Sexi Hanička na všetko – Test Honda CBR300R

Novinku Honda najprv odprezentovala trhom, ktoré sú pre predaj dominantné, ku nám na starý kontinent sa dostala až pred rokom a to v rôznych kútoch sveta v rovnakých aj separátnych farbách. Populárna 300-ka mala za úlohu sa viac podobať na radu CBR no stále byť tou Hondou, akú ju zákazníci chcú.

Hondička Hanička

Japonci vedia ako na to, prvú CBR250RR (MC14) Soichiro Honda predstavil v roku 1986 a bolo to peklo (japonský trh), veď 16 ventil mal 45 koní pri 14 500 otáčkach a to dokázal točiť takmer 19 000!!! Názov CBR250R sa potom použil až v roku 1987 (MC17) a vydržal tam do roku 1989 (MC19). Výkon vtedy ostal, len sa posunul o 500 otáčok vyššie. Následne si Japonsko struhlo znova verziu RR ako Japan Special version pod kódom MC22 (1990 – 1993) a to prešlo do verzie MC22 Tricolora v rokoch 1994 – 1999 (pre Japonsko a Austráliu) v zníženom výkone 40 koní. Tak samozrejme skončila éra 6 rýchlostnej nadupanejRR verzie, ktorá pri svojej váhe okolo 157 kg bavila všetkých len nie nás L (ku nám sa nedovážala). Následne prišla (Motor Expo – Thajsko november 2010) verzia, ktorú poznáme, jeden valec a kde zafungoval obchodný duch, CBR250R pre všetkých na každý deň. Je to škoda? Trocha aj áno, no ako veteránista mám slabosť pre staré stroje, tak nad tým plačem neustále J. Honda „Fit system“ funguje aj tu a funguje dobre. Na stojane je to jasná Honda, každá rezba je definovaná odkazom na CBR minulosť i momentálnu realitu. Dilema nastáva keď si v predajni vyberáte svoju CBR300R a ukazujete na CBR500R: „Túto si prosím!“. Lenže oni sú naozaj takmer rovnaké, na nerozoznanie. Ja si myslím, že táto vyspelosť je dobrá, Ninju 300 poznáte aj v 100 km rýchlosti, rozoznáte, že ide o menší objem, na Honde sa zaradenie do CBR DNA podarilo, ladí ako celok. Dedičný trubkový rám po 250-ke, kolesá a motor, ktorý narástol takmer o 40 kubíkov. Jednovalec nemá v sebe to čo dizajn, ostrá povaha na pohľad nekorešponduje s povahou motora, a ako dobre. Predné koleso spolupracuje s nenastaviteľnou prednou vidlicou a vzadu dobre funguje Pro-link. V prípade brzdného systému je všetko dostačujúce, na každej sedemnástke je jeden kotúč, vpredu sa do kotúča spoľahlivo „hryzie“ dvojpiestikový strmeň. Výfuk veľkosti dela tanku T34 dodáva menšiemu jednovalcu príjemne bublajúci zvuk, sem tam má prácu udusiť až offroadový prejav, ale ide mu to dobre a zvuk sa mi veľmi páčil.  

Rosamunde Pilcher v tele Van Damma

CBR300R má priamo štyroch konkurentov, vážne rýchlu KTM, ostrú Kawasaki a vševediacu Yamahu. Kam zaradiť Hondu? Prezradím. Keď mi Ošim odovzdá kľúče a ja sa nasúkam na dlhú takmer taliansky úzku stavbu, ktorá výborne padne do kolien, vyrážam rovno do víru mesta. CBR-ka je k japonskej konkurencii porovnateľne veľká, tu zaostáva práve KTM, ktorú som mal nedávno, tá je výrazne menšia. Tristovkové „Erko“ má viac natiahnutú pozíciu i keď v rukách je to skôr ku prsiam ako na skrčka, hneď vtedy som tušil kam to celé bude smerovať. Príjemný a presný šesťkvalt mi cvaká na povel a motor má príjemný spodok, nie je silný, ale ani slabý. Je to presne tak ako má byť, presne na to kam ju vezmeš, a to je mesto, medzimestská premávka a turistika. Ja som ju už od prvého dňa bral všade kam som šiel. Dôvodom spokojnosti je jej príjemný podvozok, ktorý drží ak potiahneš, no stále ostáva veľmi komfortný, dokážem ho dostať na limit a do krajností, no prehnať sa to nedá, tam to nedá motor ani brzdy. Volajme to vyvážená skutočnosť, ktorá v ladení vyšla na jednotku. Svoju váhu nenesiem na rukách ako u KTM či Kawasaki, rovnejší posed dáva v oblasti komfortu jasnú prevahu, na ceste mám prehľad a všetko príjemne odhadujem bez uboleného krku či iných únav. V meste je to najlepšia tristovka na akej som sedel. Vyvažovací hriadeľ utlmuje vibrácie a ťah motora ma nenúti točiť motor do nezmyselných otáčok. Jazda je tak slušná, komfortná a hlavne, motorka tak asi bude mať dlhú životnosť. „Hanku“ som mal doma dosť dlho a stala sa mi spoločníčkou na bežné užívanie, ráno do práce, nákup po práci, večer zábava a keď nestíham, tak na diaľnici vytlačí takmer cez 170…vlastne to bol jeden z mojich redakčných kolegov, nie ja J. Keď ju človek podusil, tak 13 litrová nádrž sa minula „skôr“, no pri normálnej jazde sa dostanete na úroveň 3,2 litra na 100km. Ako vždy, skvelé je ABS, to funguje perfektne, má dobrý rozsah zásahu a nie je otravné. Spomalím tak zakaždým úplne bezpečne a spoľahlivo. Pneumatiky síce na pohľad nemajú správnu dizajnovú dôveru, ale ten pocit sa stráca počas jazdy, sú ideálne a bezproblémové. Dokonca aj na vode. Ono všetko na tejto motorke funguje tak dobre až to môže nudiť. Jednoducho Honda, funguje to a to bez akýchkoľvek problémov. Nie je to boj a vlastne sa človek ani tak nevozí, skôr ju namiesto používania využívam, lebo mám pocit, že ona dáva viac ako chcem. V ostrých zákrutách dodáva aj zábavu, podvozok nezaskočí a ja vôbec nebojujem, ak nútene vyrábam chybu, nič sa nedeje, rieši to motorka alebo do toho zapájam svoje jazdecké skúsenosti. A preto mi to príde ako dobrá dohoda, ja sa o teba postarám, nemusíš sa na mne učiť nič čo nepoznáš, a ty ma netráp, silu mám a odveziem ťa spoľahlivo kam len chceš.  

Najlepšia?

No, v tom čo vlastne potrebujeme určite áno. Mňa berie KTM , lenže ona vie to svoje na jednotku, ale len to. CBR dokáže športovať, inak ako Ninja, ale je symbiózou všetkého čo vie – je tak dokonalá, že vlastne nemá čo dokazovať, skôr sa krčí v kúte, nemá tu linku dizajnu ako Yamaha, ale ona vás táááááááááák uspokojí, že dovidenia. Kawa skôr bude bojovať proti Yamahe a to jednoduché nebude, jej dva valce sú papierovo na tom lepšie. Keď si zostavím môj osobný rebríček, KTM je vďaka vysokému športovému potenciálu u mňa jednotka, váha a ten motor dostanú každého športovca, no na druhé miesto určite dám Hondu. Prečo? Jednoducho, ak chcem moto na každý deň, Honda CBR300R je ideálna na všetko čo od motocykla potrebujem, dokonca ak existuje na ňu top case a turistické plexi, máme tu perfektnú menšiu „VFR-ku“. Jej uhladenosť, spracovanie (výroba je v Thajsku – klobúk dole) a nenáročnosť ako užívateľskú, tak aj servisnú. Preferujem jej široké spektrum záberu na obrovskú masu klientov, ktorí môžu rezať Pezinskú Babu ako aj pre babulu, čo sa chce práve učiť a má na to vek – či pre veterána, ktorý mínus 40 rokov dozadu dral za babkou dvaapulu a chce cestovať…

Čo na záver

Bral som ju ako otroka, na jednoduchej prístrojovke všetko čo bolo treba, dobrá ochrana pred vetrom a motor ktorý sa držal v 5 000 otáčkach v takej sile, že som neveril že sedím na tristovke. Vedel by som ísť na nej kamkoľvek a nič by ma to nestálo (olej v motore 1,8L – servisný interval 12 000 km, spotreba cca 3 l), cestovať aj športovať, ak to bude nutné. Lenže ono to neláka, v Bratislave máte vďaka komfortnému podvozku pocit lepších ciest, nie som zničený a je mi vlastne jedno ako je vonku, len naštartovať a ísť. A o to tu ide. Niečo tak univerzálne dokáže len Honda. Jednoduché, príjemné a dobré. Preto Motorcycle Consumer News zvolilo CébeErko ako najlepšiu voľbu začiatočníkov.  

Honda CBR300R

Cena: 4 690 Eur

Motor: 286 ccm, 4 ventily, DOHC, R1

Výkon: 30,5 k pri 8 500 ot./min.

Krút. moment: 27 Nm pri 7 250 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rozmery (D x Š x V): 2 035 x720 x 1 120 mm

Rám: jednoduchý chrbticový, pozváraný z oceľ. profilov

Hmotnosť: 164 kg

Rázvor: 1 380 mm

Výška sedla: 785 mm

Objem pal. nádrže: 13 l

Pneu: vpredu: 110/70-17, vzadu: 140/70-17  

Motocykel na test zapožičal: Honda Motor Limited SK, o.z., Bratislava

+ – Cena, voľba č. 1 po 125-ke, motor, ochrana pred vetrom, univerzálnosť

– – viečko nádrže, bočný stojan

Text: Dušan „Campa“ Lysák, foto: Vlado Brniak

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 11/2015.

Honda CBR300R – Album k testu, MMA 11/2015