Killinger and Freund ? prototyp, 1938

V roku 1935 sa zišla skupina piatich nemeckých inžinierov z Mníchova, aby zdokonalili nemecký motocykel Megola s pohonom na prednom kolese. Po troch rokoch prác inžinieri predstavili motocykel Killinger and Freund.

Motocykel Killinger and Freund mal v prednom kolese zabudovaný trojvalcový motor, prevodovku a spojku, mal predné aj zadné pruženie. Tvarovanie motocykla bolo veľmi dôležité, vývojovému tímu išlo práve o aerodynamiku. Tím chcel dosiahnuť aby boli všetky časti motocykla zakryté (zakrytie malo plniť funkciu ochrany pred nečistotami a estetickú funkciu).

Tvar motocykla
Výsledkom úsilia vývojového tímu mal byť závodný motocykel so zaoblenými blatníkmi na prednom a zadnom kolese, aerodynamicky zdokonalenú vidlicu, rám a palivovú nádrž a toto všetko zabudované v trubkovom ráme a zakryté plechmi. Ako môžete vidieť na fotkách, ich plány sa podarili.

Predné koleso, karburátor, zapaľovanie
Myšlienka pohonu umiestneného v prednom kolese pochádza z nemeckého motocykla Megola. Hmotnosť predného kolesa s motorom sa v motocykli Killinger and Freund pohybovala okolo 50 kíl. Pri tomto druhu pohonu bol použitý karburátor bez ihly a teda nemal problémy spôsobené vibráciami. Zapaľovanie ľahkou batériou umožňovalo bezproblémový štart motora.

Motor, prevodovka, spojka
Na rozdiel od päťvalcovej Megoly motocykel Killinger and Freund poháňal trojvalcový dvojtaktný motor o objeme 600 ccm. Drehschieber (?rotačné ventily?, otáčavý disk s prívodovými otvormi pre presné časovanie prívodu zmesi). Palivová zmes bola nasávaná vákuom do spaľovacích priestorov. Drehschieber zabezpečoval časovanie prívodu pre všetky tri valce. Nejednalo sa o hviezdicový motor, ale o motor rotačný, pri ktorom je kľukový hriadeľ pevne uchytený. Asi jediná časť motora, ktorá môže byť v kolese identifikovaná na prvý pohľad sú hlavy valcov s veľkým rebrovaním a výfukové potrubia. Ploché spice v prednom kolese mali slúžiť aj na vháňanie chladného vzduchu na hlavy valcov. Motocykel mal dvojrýchlostnú prevodovku. Spojka fungovala ako u bežných motocyklov, bola umiestnená so spicami na vonkajšom kruhu. Prevodový mechanizmus bol ovládaný nohami pomocou oceľových káblov. Všetky časti motora umožňovali bezproblémový prístup. Na demontáž motora stačilo odskrutkovať dve skrutky a odpojiť káble.

Pneumatiky, tlmiče, palivo, sedadlo
Pneumatiky mohli byť vymenené bez problémov. Jednoducho sa odomkol bezpečnostný mechanizmus a pneumatika sa zložila. Zadné pruženie bolo teleskopické s olejovými tlmičmi. Benzín bol vedený flexibilnými hadicami. Predné pruženie bolo tiež teleskopické a malo dráhu 80 mm. Otvor v ráme umožňoval dobrý prístup k pružinám sedadla, na nich sa potom dala nastaviť sila pruženia sedadla. Brzda sa nachádzala v prednom kolese.

Koniec cesty
Killinger and Freund bol testovaný jazdou až potom, čo prešlo testmi samostatné koleso umiestnené na stojane. Stroj mal váhu 135 kíl (s palivom).
Motocykel bol pripravený do výroby pre civilné obyvateľstvo, začiatok druhej svetovej vojny však tieto plány zmaril. Jeden z motocyklov bol objavený armádou USA na jar roku 1945, ako nemecký vojenský motocykel. Nie je známe, či sa jednalo o Killingerov prototyp, alebo ďalší Killingerov motocykel.

Článok z nemeckého Motorrad magazínu, október 1938 [linka] (po nemecky).

Killinger and Freund ? prototyp, 1938