Connect with us

Testy a recenzie

Tak som si škrtol páni – Test Yamaha XVS1900A CFD

Publikovaný

on

Túto mašinu som očakával, na túto mašinu som sa tešil, nespával som a nejedol, no nakoniec som sa dočkal. Test začal presne rovnako, ako každý iný test… dažďom. V prípade, že idem testovať motocykel, tak je 99 % šanca, že bude pršať a pritom vôbec nezáleží na predpovedi počasia. Hovorím tomu lokálna zrážka, čiže lokálne prší tam, kde sa nachádzam.

Zoznamka – on hľadá ju
Ani som nestihol vyzliecť nepremoky a už preberám mašinu, usadám podstatne nižšie než som zvyknutý z cestovného endura, zvykám si na plošiny, ktoré nahradili stúpačky a vyrážam na cestu. Posed je len 705 mm nad zemou, a samozrejme, má to svoje kúzlo. Dosť, čo jazdec robí ramená už tým ako na motocykli sedí, po jeho odstavení z motocykla musí ešte aj vstať a naberá tak pocit, že je ešte väčší. Jednoducho pocit na nezaplatenie.
Prvé mierim na pumpu. Prekvapuje ma uzáver nádrže, ktorý sa nevyklápa ako je zvykom, ale vyťahuje. Človek ho síce nezabudne na streche auta ako tomu bývalo v minulosti, ale aj tak mi to príde nepraktické. Pri jeho zasúvaní chvíľu bojujem, je to však otázka zvyku a po pár dňoch som profesionál v zasúvaní :-). Ďalším prekvapením je, že nádrž zoberie len cez 12 litrov aj keď výrobca udáva objem 16 l. Uvidíme, či sa to prejaví na dojazde.
Zoznámenie nám trvalo zhruba 20 km, čiže asi 15 minút v daždi. Z pumpy vyrážam na diaľnicu, a samozrejme, stále prší. Predný štít, ktorý pre mňa definuje kategóriu bagger (samozrejme spolu s kuframi) sa v daždi chová trochu zvláštne. Akonáhle nabieham na diaľnicu a beriem za plyn, aby som sa dostal na hraničných 140 km/h, vzduch mi začína udierať priamo do prilby a dažďové kvapky mi tlačí smerom nadol. Je pravda, že tento bike nie je stavaný na dlhodobý presun v daždi po diaľnici, takže táto drobnosť sa mu dá odpustiť.
Čo sa však odpúšťa ťažšie je, že štít vo svojich okrajových častiach pri jazde v daždi víri vodu natoľko, že ju vyhadzuje nazad na spätné zrkadlá, v ktorých po chvíli nie je nič vidieť. Toto by som videl ako problém, ktorý sa dal vyriešiť vyššie položenými, i keď nie tak úhľadnými zrkadlami.

Sun is shinning
Presne ako si spieva Bob Marley, slnko svieti a dážď ustal. A vďaka bohu počas celého testu sa nevrátil. S mašinou si teda užívame posledné chvíle prvého dňa a končíme v garáži.
Začnem teda dôkladnejšou obhliadkou stroja. Prvé čo má upúta je štít. Je to dominanta prednej časti stroja. Svetlomet má netypický tvar, ktorý z klasiky robí nadčasový stroj. Z pohľadu pilota máme nízky štítok, po stranách prípravu na repráky a priehradku, ktorá pravdepodobne zoberie rádio alebo doplnkovú výbavu. Spínacia skrinka sa nachádza nad svetlom a v tom by som videl priestor na zlepšenie. Do priestoru nad svetlom by som umiestnil odkladaciu schránku na rukavice a spínačku by som umiestnil niekde „pod nohu“ ako si to vyžaduje štýl.
Rýchlomer, otáčkomer, palivomer (všetko analógové) a digitálny tachometer sú umiestnené na nádrži. Je to štýlovka ako sa patrí, takmer by nebolo čo vytknúť. Pravdepodobne len, že ak nejazdíte s open face prilbou tak nie sú až natoľko čitateľné (ale ruku na srdce, to asi u žiadneho cruiseru) a druhá vec je modré podsvietenie. Nejako mi tam modrá skrátka neladí.
Presuňme sa do zadnej časti. Obrovské sedadlo je pohodlné. Je to kreslo namontované na motocykel a ja by som bol schopný ho mať doma a pozerať z neho telku. Sedlo spolujazdca pôsobí kompaktne, ale dve rôzne spolujazdkyne si ho pochválili, takže väčšina jazdkýň nebude mať problém. Koncová časť motocykla je jednoducho skvost. Zadný blatník, kufre, svetlá, smerovky, všetko dýcha dobou 50-tych rokov USA a hudbou Everly Brothers. Vráťme sa však do reality, kufre sú štýlové a pokiaľ nerátame situáciu, že sa budete chcieť zbaliť vo dvojici na dovolenku, tak sú aj dostatočne veľké. Ich zatváranie je cvik, ale vyhovujúce je, že sa dajú v uzamknutej polohe zavrieť a človek tak predíde situácii, že ich zabudne odomknuté. Malá výtka patrí koncovke výfuku, ktorá je síce pekne ukončená, ale cruiser s nádychom 50-tych rokov by mal mať dve. Hovorte si čo chcete, ale pokiaľ ideme hrať retro, tak dve.

On the road again
Je to pohodlná lokomotíva, alebo možno skôr parník, či vzducholoď, vlastne čokoľvek, ale šup s tým nazad na cestu. Posed je veľmi príjemný, ruky sú nízko a široko, zadok je v pohodlí, nášlapové plošiny fungujú skvele a jazdec si môže rozložiť nohy prakticky v akomkoľvek uhle. Pomaly sme si na seba zvykli a zisťujem, že aj napriek veľkokapacitnému motoru, ktorý šľape ako hodinky tento stroj nie je športovec. Áno, na križovatke si môžem zablbnúť s výjazdom, zvuk je úžasný a stroj klape ako má, ale najväčšiu pohodu si človek užíva keď sa nikam neponáhľa. Je to logické, toto je crusier páni a jeho úlohou je doviezť jazdca v absolútnom pohodlí a zrelaxovaného do cieľa. Rýchlosť okolo 90 – 100 km/h je práve to, čo jazdca dostane do extáze. Na otestovanie „samoty“ si vyberám prejazd z Ilavy do Bojníc. Takže mám dlhé rovné úseky bez áut, ktorýkoľvek druh povrchu, točky, naháňačky s osobákmi a všetko, čo k tomu patrí. Motocykel napĺňa všetky požiadavky ukážkovo, v prilbe mi spievajú ZZ Top a ja nabieham do zatáčky. Nášľapové plošiny škrtajú o asfalt – našťastie sú ohybné a nemôže tak dôjsť k nehode. Radiaca páka je kolísková, takže radím pätou a podraďujem špičkou, no vzhľadom na pružnosť motora a ochotu zaberať od najnižších otáčok a plynulo potiahnuť až do relatívne vysokých otáčok cez 5 000 ot. nemá radiaca páka veľa práce. Jednoducho pohoda zosobnená motocyklom. Domov prichádzam doslova zrelaxovaný a to som posledný úsek bral celkom športovo, keďže som sa ponáhľal.

Postrehy na záver
Je to majestátny crusier, ktorý v porovnaní so základnou verziou pôsobí ešte mohutnejším dojmom. Rád ide rovno, do zákrut sklápa riadidlá a potom sám vráti jazdca nazad do priameho smeru. Je to kus motorky a jazdec si musí zvyknúť, že sa nejedná o obyčajný cruiser. Po tom, ako však tento pocit príjme za svoj, začne si užívať všetko, čo mu motocykel ponúka. Brzdy sú špičkové a aj tak ťažký stroj zvládajú s prehľadom. Yamaha je dlhá, takže pozdĺžne nerovnosti môžu pôsobiť rušivo a človek má zo začiatku pocit, že sa motocykel rozvlní až príliš, jeho váha však situáciu zachraňuje a motocykel sa sám ustáli. Priečne nerovnosti nie sú problém, jazdec ich zvláda s prehľadom a podvozok pracuje natoľko, že väčšinu nerovností jazdec ani nezaznamená. Veľmi príjemne ma prekvapila nameraná spotreba 5,6 l/100 km, ktorá je vzhľadom na zdvihový objem dvojvalca výborná.
Je to úžasný stroj určený na relax, duševnú hygienu a dlhé výlety v absolútnom pohodlí. Cena nie je možno najnižšia ale predpokladám, že v prípade kúpy takéhoto motocykla majiteľ presne vie čo chce a Yamaha ho rozhodne nesklame. Malá výtka na záver patrí prednému štítu, ktorý mohol byť vyhotovený lepšie. Verím však, že doplnková výbava dané muchy odstráni.

Yamaha XVS1900A CFD

Cena: 18 590 Eur
Motor: 1 854 ccm, 4 ventily OHV, V2
Výkon: 90 k pri 4 750 ot./min.
Krút. moment: 155 Nm pri 2 500 ot./min.
Prevodovka: 5-stupňová, remeň
Rozmery (D x Š x V): 2 580 x 1 055 x 1 514 mm
Rám: dvojitý kolískový, pozváraný z hliníkových profilov
Hmotnosť: 360 kg (prevádzková)
Rázvor: 1 715 mm
Výška sedla: 705 mm
Objem pal. nádrže: 16 l
Pneu: vpredu: 130/70-18, vzadu: 190/60-17

Motocykel na test zapožičal: Yamaha Motor Middle Europe B. V.

Text: Jozef Jambor, foto: Miro Tamáši

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 10/2013 Janka

Yamaha XVS1900A CFD – album k testu – Motomagazín 10/2013

Advertisement

Pridaj komentár

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Advertisement

Najčítanejšie

Partneri