40+ – tu sme

Vážené damstvo, ctené panstvo,

Minulovíkendová akcia bola asi poslednou spoločnou akciou GTX tejto motosezóny. Zišlo sa nás 24 a myslím si, že sme strávili pekné chvíle v autistickom štýle, ktoré nám pokazil iba Country, dotrepal sa na motorke, M1NZSL, škoda, že nezostal do rána. Návrh na toto stretnutie sa začal rodiť už niekedy v septembri, po ČuDe. Potom nastalo šachovanie s termínom a nakoniec sa určil termín v piatok 20.11. a tento už vyhovoval skoro každému. Začali sme sa schádzať od piatkových popoludňajších hodín a stretnutie sme vlastne otvorili spoločnou večerou, kde sme mali klasický rezeň so zemiakmi a keďže mnohým (aj mne)chýbalo viac oblohy, tak som vyhnal bzuča pre čalamádu do auta, dopadlo to tak, že sme si už v piatok zjedli to, čo sme mali jesť až v sobotu. (ale trochu nám zostalo aj na sobotu). Po večeri začala trdičná didžina s DJ HMPPK a ešte sme stihli uskutočniť telemost s ahojkom z Kanady. Zlatým klincom večera bol súboj titánov, kto tam bol, vie o koho sa jedná a aj kto vyhral, kto tam nebol, má smolu. Spať sme išli niekedy o ani neviem kedy, ale už sme mohli zostať na raňajky, škoda bola trepať sa hore schodmi. Po raňajkách sa rozlúčil Apa, preňho je jedna akcia na víkend málo, musel utekať do Močenku na druhú, aby splnil plán. Po jeho odchode sa dostavili Czodyovci v skoro kompletnej zostave a neskôr popoludní prišiel náhradník za Apu, istič Frco, bol by prišiel aj skôr, ale nejaký pán D. ho doma zdržoval a za svet ho nechcel skôr pustiť. Okolo obeda sa celá zostava vybrala okúpať do akvaparku v Turčianských Tepliciach. zdržali sme sa tam asi tri hodiny a mazali sme nazad na večeru, bola o piatej, takže sme to v pohode stihli. Po večeri asi o pol ôsmej priniesol sahib všetkými očakávané upečené prasiatko, dal som si poradiť a prasiatko bolo naporcované a od utorka ponorené v náleve zo zmesi rôzných korenín a príchutí a naozaj to vyzeralo, že všetkým to nesmierne chutilo, dokonca to väčšina jedla bez chleba, M1ZSL aj NZSL, bolo toho dosť a ešte aj onedlho po večeri, tak sme to odložili do prírodnej chladničky v bzučovom aute a ráno sme narobili pre každého účastníka výslužku. Išlo sa domov ako zo zabíjačky. Večer bola znovu didžina už v komornejšom štýle, nakoľko prišiel sviňonosič sahib a už dlho medzi nami nebol, tak s ním prebiehali bilaterárne, trilaterárne a ikslaterárne rozhovory. Zaľahnuť sa išlo o niečo skôr ako v piatok a ráno nás čakali raňajky a rozchod na adresy trvalého pobytu, čiže domov. Myslím si, že to celé dopadlo dobre a kto prišiel, neľutoval. Som rád, že sme sa pred koncom roka dokázali takto stretnúť a zabaviť v našom tradičnom štýle. Chcel by som poďakovať všetkým účastníkom našich tohtoročných akcií a popriať Vám veľa zdravia a síl na budúcoročné akcie GTX. Niečo sa už plánuje, ale ešte neprezradím čo, ňuňuňuňu

P.S. Padli návrhy aby budúcoročný výstup na Panskú Javorinu bol spojený s pečeným prasiatkom a teda dvojdňový. Týmto otváram diskusiu k téme VÝSTUP na PANSKÚ JAVORINU