Je čas… na ekojazdenie – perfektná novinka v SR

Elektrina bola minulosťou, súčasnosťou, ale má ešte oveľa väčšiu budúcnosť a s ňou spojené všetko ekologické, čisté, bez emisií. Ten čas je TU!  Áno znie to trochu nadčasovo, ale táto doba sa priblížila míľovými krokmi a my všetci to vieme. Ekologická preprava bude mať zelenú v každom meste sveta a preto sa nemôžeme čudovať, že na trh prichádzajú novinky akými sú štvor a trojkolka Velor X Trike. Kde sa to tu vzalo, kto za tým stojí? Bojnická spoločnosť Privatwash s.r.o. pred letom minulého roka začala importom týchto vozidiel pre Slovenskú republiku a vystavila ich na Autosalóne v Nitre už v októbri. Značka Velor X trike je vyrábaná v česko-čínskej koprodukcii a stojí za ňou známa česká firma Motoscoot z Opavy.

Ekologické vozidlo má zelenú
A to doslova, štvor a trojkolka, ktorú vidíte je príjemné a na prvý pohľad zaujímavé vozidlo, ktoré priťahuje zraky okolia všade, kde som sa s ním pohol. Je nehlučné, neplodí žiadne škodlivé emisie a v rámci mesta, či dediny vás spoľahlivo zavezie na nákup, do školy, práce, teenegerov na tréningy  či na krátky výlet do 30km. A nie len vás, pretože oboje sú dvojmiestne. Výkonnostne sa dováža v dvoch prevedeniach a to 2 a 2,8 kW a ich cena začína na 5 572 Eur. Začína to dobre, však!

Spoločné črty
Už keď pred nimi stojíte, berie vás pocit objavovania. Vozidlá sú pohľadovo ako cukrík, dielenské spracovanie karosérie, lícovanie a zapadanie plastov je na vysokej úrovni. Obe vozidielka sú v kategórii L a Le a môže sa teda na nich jazdiť od 15 rokov s vodičským oprávnením  AM ako na motocykli do 50 ccm, avšak i tu platí rýchlostné obmedzenie do 45 km/h. Technicky z pohľadu základu pre karosériu sa bavíme o oceľovej konštrukcii, pričom posádka je chránená skrytým oceľovým oblúkom (trubka o priemere 25 mm)  na oboch stranách od spodku rámu, ponad dvere až dopredu opäť k rámu, teda posádka vlastne sedí v oceľovej klietke. Karoséria je z termoplastu. Každé koleso je nezávisle zavesené s vlastným odpružením a aj brzdené. Obe sú dvojmiestne, vodič i spolujazdec je vybavený bezpečnostným pásom, obe majú dvoje uzamykateľné dvere ako auto. Nechýba ventilácia, kúrenie, stierač, ručná brzda. Netreba v nich nosiť prilbu, dá sa z nich za pár minút spraviť letná verzia, akoby kabriolet a to tak, že odmontujete na oboch stranách bočné okná až po rám dverí. Sedadlo vodiča je nastaviteľné v pozdĺžnom smere, opierka sa dá naklápať podľa potreby. Vodič i spolujazdec sedia na sedačkách pod ktorými sú  batérie. Posádka dozadu nastupuje bez sklápania prednej sedačky. Interiér vozidiel je plastový, vozidlá majú odkladacie schránky iba vo dverách, trojkolka má plus dve menšie otvorené schránky pred kolenami, tak ako na cestnom skútri a dokonca aj uško pred kolenami na zavesenie tašky, takže prípadnú batožinu, či tašku si potom dáte pod nohy. Brzdy sú kotúčové, hydraulické a celé vozidlo obsahuje iba dve kvapaliny, jednu v brzdách a druhú v ostrekovačoch čelného skla. Vozidlo nemá prevodovku ani spojku, má len elektronické presmerovanie motora dopredu a dozadu a plyn, čím sa eliminujú v mnohých smeroch rôzne poruchy. Nabíjacie zariadenie  je v oboch prípadoch vzadu, kde po otvorení záklopky dvierok objavíte zásuvku, v aute potom máte kábel na prepojenie vozidla so sieťou 220 V.

Konštrukčné rozdiely
Na trojkolke  je všetko veľmi podobné ako na štvorkolke, zo zadnej časti sú nerozoznateľné. Predná časť trojkolky v oblasti pod čelným sklom dostala podobný tvar, ako majú veľké turistické motorky.  Spod nej trčia vidly a 5-lúčový ráf kolesa s motocyklovou pneumatikou 130/60-13. V interiéri nájdete iný palubný prístroj ako na štvorkolke a to najhlavnejšie – motocyklové riadidlá s brzdovými páčkami na rukovätiach plne vyhovujú imobilným. Štorkolka má namiesto riadidiel  volant. Zatiaľ čo trojkolka spúšťa módy prevodovky „D, P a R“ elektronickým prepínačom pod riadidlami, štvorkolka má na to veľkú mechanickú páku, tiež v troch polohách a pripomína riadiacu páku v aute s tým rozdielom, že táto je na palubnej doske. Trojkolková verzia má trošku zmenšený priestor pre nohy vodiča, zatiaľ čo štvorkolka disponuje väčším priestorom pre nohy v smere dopredu. Spolujazdec ma v každom prípade rovnaký komfort bez zmeny. Vodič má k dispozícií na oboch stranách spätné, veľkoplošné zrkadlá, v prípade štvorkolky sa okrem priezoru vzadu môžete pozerať do kamery, ktorej obrazovka  je súčasťou autorádia. Prístrojový panel je v každom prípade iný, ale údaje sú obdobné: rýchlomer,  stav batérie + ukazovatele smeroviek.

Jazda na štvorkolke
K dispozícií na test bola 2 kW verzia, teda tá slabšia. Pred jazdou na parkovisku sa snažím zahúpať vozidlom do strán cez oblúk nad dverami. Chlapi z Elektrocar-u na mňa pozerajú čo robím, predsa len sa mi zdá, že by sa to ľahko prehodilo, ale opak je pravdou. Ťažké batérie sú skoro v podlahe, čím sa vozidlo správa ako plachetnica na mori, čo sa týka ťažiska. Po mini inštruktáži si zapínam pás a otáčam kľúčom. Divný pocit, keď nepočujete nabehnúť motor a pritom auto je pripravené k jazde, odbrzďujem ručnú brzdu, dávam skúšobné koliesko po parkovisku a šup do mesta na cestu. Všetky krky ľudí v okolitej premávke sa otáčajú mojím smerom, čo ma teší, čerstvý vzduch púšťam do interiéru aj otvorením plastového okna, ktoré drží v širokom plastovom ráme. Volant ide ľahko, nožná brzda brzdí centrálne pomocou kotúčou a rozumne zastavuje vozidlo bez náznakov neistoty. Ako vodič mám miesta dosť, a to i v smere do strán (181 cm je moja výška). Palubný prístroj preblikáva údaje o spotrebe a rýchlosti a samozrejme smerových svetlách. Stlačením plynového pedálu počujem znesiteľný hluk elektromotora spod karosérie, v pohode počas jazdy telefonujem. Zmyselnosť ovládacích prvkov je rozumná, zvládne ich hocijaký puberťák „ľavou zadnou“. Vozidlo sa celkom ľahko prepletá mestskými nástrahami má celkom dobrý rajd. Zrýchlenie ale nie je ohromujúce, skôr také, aby nebrzdilo premávku pri rozbehu z križovatky a potom motor dokáže elektromobil plynule rozbiehať, žiaľ iba po hranicu cca 42 km/h, čo je ale dobre pre tých 15-ročných a prípadných dôchodcov, alebo menej skúsených jazdcov. Tým, že má výstrednú, modernú grafiku doplnenú o LED denné svietenie je elektromobil neprehliadnuteľný v premávke. Musel som prejsť cez železničný prechod a vyskúšal som ho aj na bočnej zlátanej ceste. Podvozok je skôr tvrdší ako mäkší, a nerovnosti mali občas za výsledok hrkotanie otváracích plastových okien v rámoch dverí, pretože nie sú osadené v tesneniach. Zvykať si tiež musím na zaoblenie týchto okien, ktoré trochu skresľujú videnie pri pohľade vpravo či vľavo cez ne, predné okno je úplne bezproblémové. Takže, považujem toto vozidlo, za praktické, strašne úsporné, trochu extravagantné a zaraďujem ho do nízko rýchlostnej kategórie, na čo je i primárne skonštruované.

Trojkolka je iná
A to hneď po viacerých stránkach. Sedím v silnejšej 2,8 kW verzii a som zvedavý, čo bude nasledovať. Okrem menšieho priestoru pre nohy jazdca držím v rukách riadidlá s páčkami presne ako na motorke – teda deleným ovládaním zadnej a prednej brzdy. Na podlahe okrem ručnej brzdy pedále nie sú. Je tu ale úplne iný palubný prístroj a chýba autorádio s parkovacou kamerou. Že je stabilné, to už viem (aj s ním som triasol na parkovisku) a tak otáčam plynovú rukoväť. Aha, tak +0,8 kW má na dynamiku vozidla veľmi pozitívny vplyv a je to okamžite rozoznateľné od slabšej verzie. Akcelerácia je výraznejšia a rýchlejšie sa v premávke pohybujem. Keďže je tu jedno koleso vpredu, polomer zatáčania je ešte lepší ako u štvorkolky. Predné pruženie akoby lepšie znášalo mestské nerovnosti a mierim do centrálnej premávky v Prievidzi. Krok s premávkou je ďaleko lepší a tak smerujem do Bojníc, kde sú strmé kopce. V prudko stúpajúcich zákrutách sa rýchlosť znížila a dosahujem rýchlosť cca niečo cez 30 km/h. Motor v tomto momente nemá tendenciu spomaľovať, ale tvrdohlavo pracovať, rýchlosť pod 30 km/h nepadá. Batérie sú stále silné, aj keď som preč už cez hodinu a stále sa vozím. Z kopca to rozfofrujem na cca 50 km/h a tým si vlastne vytváram profil čoho je vozidlo schopné. Opäť musím opakovať, že aj táto trojkolka má legislatívny limit 45 km/h, ale nahliadnutím do COC listu zisťujem, že je skonštruovaná až na rýchlosť 80 km/h, ktorú nám ale naše pravidlá tomto prípade  nedovoľujú. Je teda jasné, že troj aj štvorkolka je elektronicky zablokovaná na predpísanú rýchlosť, ako sa dá odblokovať som sa nedozvedel a naviac je to protiprávne. Na účel ktorý má plniť je ale perfektná.

Finále?
Prejsť 100 km za 0,50 centov je geniálne, výdrž batérii dosahuje v ideálnych podmienkach až 100 km dojazd, keby som bol tínedžer som úplný frajer v meste. Pri kúpeľoch ma oslovili na parkovisku dvaja dôchodcovia, ktorí okamžite prejavili záujme o kúpu, keď počuli koľko to stojí. Bol som prekvapený že ich neodradil tento moderný dizajn. Ak sa rozhodnete pre kúpu niektorého z týchto elektromobilov, počítajte s limitom rýchlosti do 45 km/h, nepotrebujete prakticky peniaze na „palivo“ ale ani na filtre, olej v prevodovke, ani mať otvorenú čerpaciu stanicu stačí zásuvka 220V, odvezú sa tu dvaja pasažieri. Pokiaľ by vám nevyhovovali použité batérie, môžete si zakúpiť lítiové, prípadne strešný Energetický kufrík panel s fotovoltaikou. Ak by vám chýbal priestor, je možnosť si dať namontovať strešný box, či lyžiny, alebo aj ťažné zariadenie. Prevádzka je možná celoročne, ideálna je 10 mesiacov v roku pričom v zime môžete využiť indukčné kúrenie a dôležité je to, že obsluha nie je ničím zložitá, práve naopak. Do základnej výbavy mi chýba slnečná clona. Koniec dobrý, všetko dobré.

Hovoríme so zástupcom spoločnosti Simeonom Bartkom:

Kde sa vzala táto EKOmyšlienka?
„Elektrika, presnejšie ekologický zdroj pohonu vozidiel bude čoskoro veľmi dôležitým pojmom nie len tu, ale i na celom svete. Toto je smerovanie svetového vývoja a preto sa zaoberáme i fotovoltaikou máme na to aj certifikáty platné pre EÚ a s tým súvisiace produkty, akými sú nabíjacie stanice pre firmy, mestá, ale i pre použitie v rodinnom dome. Aktuálne predávame dve značky, z ktorých si testoval Velor X Trike a potom je sú tu aj štvormiestne autá Yogomo. Z pohľadu cien v prípade Velor X Trike sa jedná o najlacnejší elektromobil vo svojom segmente na trhu vôbec.“

Budete len v Prievidzi?
„ Tu je naša centrála, ale pripravujem dealerskú sieť po celej SR. Nebude predsa zákazník z Košíc, chodiť na prípadný servis do Prievidze, preto máme pripravené na podpis Rámcové zmluvy pre našu obchodnú sieť v Bratislave, Trenčíne, Sp. N. Vsi, Prešove, Košiciach a B. Bystrici a rokujeme s ďalšími budúcimi partnermi. Aktuálne máme funkčných predajcov v Považskej Bystrici, Žiline, Leviciach, Trnave, ktorá zaberá aj okresy Senica, Hlohovec, Piešťany, Pezinok, Sereď, Šaľa, Galanta, Dunajská Streda. Naša filozofia je taká, že každé dealerstvo bude mať plné technické a servisné zázemie tak je to u nás.“

Okrem testovaných vozidiel tu stojí aj trojkolka typu skúter a motorka, v ponuke máte i auto.
„Certifikáty testovanej dvojice dvojmiestnych áut a štvormiestneho a sú platné pre Európu i USA. Vozidlo má celosvetový certifikát, trojkolka  pre telesne postihnutých, ktorí podľa zákona majú možnosť získať dotáciu či elektromotocyke, ktorý je v štádiu legislatívneho dolaďovania. Do budúcna pripravujeme aj kategóriu väčších elektroskútrov i elektromotocyklov a ľahších plne elektrických úžitkových vozidiel, o tomto je ale ešte skoro rozprávať. Aj keď už pripravujeme prekvapenie na Autosalón v Nitre na jeseň 2017.“

Spoločnosť zakladal tvoj otec Michal Bartko, viem o ňom, že je vynálezca.
„Áno môj otec má patenty a vynálezy v krvi, stále na niečom pracuje a práve i Energetický štvorlístok, čo je samostatná stanica na uskladnenie elektrickej energie a dobíjanie elektrovozidiel je jeho dielom. Pri pozitívnej prognóze hlavne ak štát bude aspoň trochu dotovať elektromobilitu  si budú vedieť zákazník doma, či spoločnosti vyrobiť a uložiť elektrickú energiu, pričom také elektro vozidlá aké predávame si vie zákazník nabíjať práve s tohto zariadenia bez ďalších investícií. Ten štvorlístok  na našom parkovisku je presne on. 
Trochu budem citovať jeho slová:
„Viete koľko času a financií by usporili napr. pracovníci Technických služieb, (ak by nechodili s káričkami po meste pre smeti a lístie) , kúpeľní hostia v areáloch kúpeľov, (kde by sa vylúčili vozidlá tvoriace splodiny), servisní pracovníci, (ktorí napr. v elektrárňach majú buď bicykle, alebo autá), alebo mestá a obce zberné multikáry v centrách, (ak aj zakážu vjazd do centier, ale elektro môžu chodiť) a  záverom ako by sa potešili imobilní, ak by mohli relaxovať na cyklotrasách kde sa bežne nedostanú vozíčkom, A ako by sa potešili rodičia, ktorí strácajú čas a peniaze pravidelným vozením svojich ratolestí na tréningy a z tréningov (však už 15 roční by chodili sami alebo s kamarátmi)“

Takže ďakujeme za možnosť testu, rozhovor a prajeme vám otvorené „zelené“ dvere na náš trh.

Velor X Trike TROJ / ŠVORKOLKA:
Cena trojkolka: od 5 572 do 6 316 Eur
Cena štvojkolka: od 6 316 do 7 060 Eur
Dojazd: od 60 do 100 km
Prev. náklady: 0,40 / 0,50 Eur na 100 km
Pohon: zadné kolesá
Rozmery: D: 2260 mm, Š: 1 180 mm, V: 1450 mm
Max. hmotnosť: 609  kg
Vozidlá na test zapožičal: Privatwash s.r.o., Bojnice,
Prevádzka: Nedožerská cesta 46, Prievidza
MT: 0903 227 447, 0944 057 955

Autor: Vlado Brniak

Velor X Trike – ekojazdenie je tu , album k testu v MMA 5/17

Trojkolka i štvorkolka

Emesie: 0,00

Dojazd až 100 km

Na 100 km miniete 50 centov

Šéf predajne, motorkár Simeon Bartko