každej situácii. Výkon sa už od najnižších otáčok dal veľmi jemne dávkovať a reakcia na plyn bola okamžitá. Aj v tomto prípade sa dalo krokom šplhať na vrchol stúpania v hlbokej koľaji a na vrchole následne potiahnuť za plyn a agresívnou akceleráciou okamžite zmiznúť. Maximálne otáčky prídu relatívne skoro, no vôbec nie je potrebné ich naháňať a namiesto toho kratším radením držať otáčky v strednom pásme. Sily máte stále viac ako dosť a výkon pevne pod kontrolou. Ovládanie je doslova hravé a motorka s minimálnou námahou robí presne to, čo od nej chcete. V tomto smere hravo zatieni aj dvojicu malých štvortaktov. 300-vka je čo sa týka výkonu minimálne o level vyššie ako 250-ka. Aj v tomto prípade sa dá ísť krokom a následne nechať výkon explodovať vo výjazde. Tu je však táto „explózia“ citeľne väčšia a ak sa rozhodnete pre agresívnu jazdu, tak bez top kondičky bude veľmi rýchlo víťazom 300-vka, ktorá má jednoducho viac sily ako potrebujete. Nenaháňať maximálne otáčky v tomto prípade platilo dvojnásobne ako v prípade 250-ky a stačilo využívať mohutný záťah v stredných otáčkach, ktorý sa dostával na zadné koleso a katapultoval vás vpred. V tomto režime to bolo skvelé náradie, ktoré je v rukách vyjazdeného pilota doslova nezastaviteľné.  

Beta boduje naplno

Produkcia talianskej značky Beta je z roka na rok lepšia a čo je možno ešte dôležitejšie, nebojí sa ísť vlastnou cestou. Atypické zdvihové objemy, vlastný vývoj motorov a kvalitný podvozok sa premietajú do výborných motoriek. Produkcia na rok 2016 len potvrdzuje, že ide o správnu cestu a každý z modelov, ktorý som vyskúšal bol výborný a svojou charakteristikou mieril na konkrétny typ jazdca. Je tak jedno či ešte len rozbiehate svoju kariéru, poprípade zbierate poháre z lokálnych gulášiek, alebo mierite rovno do vrcholového medzinárodného majstráku, Beta má motorku šitú práve pre vás.    

Text: Miro Tamáši, foto: Beta  

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 9/2015.

Test Beta RR Enduro 2016