Zapaľovacie sviečky

Zapaľovacie sviečky aj s káblami a káblovými koncovkami (do rozdeľovača, indukčnej cievky a do zapaľovacích sviečok) patria do vysokonapäťového (sekundárneho) zapaľovacieho obvodu.
Zapaľovacie sviečky v súčinnosti s inými zariadeniami a so zariadením na prípravu zápalnej zmesi ? karburátorom – v rozhodujúcej miere určujú funkciu zážihového motora. Úlohou zapaľovacích sviečok je elektrickou iskrou zapáliť zmes paliva a vzduchu a viesť zapaľovaciu energiu do kompresného priestoru.

Zapaľovacia sviečka sa skladá:

• stredná tyčinka upravená na tzv. strednú elektródu
• izolátor
• plášť, ktorý má druhú tzv. vonkajšiu elektródu
• tesnenie

Na zapaľovacie sviečky sú kladené veľké nároky, pretože majú spoľahlivo fungovať pri všetkých prevádzkových režimoch motora. Sú tepelne aj mechanicky veľmi namáhané a preto patria k tým súčiastkam motora, ktoré treba častejšie kontrolovať, prípadne vymieňať. Izolátor musí vydržať teploty až do 1000 °C počas celej životnosti zapaľovacej sviečky. Z hľadiska mechanických požiadaviek sú zapaľovacie sviečky vystavené tlaku až 5MPa, a preto sa požaduje od ich keramických častí vysoká pevnosť.

Pri rôznych prevádzkových režimoch motora by sa pracovný rozsah tepelných hodnôt dolnej časti izolátora zapaľovacích sviečok mal pohybovať od 400 do 850 °C, aby sa zabezpečila správna funkcia zapaľovacích sviečok. Až pri teplote vyššej ako 400 °C (hranica samočistiacej teploty zapaľovacích sviečok) nastáva samočinné čistenie zapaľovacích sviečok. Pri teplotách nad 850 °C môžu príliš rozžeravené zapaľovacie sviečky spôsobiť samozápaly.
Vhodnosť voľby zapaľovacích sviečok do rôznych druhov motorov určuje tepelná hodnota zapaľovacích sviečok. Tepelná hodnota (je mierou pre termické zaťaženie zapaľovacích sviečok a musí byť prispôsobená charakteristike motora) udáva stupeň tepelnej odolnosti zapaľovacej sviečky v určitom skúšobnom motore za určitých podmienok a vyjadruje čas (v sekundách), za ktorý v týchto podmienkach došlo pri zapaľovacej sviečke k samozápalom.
Tepelná hodnota zapaľovacích sviečok sa označuje charakteristickým číslom tepelnej hodnoty.
Pre málo sa zohrievajúce a dobre chladené motory sa obyčajne používajú sviečky s nižšou tepelnou hodnotou. Sviečky s vyššou tepelnou hodnotou sa používajú pre motory z vyššou prevádzkovou teplotou. Tepelná hodnota sviečky závisí od vlastnosti materiálu a od tvaru a usporiadania jednotlivých dielov sviečky.

Správne zvolená zapaľovacia sviečka – má kovovo čisté až sivé elektródy ? nezačadené, izolátor svetlohnedý.
Príliš studená zapaľovacia sviečka – je zaolejovaná, alebo silne začadená a to ako na elektródach, tak aj na izolátore.
Príliš teplá zapaľovacia sviečka – má elektródy svetlosivé, zdrsnené, izolátor biely, niekedy vidieť aj perličky vytaveného kovu z elektród.

Zo vzhľadu izolátora možno posudzovať vhodnú bohatosť zmesi paliva a vzduchu. Pri správnej zmesi je farba izolátora sivožltá až hnedá. Chudobná zmes sa prejavuje svetlým až bielym povlakom izolátora a náchylnosťou k samozápalom, ako pri príliš teplých zapaľovacích sviečkach. Bohatá zmes zanecháva na izolátore tmavý až čierny povlak karbónu. Podľa uvedených znakov sa môžeme riadiť iba vtedy, keď je mechanický stav motora a mazacieho systému dobrý. Na takéto stanovenie diagnózy sa musia použiť nové zapaľovacie sviečky. Či je pre motor sviečka správne volená, zistíme asi po 50 km jazdy.

Ďalším veľmi dôležitým kritériom zapaľovacích sviečok je stanovenie vzdialenosti elektród. Vzdialenosť vonkajšej elektródy od vnútornej má vplyv na veľkosť iskry. Pri malej vzdialenosti je iskra slabá. Pri veľkej vzdialenosti zasa sviečka vynecháva. Čím menšia je vzdialenosť elektród zapaľovacích sviečok, tým je potrebné menšie zapaľovacie napätie a opačne. Optimálnu vzdialenosť elektród predpisuje výrobca motorov alebo vozidiel.
Pretože zapaľovacie sviečky sú v prevádzke veľmi zaťažené, treba im venovať náležitú pozornosť. Pravidelne treba všetky zapaľovacie sviečky vyčistiť, skontrolovať vzdialenosť elektród (napr. po 5000km) a v prípade potreby ju nastaviť, ale hlavne dôsledne dodržiavať interval výmeny všetkých zapaľovacích sviečok, ktorý predpisuje výrobca motora alebo vozidla.

Vzdialenosť elektród zapaľovacích sviečok sa pohybuje od 0, 5mm do 1, 1mm a aj viac. Sviečky používané pri batériovom zapaľovaní v dvojtaktných motoroch mávajú vzdialenosť 0,5 až 0,75 mm. Sviečky používané pri magnetovom zapaľovaní majú menšiu vzdialenosť elektród 0,3 až 0,6 mm. V prevádzke sa elektródy sviečky opotrebovávajú a vzdialenosť medzi nimi sa zväčšuje. Ak sa po čase vzdialenosť elektród veľmi zväčší, musia sa kontakty jemne priklepnúť alebo prihnúť. Vzájomná vzdialenosť sa má kontrolovať plieškovými mierkami. Pri osadzovaní motora zapaľovacími sviečkami z hľadiska tepelnej hodnoty, dĺžky závitového čapu a vzdialenosti elektród sa treba riadiť odporúčaním výrobcom motorov a vozidiel.

Predlžovať interval výmeny zapaľovacích sviečok predpísaný výrobcami zapaľovacích sviečok alebo výrobcami motorov a vozidiel sa neodporúča vzhľadom na ekonomiku prevádzky (zvýšená spotreba paliva) a zvýšenie škodlivých exhalácií. Zapaľovacie sviečky sa majú v predpísanom intervale vymeniť, aj keď sú funkčne bezchybné. Vlastná skúsenosť je limitovaná vodivými usadeninami na keramickej špičke izolátora.
Činnosť zapaľovacích sviečok možno skúšať rôznymi spôsobmi. Skúsený vodič zistí sluchom správnu činnosť všetkých zapaľovacích sviečok. Tiež zistí, či niektorá zapaľovacia sviečka nepracuje prerušovane, vynecháva.
Jednou z možností je vyťahovať z rozdeľovača káblové koncovky jednotlivých zapaľovacích káblov (alebo sťahovať z jednotlivých zapaľovacích sviečok káblové koncovky) pri pracujúcom motore v otáčkach voľnobehu. Ak vytiahneme káblovú koncovku z rozdeľovača (alebo stiahneme káblovú koncovku zo zapaľovacej sviečky), pri pracujúcej zapaľovacej sviečke otáčky motora klesnú. Pri nepracujúcej zapaľovacej sviečke nenastane pokles otáčok motora. Ďalšia kontrola funkcie zapaľovacej sa môže robiť takto: zapaľovacia sviečka sa vyskrutkuje z motora, znova sa pripojí na káblovú koncovku, priloží sa na hmotu motora a spustí sa motor. Ak je funkcia zapaľovacej sviečky správna, medzi elektródami musia preskakovať iskry. Avšak spoľahlivo kontrolovať činnosť zapaľovacích sviečok možno len na tlakovej skúšačke.

Zopár osobných rád a skúsenosti na záver

• pred vyskrutkovaním sviečky z motora očistiť sviečku aj jej okolie z dôvodu vniknutia nečistôt do spaľovacieho priestoru motora
• sviečku vyskrutkovávať pokiaľ z čo najchladnejšieho motora, pri prehriatom motore hrozí strhnutie závitu v hlave motora a aj popálenia sa
• sviečku čistiť kefou, ktorá nezanecháva kovový oter na izolátore
• pri úprave vzdialenosti elektród je lepšie kontakt ohnúť silou ako klepať po sviečke
• pri zväčšovaní vzdialenosti elektród nezapierať nástroj ktorým to robíme o strednú elektródu, hrozí jej poškodenie
• závit sviečky je dobré namastiť grafitom, sviečka sa nezapečie na závite v motore (používam prášok z opilovaných uhlíkov z dynama alebo alternátora)
• aj úplne nová nepoužitá sviečka môže byť nefunkčná alebo funkčná len čiastočne (preto ako náhradnú sviečku nosievam staršiu plne funkčnú sviečku po výmene)
• novú sviečku je dobré dotiahnuť, následne povoliť a opäť dotiahnuť z dôvodu stlačenia tesniacej podložky na sviečke
• nezaťahovať sviečku zbytočne silným momentom
• venovať pozornosť aj káblom a koncovkám sviečok, mali by byť mechanicky poškodené (izolácia) a nemali by sa nikde opierať o motor alebo rám a pod.