Connect with us

Testy a recenzie

Rozum a Rozkoš test KTM 1290 Super Duke R Special Edition

Publikovaný

on

KTM mi do čísla 11/09 dala môj test roka 2009 – Super Duke 990 R, absolútne porno, ktoré som najprv nenávidel a následne tú beštiu totálne miloval… Dnes ubehlo 7 rokov a ja som po absolútne debilnej otázke, či chcem testovať Super Duke 1290 R S. E. zostal v tichosti, kde moja práva časť mozgu presviedčala ľavú o nezmyselnosti sa chcieť znova zamilovať …a …ÁNO …zakoktal som, aby som sa presvedčil, že odpovedalo moje pravé zápästie. A tak som si rýchlo strčil rukavice do vačku, „Dajnesku“ hodil na seba a hojdajúc si helmu som kráčal smerom k oranžovému slnku.


Zrelosť a „limitka“

Do rúk som tak dostal už dnes dobre známeho Vojvodu, ale vo „vybuzerovanej“ limitovanej verzii, kde každý detail bol dotiahnutý ako keď doma rozmlátiš segre prasiatko na svadobné šaty a utekáš si po výfuk a iné cingrlátka. Nebudem rozoberať, čo všetko tu je naviac, schválne či si po sedadle, páčkach a iných drobnostiach všimnete to ostatné.Keby som mal niečo doladiť, ja by som dal zadnému kolesu bielu farbu podsedlovky a je to viac ako dokonalé. Dizajnu sa všeobecne nedá čo vytknúť, celková ergonómia je niečo medzi športom a turistom, veľmi príjemný výsledok, ktorý dostáva punc použiteľnosti. Duke totiž klame telom, na pohľad sa zdá, že znásilňuje starenky a žerie malé deti pri ceste, on je ale naozaj obrovsky dobrá duša s perfektnou povahou, ak ho nevytočíš… doslovne… Strašne sexi sú svetlá, zadné sa pretvaruje na kus plastu a po otočení kľúča v zapaľovaní je tu čistý predátor. Predné DRL svetlo má automatické prepínanie denného a stretávacieho režimu, kde obe vrátane diaľkového svetla poskytujú dobrú svietivosť. Združený „štvorklik“ ovláda palubný počítač a úlohy na prístrojovke, ktorá má všetko čo potrebujem. Chce to, ale zvyk a potom to už ide, no prepínanie funguje pohotovo. Krásne led smerovky, kopa detailov a výborné spracovanie vrátane veľkého duševna. Srdcom je samozrejme motor, mohutná V2-ka budí obdiv už na pohľad, jej 1 300,8 ccm objemu pri necelej váhe 62 kg má 180 koní a extrémne úzku stavbu. Každá maličkosť prejavu, ktorá pri takejto koncepcii motora je cítiť pri nízkych otáčkach bola odstránená. Tak ako u modelov Adventure, aj tu sa použilo dvojité zapaľovanie, no Duke dostal o 4 mm väčšie škrtiacie klapky a iný spaľovací priestor ako aj zmenenú pozíciu sviečok či zmenu načasovania sacích a výfukových ventilov. Oproti RC8R je na tomto motore nižšia váha piestov a ojnice. Technológia Ride–by-Wire je v spolupráci s EMS (systém manažmentu motora ) policajtom na udržanie poriadku v nízkych otáčkach a pomocníkom na optimálny prenos síl na cestu. Rám neváži ani 10 kg (presne 9,2 kg)a je to klasická zmes trubky a chróm-molybdénu. Jednoramenka ide pevnosťou s rámom a nakoniec tu máme ako vždy všetko tlmenie od WP. Slina… Asi každému je jasné, koľko elektroniky máme v tejto motorke, keby tá zasvietila je Duke ako motocykel vo filme Tron. Celé riadenie inteligentnej časti stroja funguje samostatne na každej rýchlosti a móde (Rain – Street –Sport ), kde sa všetko optimalizuje pre čo najlepší priebeh výkonu, a tak pri 6 000 otáčkach máme už 140 Nm čo je slušná hodnota. Rain funguje tak, ako názov napovie, sto koníkov je jemne pripustených na zadné kolo, najpoužívanejší Street ide plný výkon, no nástup je pozvoľnejší a kontrolovateľnejší, a vrchol je Sport ide úplne naplno výkonom ako aj všetkým a následne postupne pridáva J . Aspoň ja som to tak cítil…No a nakoniec je tu Brembo a ich famózne M50 doplnené o ABS, ktoré dnes asi nik neprekoná.  


Doďaleka a ešte ďalej

Keď som sa prešiel okolo Vojvodu, hodil som zopár pohľadov, no hneď som pozrel do zeme, ten jeho kukuč je drsný ako päty Gandalfovho dedka a tak som sa úctivo posadil do sedla. A zrazu nič. Žiadna pokrútená pozícia, všetko v ideálnom dosahu a každá vec doladiteľná (… a tie páčky… rrr). Prečo nie, hovorím si a stláčam to prázdno v kolenách. Ako je možné že je tak štíhla? A tá nádrž, naozaj má 18 litrov? Neverím… Tak som kopol do vrtule a vrazil tam jednotku. Ak KTM poznáte a od 2008 ste ani jednu neskúšali, ten umiernený prvopocit ti vyrazí dekel na helme. To je tááák prijemné až to nie je možné. Jemné a poslušné a… strašne rýchle ak dáš kakao. A tu je ten háčik. Je to dobré? Podľa mňa je a o tom si povieme. Až na diaľnicu sa na tom sedí famózne, ide to kultivovane, váha je geniálne rozložená, čo dáva pocit menšej váhy ako v skutočnosti váži (čo i tak je málo), elektronika spolupracuje priam akoby prepojená pod helmu a nakoniec ten výkon… TEN VÝKON!!!  


Bez emócii

To sa mu píše ten názov odstavca, len ono to nie je také jednoduché. Ale skúsim. Máme tu nie moc klasického naháča, kde sa môžeme dohodnúť na názore, že koní má viac ako treba. Čo do bezpečnosti nie je čo doplniť, sériové ABS ako aj motardové ABS zaberajúc len na predné koleso má dobré naladenie tak ako trakcia. Jazdec má pocit kontrolovaného blbnutia bez reptania a obmedzovania. Akékoľvek naladenie režimu je presne to, ktoré jazdec očakáva a má fungovať podľa svojho pomenovania. Rain som použil raz na vode a bolo to v pohode, najviac používaný Street by som použil ako rozumnú každodennú alternatívu, kde netreba očakávať kopance ani krízovku, hlavne je to príjemné po meste a na všeobecný mix denného používania. Sport je stíhací mód pre rozumných jazdcov. Duke i tu je príjemným pokiaľ nezačnem ťahať, ten moment kedy zaberie poriadne a to lineárne prejavenie síl vesmíru mi scvrkne guľky natoľko, že sa mi chce tvoriť vagínka… To už nie je sranda, každý poriadny záber jemne pogumuje výjazd a furt sa to chce trepať na zadné. Ale prečo nie. Nechám sa a cítim, že to mám dáko pod kontrolou, no tento MotoGP pocit môže byť predzvesťou niečoho zlého, a tak hlavu prepínam na rozum. Ten tu treba – KTM naladila všetko tak, aby sa Vojvoda dal používať pre poriadne blbnutie na hrane rozumna, a preto ladím znova na Street kde viem, že sa tak jašiť nebudem. Pevnosť rámu a súčinnosť každého segmentu tlmenia je priam famózna, ten záťah pri rýchlej preklápačke to dokáže preveriť a vtedy cítim ako to je celé dobre poskladané. Hneď beriem poriadne za brzdu a mnou už omielané M50-ky od Bremba nemajú konkurenciu. Vec je to jednoducho jasná – pri zaťažení fungujú stále rovnako, majú skvelú dávkovateľnosťa perfektnú účinnosť, ku tomu pripočítajme dobré pneumatiky a fungovanie WP, ktorému sekunduje celková pevnosť. To je hviezdna kombinácia. Ak si to pri prejazdoch zhodnotím celé, má plný počet bodov hlavne športové a testovacie oddelenie KTM, ktoré túto motorku poladili tak, že tam kde slnko vychádza si môžu zaplatiť školiaci turnus v Rakúsku. Na prevodovku idem ako u Ducati, rázne a užívam si záber motora. Nerád vyvádzam ak to nie je moja motorka a tak ľutujem chýbajúcu možnosť si skúsiť tento skvost na okruhu. Skúšam v meste inteligentnú jazdu v medziach zákona a všetko je veľmi príjemné. Ku konci testu plánujem dlhší výlet a tak naskočí Jenny za mňa a po bočných cestách smerujeme na Makov, kde to otáčame na Moravu až cez Valmez do Brumova smer Slovensko. Vychutnávame si istotu chovania aj vo dvojici, kde sa manželka nesťažuje na posed ani ergonómiu. Spotreba pri paľbe atakuje cca 7,5 litra, pri rozumnej jazde neprekračujeme 5,5 naturalu šejkovho čierneho zlata. Všetko sa zdá super keď ku koncu cez Nemšovú vyberám diaľnicu a pri Piešťanoch dávam pauzu zlomený ako vzduchovka. Toto nie je na konštantných 140 po našej D1. Tam som sa necítil moc dobre a tak čo najskôr schádzam tam, kde moje telo vie ovládať KTM spôsobom, akým sa nebude nudiť. Po piatich dňoch môj mozog vysiela informáciu srdcu, že tento pomaranč bude celému telu veľmi chýbať.  


Záver

Nedávno testovaný Triumph mal v popise spomenutý Duke. Teraz teda naopak, Speed bol tiež symbiózou slušného anglického vychovania a možností poriadneho užívania. KTM je ale papierovo inde. Tak ich neporovnávajme ale vyzdvihnime spoločné, a to je ten pomer vyvážených vlastností normálneho priebehu až po absolútnu besnotu, kde je Duke na vrchole potravinového reťazca naháčov. Najlepšia je celková vyváženosť a použiteľnosť (až na diaľnicu ale na to je verzia GT), kde si motocykel nemusí kupovať pilot ale rozumný človek. V skúsených rukách je to zbraň hromadného ničenia, ktorá strašne vyfacká nejeden superšport, v meste mám v ruke ochotného baránka, ktorý poslúcha na povel a keď chcem pohladiť anima (lat. dušu ) tak sa na ňu budem pozerať celú noc. Keď som sa snažil nájsť niečo, na čo budem nadávať tak som sa celkom nadrel, lebo i tá cena je svojim spôsobom v pohode, aspoň to nebude mať každý. Ale jedna vec ma nakoniec napadla. A to priamo v kuchyni KTM. Keď si spomeniem na Duke 125/200/300 a u nich chválené perfektné prepínače, ktoré sú dokonca podsvietené, tak pri tejto motorke a cene by som to chcel tiež. Nie je to chyba ale nemajú nás učiť na to u lacnejších verzií. Potom im to vyhodím na oči pri sobotnom obede. A nebude rezeň a pivo ale halušky a cmar. Duke 1290 je jednoznačne najlepší naháč na trhu. Bez hádania a diskusie. Amen.    


KTM 1290 Super Duke R Special Edition

Cena: 17 790 Eur

Motor: 1 301 ccm, 8 ventilov, DOHC, V2

Výkon: 173 k pri 8 865 ot./min.

Krút. moment: 144 Nm pri 7 750 ot./min.

Prevodovka: 6-stupňová, reťaz

Rám: priestorový, pozváraný z oceľových rúrok

Hmotnosť: 189 kg (pohotovostná)

Rázvor: 1 482 ± 12 mm

Výška sedla: 835 mm

Objem pal. nádrže: 18 l

Pneu: vpredu: 120/70-17, vzadu: 190/55-17  


Motocykel na test zapožičal: KTM CEE s. r. o. Bratislava


Test bol uverejnený v časopise Motomagazin 10/2016

Text: Dušan „Campa“ Lysák, foo:t Vlado Brniak

KTM 1290 Super Duke R Special Edition – album k testu MMA 10/2016

Advertisement

Pridaj komentár

Komentuj článok

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Advertisement

Najčítanejšie

Partneri