40+ – tu sme

Dnes k nám zavítal cudzokrajný hosť, tak sme ho privítali chlebom, soľou a troškou šajtu, podľa výrazu mu asi chutilo 🙂  😁  😁 

To bol šajt Ľupčianský aromatický mňamový 😈  😁

Deň štvrtý – sobota, sbohem a šáteček
Medveď sa ani teraz neukázal, asi vedel, že pri nás nemá šancu a radšej žral čučoriedky.
Dnes nad ránom trochu pršalo, blahorečil som múze, že mi včera poradila zbaliť stan a
dnešné ráno nám už konečne nevrieskala theova odporná kocka, zobral si ju domov, teraz mu doma vreštia dve, tak mu treba. Volal sdedko, že už je doma, ale pred Oravskou Lesnou mala jeho mašinka exitus a musela ho odviesť na vozíku pani z prvého domu v dedine, vraj majú babku v Oščadnici, tak zobrala deti, sdedka a vozík s motorkou a ta ho do Oščadnice, mal ten šťastie pri tej smole. Na raňajky sme mali dva chody, prvý chod bola solimova držková, druhý chod bola obligátna praženica aj s neviem čím a vlastne bol aj tretí chod, kavej a čaj. Na alkoholické napoje bolo uvalené totálne embargo, bobovi sme ani prázdnu fľašu nesmeli ukázať, od súboja titánov sa z neho stal presvedčený abstinent. No a potom sme začali premýšľať čo s toľkým bordelom, čo zostal po odchode (s)piatočníkov. Z frca sa stala perfektná umývačka riadu, umyl všetky hrnce a riady čo sme používali od stredy, bola toho hodná kopa. Naplnili sme tri vrecia odpadu, upratal som zrub, uložil riady a triedili sme
čo všetko a kto pozabúdal na ranči, medzitým si chlapci pomaly a bolo vidieť, že s nechuťou
bali stany a ostatné pakšamenty a tým aj naťahovali čas odchodu. Akosi sa nikomu nechcelo
odísť, veď aj bolo vidieť, že zostali tam len tí ostrieľaní čundráci a nie (s)piatočníci čo
utekali v piatok domov a po príchode ich vlastné ženy vyháňali naspäť, czody by o tom mohol
rozprávať habadej. Stihli sme ešte urobiť aj foto pravých čundrákov a potom nasledoval rituál zloženia kmeňového znaku s čestnu salvou zo vzduchovky a posledným úderom na čundrácky zvon som oficiálne ukončil ČUL 2014/1.Takto nám ubiehal čas a pred jedenástou to odpálil frco s bobolakom smerom na Žilinu. Hodinu po nich si to rozmyslel bzučo a ta ho do Trstenej za frajerkou. Dal som príkaz aby prišiel domov ešte za svetla, nech sa v noci nepotuluje po cestách, ale, asi o pol desiatej večer mi volá Lojzo, že práve stretol bzuča v Nižnej na priecestí, prišiel domo o jednej v noci a ráno mi tvrdil, že bol doma o ôsmej, pozval som si ho na raport a ostatné si domyslite. Tesne pred odchodom krampusa a yoffa prišla čierna motorka a na nej sám country, yoffo sa ho trefne spýtal „a ty si sa prišiel rozlúčiť?“ tak sme hodili reč aj s countrym a yoffo s krampusom za chvíľu odišli smerom na Zuberec a Huty, zostal som s countrym sám, ale za chvíľu sa pri nás zastavil Lojzov kamarát Kubačka, tak sme mudrovali traja. Chvíľu na to prišiel Lojzo s Majou a so Samom, vraj si idú opekať a vyhriať sa na slnku. Ja som si ešte stále balil a nakladal motorku, medzitým odišli country s Kubačkom a
ja som ešte z Lojzofamili zostal asi pol hodiny, potom som sa rozlúčil a pobral kade ľahšie
smerom na dolnú zem, cestou som ešte v Kauflande kúpil skladaciu stoličku a asi o šiestej
som odparkoval motorku v robote a autom hajde domov.

pokračovanie zajtra alebo pozajtra a možno až popozajtra večer – RESUME