„Vyšportovaná CICA“ – Test Triumph Tiger 1050 SPORT

…bol to taký medzičlánok, ortodoxní tigráči ho nebrali vážne, pre turistov bol moc exotický, a tak sláva Triumph Tiger 1050 napriek jeho prednostiam netrvala dlho. V detailoch pekný, celkovo nijaký. Ale to sa zmenilo… je tu prekopaný Tiger Sport. Nahatá legenda od Triumphu Speed Triple dostala do rodiny väčšieho brata.

Mix citrónu a chilli
Vezmete Tigra 1050-ku a Speed Tripla, hodíte ich do šejkra, pridáte trochu citrónu a chilli, poriadne pretrepete, ale zas nie moc, a máte tu nového šporťáka na vysokom podvozku. Tento Anglán sa na vás potom bude s vycerenými zubami usmievať z kategórie FUNbikov. Tu je krásne vidieť ako sa z dvoch konceptov podarilo poskladať ľúbivú motorku s neprehliadnuteľnými parametrami. Stačilo zmeniť farbu na fádnej kapotáži a hneď pred vami stojí iná, športovo vyzerajúca motorka. Červenočierna s bielymi linkami jej naozaj sekne. Tu ale zmena nekončí. Až rám a zadná kyvka z vyššie spomínaného Tripla jej dodala tú pravú agresiu a je tu nová motorka. V továrni asi čítali môj článok spred dvoch rokov, kde som im vytkol tie škaredé nerezové riadidlá, a tak im čierna prášková prišla ako dobrý nápad. A čuduj sa svete, človeku sa omnoho viac páči aj pohľad na kokpit. Budíky ostali nezmenené, pribudla však užitočná vec akou je vyhrievanie rukovätí. Zmenou prešla aj koncovka výfuku s čierno liatinovým ukončením, ktorej dizajn je teraz omnoho krajší. Zvukovo je to Triumph a netreba na ňom nič vylepšovať. Reve ako sa patrí a ten charakteristický zvuk trojvalca počuť už z diaľky. Padací rám v sérii tiež poteší. Premenou prešli aj stúpačky spolujazdca a nové prešívané sedlo. Celkovo tigrík pôsobí športovo a elegantne. Všetko je tam, kde je to potrebné, nič netrčí nič nezavadzia. Podaril sa im.

Koníkov je viac
V „športke“ bol použitý pôvodný motor 1050, ktorému ale vo fabrike pridali koníky, kde pôvodných 115 koní dostatočne silných nestačilo, doplnili o 10 na dnešných 125 a pôvodných 100-ňútnov zdvihli na 104, čo z neho síce nerobí najsilnejšiu športovku na trhu, ale každopádne sa zahanbiť nedá. Celé sa to odohralo v riadiacej jednotke, ktorá pôvodne celkom mrštné mača ešte viac oživila. Podvozok prešiel radikálnejšou premenou, kde obojstrannú kyvku nahradilo letmé uchytenie aké je vidieť na triplovi a to dodalo tigrovi naozaj agresívny nádych. Plne nastaviteľné pruženie vpredu aj vzadu dáva priestor naladiť si ho podľa vlastného uváženia, ja osobne som si fabrické médium pre istotu trochu pritvrdil. Brzdám niet čo vytknúť. Nissinky brzdili na povel a s prednou brzdou sa dalo naozaj citlivo brzdiť bez pukania v prstoch. Zadná dosť často avizovala nástup ABS, ale dalo sa na tento jav zvyknúť – prestal som ju používať #61514;. Vodou chladený motor Triumphu je dosť citlivý na zohriatie, a tak sa pri studenom motore často objavovalo vynechávanie, čo ale nie je také mrzuté pokiaľ si človek zvykne pred samotným obliekaním na jazdu naštartovať mašinu a zohriať ju na prevádzkovú teplotu. To už potom tigrík ukáže zuby a poriadne zareve pri športovom jedna, dva, tri… Čo ma dosť mrzelo je, že prevodovku ponechali bezo zmien, a tak bola opäť tvrdá, derie prsty na ľavej nohe a ľuďom s dlhšou „čongálou“ ponamáha priehlavok. Nájsť neutrál chce trochu cviku, ale v meste sa to nakoniec dalo naučiť. V prevodovke teda zmena nenastala, čo ale na samotnej radosti z jazdy neuberie, nakoľko sa mrštný motor zakaždým vysporiadá s každou zaradenou rýchlosťou a zo šestky pri 60 km/h vyrazil bez reptania. Hold trojvalec. Spojka pracuje príjemne mäkko a nenamáhala prsty.

Jeho čaro nie je v maximálke
Je rýchly… jeho čaro nie je v maximálke, ktorú ideálne bezvetrie pustilo až na 222 km/h, ale v jeho zrýchlení a dosiahnutí tej maximálky. Tu sa naozaj zahanbovať nenechá a čo mu naozaj chutí sú tiahle dlhé zákruty, v ktorých sa ani pri hraničných rýchlostiach nezavlní a krásne drží stopu. Čo ma dosť mrzelo je, že v horských vracákoch, kedy bolo potrebné výrazne podkvaltnúť a použiť aj brzdu sa citeľne zatvára a hranica medzi plynulým prejazdom 180° zákruty a zapotácaním sa v nej už je veľmi malá. Tu už jazda vyžadovala väčší cit pre rovnováhu, inak vám zavrie krásne čierne matné rajdy skôr, než by ste sa nazdali. Čo už Tiger. Nechá sa hladkať, ale kusne keď máte pocit, že vás má rád. Absencia trakčnej kontroly zas vo výjazdoch pripomenula, že zbrklo ťahať za plyn sa nepatrí. Zadné koleso občas v náklone elegantne ustrelilo aj napriek sériovým Pirelli Angel, ktoré osobne považujem za viac než slušné športovo-turistické obutie. V meste sa cíti dobre až na spomínanú tvrdú prevodovku, ktorá vás naučí menej radiť a viac využívať krútiaci moment. Je to šikovné šidlo aj do hustej premávky. Spotrebou išiel nepatrne hore, no aj napriek tomu sa pokojne dá odjazdiť na 5 l/100 kilometrov. To však bolo ťažké 😉 a tak sa počas 950 km testu pohybovala priemerka medzi siedmimi až ôsmimi litrami. To, že v dnešnej dobe už má ukazovateľ zaradeného stupňa skoro každý, triumphákov asi moc netrápi, ale mňa to trápilo, hlavne v momentoch, kedy som sa snažil zaraďovať sedmičku #61514; stále som mal pocit, že tých rýchlostí nie je dosť a motor stále ťahá. Žiaľ, prevodovka je len 6-rýchlostná. Palubný počítač je ako na pôvodnom Triumphe, užitočné info pred očami a to ostatné vás aj tak nezaujíma. Ovládanie na ľavej strane umožňuje prepínanie bez odpútavania pozornosti. Dojazd na nádrž ráta spoľahlivo a nikde ma nenechal stáť na sucho. Závetria moc neponúkne, ale túto mašinu vybavovať nejakými doplnkami proti vetru by bolo kacírstvom. Vyššie postavy by mohli mať problém so štítom, ktorý neponúka možnosť nastavenia, ale aspoň dáva pocítiť, že sa jedná o športovú jazdu.

Voziť sa na tejto mašinke bolo naozaj zážitkom
Počas cestu sa Tiger správal ako dospelá motorka a až na tie prudké zákruty mu v zásade nie je čo vytknúť. Oprášiť staré a obliecť do nového sa v tomto prípade podarilo a myslím, že po športke sa obzrú aj majitelia staršej verzie. Tiger 1050 nebolo zlé vozenie, ale v momente kedy sadnete na Tigra 1050 Sport pochopíte o čom je reč. Je pekný, jazdí dosť agresívne a je to predsa len TRIUMPH. A páči sa aj chlapcom z policajného zboru, ktorých som mal tú česť sprevádzať. A chcem im poďakovať, že ma počkali kým som si natankoval #61514;.

Plusy: Je naozaj pekný, silný motor, dobrý zvuk, spoľahlivé brzdy, neprehnaná spotreba, smerovky sa vypínajú samé
Mínusy: Nemá rád vracáky, tvrdé radenie

Triumph Tiger 1050

Cena: od 11 440 Eur
Motor: 1 050 ccm, 12 ventilov, DOHC, R3
Výkon: 125 k pri 9 400 ot./min.
Krút. moment: 104 Nm pri 4 300 ot./min..
Prevodovka: 6-stupňová, reťaz
Rozmery (D x Š x V): 2 170 x 840 x1 370 mm
Rám: chrbticový, pozváraný z hlin. profilov
Hmotnosť: 235 kg (prevádzková)
Rázvor: 1 537 mm
Výška sedla: 835 mm
Objem pal. nádrže: 20 l
Pneu: vpredu: 120/70 – 17, vzadu: 180/55 – 17

Motocykel na test zapožičal: B.P.D., s. r. o. Bratislava

Autor: Bohdan „Amis“ Cichacký, foto: Vlado Brniak

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 7-8/2013 Janka

Triumph Tiger 1050 Sport – album k testu Motomagazín 7-8/2013