Test Ducati Hypermotard 1100 S

Divoch

Ducati momentálne prežíva mimoriadne úspešné a zároveň plodné obdobie. Úspechy na športovom poli dopĺňajú nové modely, ktoré sa tešia mimoriadnej priazni odbornej aj laickej verejnosti. Dá sa povedať, že na čo v Ducati siahli, tak to sa premenilo v úspech. Určite to môžeme povedať aj o minuloročnej novinke, modeli Hypermotard, ktorý sme podrobili redakčnému testu.

Priznám sa, že Hypermotard vo mne vyvolával zmiešané dojmy, Ducati je predsa značkou, ktorej história je prakticky výlučne spojená s cestnými motocyklami a zrazu sa chystá vstúpiť do kategórie, ktorej základným stavebným prvkom je offroadový špeciál. Nešlo ani tak o obavy, skôr prevládala zvedavosť ako si majstri rýchlych okruhov dokážu poradiť s takýmto motocyklom.

Lepšie ako Superbike
Ducati teda prichádza s vlastným pohľadom na túto stále populárnejšiu kategóriu motocyklov a treba dodať, že je to pohľad, ktorý nikoho nenecháva chladným. Hladina adrenalínu sa vám okamžite zdvihne už pri pohľade na pohonnú jednotku. Posledná verzia vzduchom chladeného dvojvalca Desmo 1100 DS ponúka výkon viac ako 95 koní a nájdete ho napríklad aj v modeli Multistrada. Tento motor sa môže pochváliť nielen vynikajúcim výkonom, ale aj mimoriadnou pružnosťou. Ďalšou prednosťou tohto motora sú aj jeho kompaktné rozmery, ktoré sú v prípade supermota mimoriadne dôležité. Motor je zavesený v dvojitom priehradovom ráme pozváranom z nakrátko pozváraných oceľových rúrok. Testovali sme špičkovú verziu ?S?, ktorá je doslova výkladnou skriňou exkluzívnych komponentov. Začnem pružením, predná masívna vidlica Marzocchi (priemer 50 mm) používa na povrchu vnútorných klzákov špeciálnu zmes Titánu a Nitridu, ktorá znižuje trenie, špičkový zadný tlmič Ohlins ponúka už v sérii racingové nastavenia, radiálne predná brzda Brembo Monobloc spolu s radiálne ovládanou hydraulickou pumpou pochádza priamo zo superbiku Ducati 1098, množstvo kevlarových doplnkov dáva celému dielu nádych okruhového špeciálu a čerešničkou na torte sú horčíkové ráfy kolies Marchesini. Samotný dizajn motocykla je rovnako vzrušujúci ako výpočet exkluzívnych komponentov. V tejto oblasti sú Taliani skutočne špička a Hypermotard je motocyklom, na ktorom máte stále čo objavovať. Za zmienku stojí predný blatník spojený s predným svetlom. Podobné riešenie použila aj KTM-ka na svojom novom supermote a už na prvý pohľad je jasné, že Talianom sa podarilo oveľa elegantnejšie zakomponovať tento prvok do celkového dizajnu motocykla a úplne prirodzene nadväzuje na štíhlu nádrž. Mimoriadne efektívne pôsobí jednoramenná kyvná vidlica a samozrejme popod sedlo vedené koncovky výfuku. Prvkom, ktorého význam mi nie je úplne jasný je aerodynamické krídelko na zadnom blatníku. Napriek tomu to vyzerá dobre, takže je to taký ?tuningový? doplnok. Naopak celkom zaujímavo sa konštruktérom podarilo vylepšiť chrániče rúk, ktoré okrem ochrannej funkcie poskytujú priestor aj pre smerovky a po stranách sú umiestnené sklopné spätné zrkadlá.

Adrenalínová zábavka
Ak je na Hypermotarde niečo, čo okamžite udrie do očí, tak sú to kompaktné rozmery celého motocykla. Je neuveriteľné ako sa podarilo dať dokopy motorku s ?litrovým? dvojvalcom, ktorý je rozmerovo úplne porovnateľný s jednovalcami a má dokonca kratší rázvor ako nová KTM 690 SM! Vďaka útlym rozmerom sa rýchlo cítim ako jednovalcovom supermote a rešpekt pred motocyklom sa rýchlo rozplýva. Samozrejme s tým rešpektom to nie je tak jednoznačné, no obavy z podvozku a rozmerov určite mať nebudete, zvýšenú pozornosť jednoznačne vyžaduje motor, ktorý je ako stvorený na porušovanie aj tých najzákladnejších dopravných predpisov, a najmä v meste vyžaduje vysokú mieru sebaovládania z vašej strany. Už svojím sýtim zvukom dáva najavo, že je to poriadny športovec. Na rozdiel od konkurencie zvolila Ducati oveľa výbušnejší spôsob prenosu výkonu na zadné koleso a na prvých dvoch prevodových stupňoch budete mať problém udržať predné koleso na zemi. Motor ožíva okamžite a až do svojho maxima nepoľaví. To maximum sa dostaví relatívne skoro okolo 8000 ot, no vďaka 6-stupňovej prevodovke nie je problém dokonale využiť tento relatívne krátky rozsah. Častým radením s využitím vynikajúcich hodnôt krútiaceho momentu, ktorý dosahuje svoje maximum tesne nad hranicou 4 000 otáčok sa dá udržiavať vysoké tempo bez toho, aby bol motor v neustále maximálnych otáčkach. Prevodovka je na túto záťaž dobre pripravená, krátke radenie je síce tvrdé, no presné. Na motokárový okruh plný krátkych roviniek a ostrých zákrut je to priam ideálna kombinácia, a namiesto preklzávania spojky vo výjazdoch, alebo čakania kedy sa motor chytí máte hneď k dispozícii masívny záťah. Naopak na rýchlom okruhu, kde sa otáčky motora prakticky neustále pohybujú v maximálnych sférach som mal zrazu pocit, že motoru akoby dochádzal dych a s naplno vytočenou šestkou sa cieľová rovinka aj tak zdala príliš dlhá, no tu by sa to dalo zmeniť úpravou sekundárneho prevodu a ťažším prevodom viac využiť maximálny výkon. Osobne by som to však nerobil, pretože motor by prišiel o silný záťah v nízkych otáčkach, čo by ubralo na zábave, ktorú táto pohonná jednotka ponúka. Očami vyznávačov supermota je to priam ukážkový motor. To isté sa však dá povedať aj o podvozku, motocykel veľmi dobre maskuje svoju 180-kilovú hmotnosť, naviac je uzučký a porovnanie s jednovalcom je určite namieste. Ak je tu nejaké slabšie miesto, ktoré by ho v porovnaní s jednovalcom obmedzovalo, tak je to podstatne väčšia masa pracujúcich častí v motore, ktoré vplývajú na ovládanie a široká 180-palcová pneumatika vzadu, ktorá uberá na ľahkosti ovládania. Napriek tomu dokáže Hypermotard veci, ktoré by ste od ?litra? len ťažko očakávali. Daňou za toto hravé ovládanie je naopak stabilita motocykla pri maximálnych rýchlostiach a najmä na okruhu som mal pocit, že motocykel je viac nervózny. Opäť je tu riešenie v podobe tlmiča riadenia, no zároveň tým pádom prídete o ľahučké ovládanie, čo by určite bola škoda. Pruženie je už v sérii nastavené na športovú jazdu, no stále je dosť civilné a na okruhovú záťaž treba určite pritvrdiť. Našťastie s kvalitou, ktorá je k dispozícii to nebude problém. Musím sa ešte zastaviť pri brzdách, teda prednej. Neviem či sa dá použiť výraz predimenzovaná, no rozhodne vás prinúti upraviť vaše brzdné návyky. To čo na superbiku 1098 S funguje vynikajúco sa na Hypermotarde ešte násobí. Poteší najmä tých, čo sú zvyknutí brzdiť úplne na poslednú chvíľu a k tomu čo bežne považujú za bod odkiaľ niet návratu môžu bez problémov pridať 10-15 metrov rezervy. Brembo Monobloc sú bezpochyby absolútnou špičkou na trhu.

Záver
Moje prvotné zmiešané pocity sa zmenili na prekvapenie, Ducati Hypermotard exceloval práve v oblastiach kde som to nečakal. Ako porovnanie mi poslúži vynikajúca KTM 950 SM R, ktorú som testoval na Panonni. Ak na rýchlom okruhu sa Hypermotard necítil úplne dobre, tak KTM-ka nemala problémy a to najlepšie z výkonu ukrývala úplne na špici. Naopak na tesnom motokárovom okruhu sa Hypermotard cíti vynikajúco a k ľahkému ovládaniu sa pripája správny výkon v správny čas, na druhej strane KTM-ka svojimi väčšími rozmermi a ťažším ovládaním nebola úplne vo svojej koži a plynulý nárast výkonu, ktorý naviac to najlepšie ukrýva vo vyšších sférach rovnako trochu zaostával za výbušnosťou Hypermotarda. Možno v časoch univerzálnych motocyklov je Hypermotard trochu jednostranná záležitosť, no práve v tom je jeho čaro a ak chcete nekompromisné supermoto, tak ho máte pred sebou v celej svojej kráse. Ducati svetu dokázala, že okrem okruhových superšportov dokáže oveľa viac a označenie ?Hyper? v názve tohto motocykla je namieste.

+ – priebeh výkonu motora, kompaktné rozmery, ľahké ovládanie, vynikajúce brzdy
– – vysoká cena verzie S, spätné zrkadlá zbytočne rozširujú celý motocykel

Text a foto: Motomagazin
Test bol publikovaný v Motomagazine č.:10 / 07

Test Ducati Hypermotard 1100 S