Kalifornské dobrodružstvo – Mototuristika

Každý máme nejaké motorkárske sny alebo špeciálny zoznam vecí, ktoré by sme chceli na dvoch kolesách absolvovať. V tom mojom zozname je toho už veľa vyškrtaného, no stále tam svietili slová – Kalifornia a západné pobrežie USA. Nakoniec sa mi to podarilo až tento rok. Stálo to síce veľa námahy, no spoľahlivého partnera som nakoniec našiel v americkej spoločnosti Adventure Rentals, ktorá pre mňa pripravila dobrodružný trip, na ktorý tak ľahko nezabudnem.

Plány a prípravy
Nápad absolvovať takúto cestu som nosil v hlave už pár rokov, no vážne som začal túto myšlienku rozvíjať až koncom minulého roka. Vlastne tomu dopomohla aj náhoda, keď som sa počas minuloročnej výstavy v Miláne stretol s Jimom Hydeom, ktorý okrem toho, že prevádzkuje oficiálnu BMW offroad akadémiu pre Severnú Ameriku, tak vlastní aj požičovňu motocyklov BMW rady GS, no a okrem toho pod hlavičkou firmy Adventure Rentals organizuje dobrodružné tripy pre skupiny a jednotlivcov od Colorada až po Kaliforniu. Možností bolo veľa, stačilo len vybrať tú správnu trasu. Výhodou je, že okrem už predpripravených trás a skupinových tripov máte možnosť dohodnúť si aj individuálny program postavený na vašich časových možnostiach. Stačí len presne zadefinovať svoje požiadavky. To bol aj môj prípad a do rúk som dostal trojdňový itinerár s upravenou trasou, ktorá ma zaviedla do úžasných kútov Kalifornie, ktoré by som inak nikdy nevidel.

Offroad súčasťou každej trasy
Adventure Rentals je špecialistom na offroad a offroadová vložka je súčasťou každej trasy, ktorú vám pripravia a predstavuje 20 – 30 % z celkovej trasy. Tento fakt som v úvode možno trochu podcenil a spozornel som až počas preberania motocykla, ktorý svojím obutím a výbavou zodpovedal motorke určenej do terénu. V hliníkovom kufri nechýbala sada náradia a kit na opravu defektov. Potom, keď prišli na rad otázky o tom či som už na veľkom „GéSe“ mal zhodenú zadnú pneumatiku a vymieňal dušu, tak som vedel, že to bude náročnejšie ako krátky presun po poľnej ceste k nejakej atrakcii. Pravdou však je, že Američania sú v tomto smere pedanti a motorka bola maximálne vybavená aj do prostredia náročnejšieho terénu.

Štart LA
Američania posunuli akceptáciu elektronických dokumentov na vyššiu úroveň a všetky potrebné dokumenty ako zmluva o zapožičaní alebo poistka mám vo svojom smartfóne a okrem zdrapu nečitateľného papiera pod sedlom motorky, ktorý by mal byť technickým preukazom nemám vlastne žiadne vytlačené dokumenty. Policajtom stačí na identifikáciu informácia uložená v telefóne. Dokonca aj motorku si zákazník vyzdvihne v jednom z troch autorizovaných predajcov BMW v blízkosti letiska LAX bez toho, aby sa musel niekam presúvať a podpisovať zmluvy, všetko prebieha online. Po skončení motorku opäť vrátite dílerovi, ktorý ju skontroluje a idete spokojne domov. Ja som mal však menšiu novinársku protekciu a motorku som si prevzal priamo pred hotelom vo Venice Beach, kde som svojim podpisom do tu potvrdil všetko potrebné. Ako hovoria Američania, môj „Epic Adventure“ môže začať.

Pacific Coast Highway smer sever
Do cieľa prvého dňa v prímorskom mestečku Cambria mám zhruba 220 míľ a vzhľadom na neskorý poobedný štart som aj rád, že cesta vedie len po kvalitnom asfalte Highway 1, ktorá sa vinie pozdĺž pobrežia smerom na sever. Naviac, čoskoro som si všimol, že míle na tachometri odsýpajú oveľa pomalšie ako kilometre #61514; a po krátkom prepočte zisťujem, že ma čaká 350 km, čo už tak málo nie je. Napriek tomu nie je dôvod sa náhliť. Na cestu sa napojím v Santa Monice a vyrážam na sever smer Malibu, Santa Barbara. Štvorprúdovka je poriadne nabitá a autá idú len krokom. Plusom je, že v Kalifornii môžu motorky v kolónii jazdiť stredom a chytám sa prvého domáceho a prepletáme sa hustou premávkou. Moc času na obdivovanie okolia však nie je, skôr sledujem autá okolo, pretože nemal som istotu, že motorku registrujú všetci vodiči. Našťastie po pár míľach sa kolóna rozpadne a užívam si pohľady na pieskové pláže, vysoké vlny a upravené domy v kopcoch, Kalifornia ako z prospektov cestoviek. Cesta sa zrazu zatočí smerom do vnútrozemia a okolitá krajina sa postupne mení, zvlnené kopce sú zrazu zelenšie a väčšinou ich pokrýva vinič, iný svet, ktorý sa znovu zmení po návrate na pobrežie. Do prímorského mestečka Cambria, kde už mám zabezpečený hotel, prichádzam až večer.

More, skaly a Monteray
Ranná hmla sa rýchlo rozplynie, rovnako rýchlo ubehne aj debata s chlapíkom pred hotelom, ktorý sa mi pochválil, že na haryku cestuje z Massachusetts a je už tri týždne na cestách. Druhý deň pokračuje v objavovaní krás pobrežia a mám pocit, že scenérie sú ešte oveľa krajšie ako na juhu. Cesta v skalách sa už dávno zúžila len na dva pruhy, výborný asfalt a nikdy nekončiace zákruty sú lákadlom na dlhé kilometre. Na druhej strane, na veľké brúsenie stúpačiek to nie je, pretože premávka je hustá. Vyvažujú to však neskutočné pohľady na okolie a mal som pocit, že za každou zákrutou sa nachádza ešte krajší útes ako bol ten predchádzajúci. Každú chvíľu som tak stál a znovu a znovu vyťahoval fotoaparát. No a keď to neboli skaly a útesy, tak to bola pláž plná tuleňov alebo niečo, čo pripomínalo hrad postavený nad morom. Obísť sa nedal ani slávny most Bixbi Bridge, ktorý patrí medzi najviac fotografované miesta na západnom pobreží. Do Monterey sa tak opäť dostávam až v podvečerných hodinách.

Najkrajšie scenérie vďaka terénnym vložkám
Druhý deň došlo aj na offroad a z Highway 1 ma navigácia posiela na nenápadnú prašnú cestu, ktorá vedie priamo do kopcov. Perfektná šotolinová cesta dokonale vyhladená je priam stvorená na dlhé drifty a zábavu. Civilizáciu nechávam za chrbtom a najbližších cca 50 km offroadovej vložky stretám jediné auto a inak som tu úplne sám. Na vrchole hrebeňa sa podľa údajov GPS ocitám vo výške 1 800 m. n. m. s výhľadom na Pacifický oceán na jednej strane a nádherne hory na strane druhej. Skôr ako sa vrátim na cestu na pobreží, tak sa pripájam na úplne vyľudnenú asfaltku, ktorá ma po pár kilometroch perfektných zákrut dovedie na pobrežie. Bolo jasné, že tu inak všadeprítomných policajtov nestretnem, a presne tak som si túto zastrčenú asfaltku aj užil :-).

Kalifornia je veľká…
Teda vlastne celá Amerika je veľká a naplno si to uvedomím počas tretieho dňa, ktorý ma nasmeruje najskôr do vnútrozemia a potom na juh až do cieľa. Z Monterey tak vyrážam smerom na Salinas a zrazu len tak, z ničoho nič mám pred sebou odbočku na okruh Laguna Seca, kde sa práve schádza cirkus s názvom MotoGP a nezastaviť a pokochať sa týmto divokým okruhom by bolo hriechom. Cesta pokračuje na ďalší úžasný kus asfaltu a Highway 25 má uvíta nadpisom najbližší servis – čerpacia stanica za 83 míľ (133 km), našťastie, tankovacie body mám vyznačené v trase na navigácii, tak som pripravený. Kľukatá cesta plná krátkych roviniek a ostrých zákrut je prakticky prázdna a znovu si užívam športovú jazdu, ktorá by asi skončila pokutou, ale opäť som bol na miestach, kde ma nemal kto namerať. Športová zábava sa však pomaly skončila a cesta bola zrazu rovná ako pravítko a strácala sa v malej bodke na horizonte. Našťastie prichádza posledná offroadová vložka v podobe 45 míľového (72 km) presunu po šotolinových cestách vo vysušenej krajine, ktorá chvíľami pripomínala púšť a opäť som bol na dlhé kilometre sám. Nekonečná cesta sa stráca na horizonte. Cesta viedla pozdĺž tektonického zlomu San Andreas Faultline, ktorý má na svedomí zvýšené riziko zemetrasení, ktorým je Kalifornia povestná. Táto čiara sa tiahne zo severu na juh v celkovej dĺžke 810 míľ (1 300 km), zem sa v týchto miestach každoročne posunie o pár desiatok milimetrov Je to neuveriteľné, ale na konci sa opäť napájam na vyľudnený kus kľukatého a nestráženého asfaltu, ktorý ma zavedie až do hustých borovicových lesov Národného parku Los Padres. Deň, a vlastne celý trip končím krátkym diaľničným presunom po osemprúdovej diaľnici Interstate 5, ktorá ide až do LA.

Zážitok na celý život
Vždy som si myslel, že najlepším spôsobom ako spoznať západné pobrežie USA je zo sedla nejakej pohodlnej turistiky, no musím povedať, že som zmenil názor a som rád, že som to absolvoval v sedle veľkého cestného endura, aj keď som na konci každého dňa bol špinavý a zaprášený až za ušami. Mal som možnosť vidieť Kaliforniu trochu inak a okrem notoricky známych turistických atrakcií som navštívil aj miesta, ktoré pravdepodobne neuvidí ani drvivá väčšina domácich. Samotná Kalifornia je úžasným miestom, ktoré ponúka neskutočnú rôznorodosť krajiny a prírody navôkol. Pieskové pláže, divoké morské útesy, hory plné zelene alebo vyprahnutá púšť. To všetko tu môžete objavovať zo sedla motorky. Priznám sa, že tri dni boli na takýto výlet trochu málo a chcelo to ešte 2 – 3 dni naviac, ale povinnosti mi žiaľ nedovolili si ten čas predĺžiť. Nabudúce by som už neváhal a trip California Adventure absolvoval celú, tak ako ho navrhli naši priatelia z Adventure Tours.

Text a foto: Miro Tamáši

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 9/2013 Janka

Kalifornské dobrodružstvo – album k článku – Motomagazín 9/2013