S Čezetou do Kazachstanu – I. diel (online)

Náš externý spolupracovník Vojta Hlásný sa vydal na ďalšiu veľkú expedíciu – tento krát do Kazachstanu. Momentálne sa nachádza niekde v miestach okolo Turecka a v nasledujúcich riadkoch nám popísal jeho doterajšiu cestu a zážitky.

=================================================

Po južnej Amerike bolo potrebné naplánovať ďalšiu cestu, trochu úspornejšiu časovo aj finančne. Tento rok neprichádzalo v úvahu nič, kde by sa museli kupovať drahé letenky a prepravovať motorku cez pol sveta. To najskôr budúci rok. V hlave mám už dlho pripravované dve cesty. Jedna je do Dakaru a druhá, plánovaná už pred cestou do Vladivostoku v roku 2007, na Kaukaz a do Strednej Ázie. Gruzínsko, Azerbajdžan a Kazachstan určite stojí za to, a naviac si precvičím ruštinu, ktorú sa teraz učím na výške.
_______________________________________________________

Prípravy
Príprava motorky sa nepodcenila, ostatne ako nikdy. Pred cestou som po ČR najazdil cez 2000 km, vedel som teda, čo je potrebné pred cestou vychytať. Motor sa zdal celkom v poriadku. V Amerike s ním, mimo kolieska pri štartovacom segmente nebol jediný problém, ani jeden krát som nezhadzoval dole hlavu. Preventívne sme vymenili lamely, primárnu reťaz a náhon tachometra. Kompletnej výmeny sa dočkali predné teleskopy. Nikdy nefungovali, už keď sme šli do Afriky, tak namiesto tlmenia vydávali tupé rany, ako búchal kov na kov. Zlé boli trubky, tesniace matice, aj vnútorné piestiky. Na zadných tlmičoch sa menil jeden vnútorný piestik a silentbloky. Rutinou sa stala každoročná výmena prasknutej nádrže. Priam sa zvaril aj predný blatník a podsedadlový plech. Poslednou väčšou vecou bola reťazová sada a ložiská v kolesách.
_______________________________________________________

Odjazd
Stále odkladaný odjazd prichádza 8. Augusta 2010 večer. Nastriekaná nádrž sa ešte skoro lepí na nohavice, ale ja som rád, že už môžem ísť. Pokiaľ sa rozlúčim s príbuzenstvom je desať večer. Prvú noc spím podľa plánu v priestoroch bývalej colnice na Slovenských hraniciach pri D2. Zima mi nedovolí poriadne zaspať a tak môžem vyraziť za svitania ďalej. Motorka berie príjemných 4,8 l na 100 km. V Maďarsku míňam s nostalgiou miesta, kde som nechával na ceste do Iránu vychladnúť zadrený motor.
_______________________________________________________

Prvé problémy
Za Budapešťou mi začína vynechávať motor. Naviac mi uletel z hriadeľa náboj spojkového koša, uvoľnila sa na ňom matica. Je to rušný deň. Viac, ako 7 hodín opravujem, mením rôzne veci na elektroinštalácii a okolo karburátora. Potom, čo v závere vyhodím filter benzínu to je o dosť lepšie, motor vynecháva len občas a pri rýchlosti nad 90 km/h. Takže môžem ísť ďalej. V meste Szeged stretávam Nemca, ktorý ide do Rumunska. Za karavanom ťahá vlečku s dvomi motorkami. Idem s ním do Temešváru, kde spíme v miestnom kempe. Ešte v Maďarsku sa mi opäť uvoľnil náboj spojky. Je ale noc a ideme po frekventovanej ceste, nieje kde zastaviť. Naviac nemám, ako by som dal Nemcovi znamenie, aby zastavil. Ide predomnou a v mojej situácii ho predísť nemôžem. Dôjdeme až na hranice. Tam Čezetu nakladáme na vlečku a ja sadám na ich štvortaktného jednovalca s obsahom 525 ccm. Hovorím si, čím to, že to ide lepšie, ako Čezeta, asi je to tým, že nemám bagáž. Pred Temešvárom ideme stovkou po rovnej, úzkej ceste s pekným asfaltom. Je obrastená hustými a vysokými kríkmi, takže z cesty nieje vidieť. Z ľavej strany naraz tesne pred karavanom vyskočil kôň! Nemec len tak tak zabránil zrážke a ja som mal za ním taktiež čo robiť, aby som neskončil v karavane.
_______________________________________________________

Juh Rumunska
Na juhu Rumunska je moja prvá zastávka v Českom Banáte. Do oblasti pri meste Moldova Noua prišli pred viac, ako 180 rokmi za prácou Česi, ktorí tu založili niekoľko dedín. Idem sa pozrieť do Gerníka, leží hneď vedľa Rovenska. Do dediny vedie brutálne kamenistá cesta do kopca asi 20 km. V Gerníku je množstvo turistov, Banát je celkom populárny. Spím zdarma u jedných miestnych. V dedine je viac áut s českou ŠPZ, než s rumunskou. Jednak sú to autá turistov, alebo tích, ktorí odišli do Čiech späť za prácou a teraz sa sem občas vracajú. Drvivá väčšina mladých odišla za prácou do miest, odkiaľ ich pradedovia odišli. Najviac ich pracuje v gumárňach Mitas. V Gerníku pracuje v škole český učiteľ češtiny a ďalšou pripomienkou z Čiech je požiarny trambus. Ďalšia dedina, ktorú navštevujem je Eidenthal, 50 km ďalej na ceste do Srbska. V Gerníku mi povedali, že by som tam mohol zohnať diely na moju ČZ. Spočiatku to vyzerá bledo, v dedine sú maximálne ruské IZi. Až v jednej kôlni sa váľa rozobraná ČZ 175/450! Kúpil som všetky diely, ktoré som potreboval, alebo mohol potrebovať a pokračoval ďalej. Veľmi zaujímavé bolo stretnutie s vojnovým veteránom, kapitánom Ferdinadom Havlíčkom, ktorý velil dvanástim tankom Cromwel, Československej samostatnej obrannej brigáde na západnom fronte. Dunaj prechádzam cez slávnu priehradu Železné vráta, cez Srbsko vchádzam do Bulharska. Bulharskom len prechádzam, aby som sa dostal čo najrýchlejšie na hranice s Tureckom…

=================================================

Zážitky z ciest Vojtu Hlásneho vám prinesieme v ďalšom pokračovaní už čoskoro.

S Čezetou do Kazachstanu – I. diel (online)