GT – Gepardí Turista – test KTM 1290 Super Duke GT

Vec sa má tak, cestovať sa dá na všetkom. Aj na oslovi, aj na voze ťahanom dobytkom, aj na koni. Ale predstavte si cestovať na veľkej mačke, povedzme na gepardovi, leopardovi alebo pume. Tak o tom je cestovanie na KTM 1290 Super Duke GT.  

Dvojvalcová explózia

Pohonnou jednotkou Super Duke-a turistu je 75 stupňový V-éčkový dvojvalec s objemom 1301 ccm. Vŕtanie x zdvih je 108 x 71 mm. Čo však jazdca a vlastne aj jeho okolie zaujme ako prvé je brutálny zvuk, ktorý sa začne rinúť z Akrapoviča po naštartovaní. Je to hutný zvuk zvieraťa na love a nie jednu chvíľu bude jazdca tešiť, že kam príde tam o ňom vedia. Na druhú stranu si predstavte situáciu, že cestujete. Chcete sa v neznámych končinách spýtať na cestu a čo sa stane? Dotazovaný vás nepočuje, takže zakaždým musíte vypnúť motor. Ešteže už máme navigačky. Motor dáva pri bežnom režime 173 koní a spojme si to s váhou (natankovanou) 228 kíl. Je to jednoducho cestovná raketa, niečo ako Šinkansen na dvoch kolesách. Motor a vlastne celý motocykel sa správa ako čistokrvný športovec. Motor zaberá odspodu a jazdec má k dispozícii ohromný krútiaci moment 144 Nm, pričom 114 Nm je dostupných už pri 3 250 otáčkach, jednoducho trhá asfalt. Výjazdy zo zatáčok sa stávajú otázkou posúvania hraníc náklonu a rýchlosti, no a postupne sa tam preklápa celá jazda, na čo u turistického motocykla nie som moc zvyknutý. Na druhú stranu je to vysoko návykové a zvyká sa na to rýchlo 🙂 Aby som teda neopisoval len eufóriou spôsobenú uvoľňovaním adrenalínu spomeniem, že na môj vkus bolo treba príliš často radiť. Rýchlosti sú jednoducho krátke a neustále je nutné preraďovať. Pre športovú jazdu OK, ale toto má byť turistický motocykel a čakal by som teda, že keď už sa mi nechce naháňať, tak zaradím 6-ku a idem ako na choppri – „na kochačku“.. Okolo 3 000 otáčok, čo je zhruba 80-tka na päťke sa dostavujú drobné vibrácie do riadidiel a stúpačiek, čo je pravdepodobne spôsobené usporiadaním motora a je to signálom na podradenie. Pri vyšších otáčkach už nič podobné nepocítite a motor je maximálne kultivovaný. GT-éčko sa samozrejme pohodovej jazde nebráni, no ako správny vrcholový atlét má tieto hranice v porovnaní s bežnými smrteľníkmi nastavené o niečo vyššie. Osobnemám pocit, že tá spomínaná pohoda „na kochačku“ je na KTM-ke niekde okolo 100 km/h, ktorá bude vyhovovať nielen motorke ale aj jazdcovi, samozrejme pozor pri okukovaní krás rýchlosť je už podstatne vyššia. Z pohľadu turistu by plyn mohol reagovať menej akčne, respektíve mohol by reagovať tak, ako v jazdnom móde Rain, no popravde GT-ečko nie je obyčajná turistická motorka a jeho chuť akcelerovať musíte buď akceptovať, alebo jazdiť na spomínanom režime Rain, čo samozrejme stráca zmysel. Ešte jedna drobnosť a ideme na elektroniku. Motocykel mi po zohriati celkom slušne hrial ľavé stehno. V lete to bude boj a chcelo by to nejaký podsedlový plast.    

Čarovná elektronika

KTM 1290 Super Duke GT je motocykel absolútne nabitý elektronikou, ktorá funguje na jednotku a keby existovalo ešte o kúsok lepšie hodnotenie, tak si zaslúži aj to. Schopnosť krotiť ohromný dvovalec s objemom 1,3 l a výkonom +170 k na kultivovaného športovca je jednoducho obdivuhodná. Jazdec dostáva okrem samozrejmosti akou je elektronické vstrekovanie aj tri jazdné módy, a to klasický Street, Rain pre znížené podmienky a Sport ak náhodou niekomu nebude striekať adrenalín ušami užpri móde Street. Mimochodom, rozdiely v jednotlivých režimoch sú citeľné a napríklad pri prepnutí zo Street na Rain sa motor výrazne ukľudní, a reaguje plynulejšie. Nie, že by zlenivel. Je to skôr ako uviazať veľkú mačku na vodítko a pre istotu ju vyšľahať bičíkom (len pre inf pri teste nebolo ublížené žiadnemu zvieraťu, okrem toho kila hmyzu, čo sa mi zabilo na štíte). No a pri zvolení režimu Sport motor akoby dostal ešte extra dávku adrenalínu, no stále máte veci pevne pod kontrolou, čo je na tom to najlepšie Palivovými mapami to však nekončí. Super Duke nemá len obyčajné ABS, ale ABS, ktoré spolupracuje v náklone. Okrem toho je tam kontrola trakcie a nebudem preháňať ak poviem, že pokiaľ jazdec nebude robiť absolútne sprostosti, tak mu kombinácia ABS a kontrola trakcie proste nedovolí spadnúť. Chvíľami mi to pripadalo, ako tie medvedíky s polguľouz detstva, ktoré sa proste nedali prevrátiť. Skvelou vecou je elektronický poloaktívny podvozok, ktorý neustále upravuje tuhosť podľa okamžitých podmienok a motorka sa správa v každej situácii isto a stabilne. Ponúka možnosť nastavenia tuhosti na Sport, štandardný Street a Comfort, potom je možné nastavenie pruženia podľa záťaže: jazdec sólo, jazdec + batožina, jazdec + spolujazdec a jazdec + spolujazdec + batožina. Mne osobne sa zdalo, že pri jazde po diaľnici je Street lepší, pretože Comfort ma vlnil, na druhú stranu na ceste druhej triedy mi Comfort prišiel pohodlný. Sport prestaví podvozok na rýchle športové tempo a ak je asfalt dostatočne kvalitný a cesta dosť kľukatá, tak turistu premení na okamžite reagujúci superšport.    

Komfort turistu

GéTéčko je cestovný stroj a ergonómia by teda mala byť alfou a omegou tohto modelu. V prvom rade sedenie. Sedadlo je dosť tenké a hranaté. Hranaté asi natoľko, že budete cítiť švík na boxerkách. Pri jazde je nutné sedieť až na nádrži, takže cestovanie v štýle „chopper“ nebude možné. Na druhú stranu som si pri jazde prvý krát presadol po 120 km a druhý krát pri 200 km. Zadok ani chrbát neboleli, čo hodnotím veľmi pozitívne. Riadidlá sú dostatočne široké, ale ocenil by som zvýšenie o 1 až 2 cm. Je možné ich potočiť smerom k jazdcovi, ale zvýšenie by to proste chcelo. Stúpačky sú tak trochu športové, ale bez väčších problémov sa na ne dá zvyknúť. Štít je minimalistický, ale prekvapivo chráni na výbornú. Jazdil som s enduro prilbou (so šiltom) a pri žiadnej rýchlosti sa mi vietor nevíril okolo prilby. Takže klobúk dole za štítok. V zrkadlách je pekne vidieť za seba a výhľadu vodiča nič nezavadzia. Na druhú stranu je prístrojovka umiestnená dosť nízko. Plusom je, že je prehľadná. Prístrojovka sa skladá z dvoch častí. V pravej časti je analógový otáčkomer s kontrolkami a digitálny panel s rýchlomerom, zaradeným rýchlostným stupňom, jazdným módom, stavom nádrže, teplotou motora, hodinami a voľbou zaťaženia motocykla. V pravej časti je displej zobrazujúci voliteľné údaje od výmyslu sveta. Nájdete tam prakticky čokoľvek od teploty vzduchu, denných kilometrov, tachometra, dojazd, spotreba, pruženie (nápis Comfort sa nevojde celý na displej:)), nastavenie elektroniky a tak ďalej.    

Rýchle cestovanie

OK, je to cestovný motocykel. Ako som písal, motor je dravec, čo má svoje plusy aj mínusy. Podvozok je plne nastaviteľný. Bočné kufre sú zvonku kompaktné, ale dostatočne priestranné vnútri. Na fotkách to asi nebude vidno, ale vojde do nich integrálna prilba. Osvetlenie motocykla je super, stretávacie svetlo svieti veľmi dobre, diaľkové je úžasné a jazdca určite poteší prisvietenie do zákrut, ktoré mi pri jazde v noci reálne pomáhalo. Čo by som u cestovného stroja očakával, čo Super Duke nemá? V prvom rade je to hlavný stojan. Jednoducho si neviem predstaviť mazanie reťaze niekde v kempe. Vysúvanie bočného stojanu je za trest a chce to dosť cviku, aby to jazdec zvládol „bez dívania“. Tiež by som ocenil chrániče rúk. Mnou testovaný motocykel mal vo výbave vyhrievané rukoväte, ktoré fungovali super. Pri jazde v daždi stačila prvá poloha (Min) aby som mal zohriate ruky a rukavice. Strednú polohu (Med) som neudržal, a neviem si predstaviť ako to musí taviť na hornej (Max). To už sa musia pájkovať plechy pri tej teplote. Spotreba mi pri tankovaní vyšla do 5 litrov na 100 km, čo sa mi zdá neuveriteľné. Čísla však nepustia a +170-koňová raketa vôbec nie je náročná na spotrebu, samozrejme veľa záleží od jazdného štílu.   Ak ste videli reklamu na KTM 1290 Super Duke GT, v ktorej chlapík v kancelárii sadne ma motocykel, prejde do Álp, tam zhodí kufre a športovo preletí cez passy tak je to takmer pravda. Slovo „takmer“ je tu preto, lebo cestou do Álp sa budete potrebovať napiť, najesť a odskočiť si. To je však asi všetko, motorka je presne taká ako v reklame.  

 KTM 1290 Super Duke GT

Cena: 17 790 Eur

Motor: 1 301 ccm, 8 ventilov, DOHC, V2

Výkon: 173 k pri 9 500 ot./min.

Krút. moment: 144 Nm pri 6 750 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rám: priestorový, pozváraný z oceľových rúrok

Hmotnosť: 205 kg (suchá)

Rázvor: 1 482 ± 15 mm

Výška sedla: 835 mm

Objem pal. nádrže: 23 l

Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 190/55-17  

Motocykel na test zapožičal: KTM CEE s.r.o., Bratislava  

Článok bol uverejnený v časopise Motomagazin 9/2016

Text: Jozef Jambor, foto: Miro Tamáši  

KTM 1290 Super Duke GT – album k testu MMA 9/2016