Jazdené moto – Suzuki TL1000S

Píše sa rok 1997 a Suzuki prichádza na trh s novým litrovým dvojvalcovým motocyklom. Dlhé roky boli veľké dvojvalce doménou predovšetkým značky Ducati a zastúpenie japonských motocyklov v tejto kategórii trochu pokrivkávalo. Honda však prišla s podareným modelom VTR1000F Firestorm a podobným smerom sa uberali aj v Suzuki a predstavili model TL1000S.

Problematický začiatok
Na prvý pohľad je TL-ko veľmi zaujímavá motorka. Športový vzhľad, pekná polokapotáž, predná vidlica up-side down s dvojicou mohutných kotúčov, to je všetko lákavé, len nebyť tých počiatočných problémov, ktoré netreba brať na ľahkú váhu. Jednalo sa predovšetkým o kĺzajúcu spojku, presakovanie oleja, "pľuvanie" oleja do vzduchového filtra pri maximálnej rýchlosti či nebezpečné vibrácie v predných riadidlách. Na tieto nedostatky Suzuki reagovala buď výmenami alebo dodatočnou montážou tlmičov riadenia. Nič menej, povesť TL-ka tým značne utrpela, a to sa odrazilo ako v predajnosti nových motocyklov, tak i v nižších cenách na trhu s jazdenkami. Motocykel sa vyrábal v rokoch 1997 – 2001, pričom postupne dochádzalo k odstraňovaniu prvotných problémov a modely ku koncu výroby sú určite lepšími motorkami než akú majú povesť. TL-ko má aj blízkeho príbuzného, a to v modeli TL 1000R, ktorý so svoju celokapotážou, vyšším výkonom motora a inými úpravami je viac orientovaný na pretekársku dráhu.

Motor
Po ukončení výroby TL-ka jeho motor ďalej prežíva v modeloch SV1000. Celkom určite sa zhodneme na tom, že u všetkých motocyklov je srdcom dobrý a výkonný motor a ten sa v prípade technikov u Suzuki podarilo vyvinúť, ak opomenieme počiatočné problémy. Jedná sa o kvapalinou chladený dvojvalec s objemom 966 ccm, dosahujúci výkon 125 koní pri 9 500 ot./min. Krútiaci moment dosahuje 107 Nm pri 7 100 ot./min. Tieto hodnoty ho radia pred konkurenčné motocykle. V každom valci sa nachádzajú 4 ventily a o prípravu paliva sa stará už vstrekovanie. Pri jazde je potrebné byť opatrný pri zaobchádzaní s plynovou rukoväťou. Dvojvalce oproti štvorvalcom menej odpúšťajú jazdcove chyby a vyhnete sa tak napr. nečakanému „wheelie“. S motorom sa dá ísť už takmer od voľnobehu, ale najlepšie sa cíti okolo 5 000 ot./min., kde je poznať silný záťah motora, ktorý končí až v červenom poli. Spotreba benzínu sa pohybuje do 6 litrov pri slušnej jazde do 130 km/h, ale pri športovej jazde nie je problém dosiahnuť spotrebu 10 litrov. Veľké dvojvalce boli vždy o niečo hladovejšie oproti radovým štvorvalcom. Prvotné modely mali dodatočne menené riadiace jednotky vstrekovania, ale na motore by sa nemali vyskytovať problémy v podobe mechanických porúch.
Klasické prepínanie na rezervu u TL-ka nehľadajme, takže je nutné starostlivo sledovať kontrolku, ktorá malé množstvo benzínu začína indikovať blikaním prechádzajúcim v súvislé svietenie. Objem nádrže je 17 litrov + 4,5 l rezerva. Prevodovka je 6-stupňová, mechanicky ovládaná. Jej odstupňovanie a chod je vcelku bez pripomienok.

Podvozok
Je tvorený hliníkovým priehradovým rámom s centrálnou pružiacou a tlmiacou jednotkou. Vpredu sa nachádza masívna vidlica typu upsidedown s priemerom 46 mm. Centrálna jednotka je vybavená toľko diskutovaným rotačným tlmičom. Zjednodušene povedané, pre bežnú jazdu je plne dostačujúci, ale pri extrémnom zaťažení jeho účinok slabne vďaka prehrievaniu od zadného valca. Zadný tlmič je plne nastaviteľný, rovnako ako predná vidlica. TL-ko je potrebné vybaviť tlmičom riadenia a ak je ním už motocykel vybavený, bolo by dobré vyskúšať po rokoch jeho funkčnosť. Ovládateľnosť motocykla je vcelku dobrá aj cez občasné hororové scenáre objavujúce sa v médiách. Avšak opatrnosti nie je nikdy dosť a treba si na motocykel dostatočne zvyknúť, obzvlášť po prechode zo štvorvalca. Je nutné opatrne zaobchádzať s plynom pri výjazdoch po hrboľatom povrchu. Dôležitou vecou je správne napnutie reťaze, nesmie byť príliš voľná ani prepnutá. Jazdecká pozícia vodiča je viac-menej športová. Spolujazdec má k dispozícii pomerne veľké sedlo a tiež pozícia nôh je na prijateľnej úrovni. Na TL-ku nájdeme háčiky pre upnutie batožiny a pod sedlom sa nachádza úložný priestor.
Na prednom kolese nemožno prehliadnuť dvojicu veľkých kotúčov s priemerom 310 mm so štvorpiestikovými strmeňmi. Zadnú brzdu tvorí dvojpiestikový strmeň a 220 mm kotúč. O brzdách v krátkosti, že fungujú dobre a brzdný účinok je dostačujúci. Nejaké ABS či iné vymoženosti tu nehľadajme. S kúpou pneu si tiež nie je potrebné robiť obavy, pretože ich rozmery sú úplne bežné (predná 120-70-17, zadná 190-50-17)

A na záver…?
Pre určitých motorkárov sa TL-ko stalo kultom a radí sa do kategórie motocyklov, ktoré buď budete milovať alebo nenávidieť, a keď milujete, chyby odpúšťate. Motocykel celkom iste nie je vhodný pre začiatočníkov a patrí do rúk skúseným jazdcom. Pre tých sa potom stane TL-ko takým "fun bikom", a to predovšetkým vďaka svojmu motoru, ktorý poskytuje zdroj zábavy. I cez háčiky pre batožiny nie je TL-ko práve vzorovým turistom. Ženy či začiatočníkov by som odkázal na neskorší, tiež dvojvalcový model SV 650. Pri kúpe TL-ka by som sa zameral najlepšie na modely 2001, ktoré boli jedny z posledných a boli už odstránené počiatočné problémy. Motor je spoľahlivý preto sa nemusíte obávať, ale je dobré si strážiť hladinu oleja aspoň nazačiatku. Rovnako je dobré skontrolovať si tesnosť prednej vidlice. Ceny jazdeniek sú na nízkej úrovni vďaka pošramotenej povesti a ak kúpite zachovalý kúsok, tak tu platí príslovie, za málo peňazí veľa muziky.


Text: Roman Dokoupil, foto: archív Motomedia

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 9/2012 Janka