40+ – tu sme

😈 Ano, už sa mi marí, že ceny, čo som ja dal, boli asi 20-ky a 21-ky, teda  nejak okolo toho…
Mustangy boli nad 4000, veru…

A keď už, tak tá naša Babetta ( 😠  ):

Môj
Tablet kokce. Sám si replikuje niektoré slabiky, ale iba na mc.sk

Dobré ráno, a kurňa Bopsik pravdu vravíš veď ani ja som zo začiatku prilbu nenosil na Mustangovi už sa mi rozjasnilo. Nosiť som ju začal až keď bolo prikázané zo zákona ale nespomeniem si, či to bolo na Mustangovi alebo až na Babette.

Tutok pridávam vysokokvalitnú fotku Mustanga voľakedy počas socializmu, akurát sme otrhali papriku spod fólie a triedili do výkupu – hledej Mustanga, šmudllo  😁  😁  😁 :

Na ďalšej fotke je moja Babetta – tiež to malo niečo spoločné so zeleninou – beriem bedničky strýkovi a po ceste som ju odfotil. Táto Babetta bola- podobne ako papiho trhač asfaltu – vrátená kvôli čomusi z exportu, mala ísť do Grécka ale gréci ju nechceli. Do Kolárovskej podnikovej predajne ich priviezli na vlečke traktora okolo 20ks. Babetta bola dvojrýchlostná, mala klaksón a brzdové svetlo. Hrdo som na nej došiel domov a na druhý deň som sa išiel previezt. Prešiel som cca 50m a motor zdochol, naštartovať ani nešiel niečo v ňom hrkotalo tak šup do kufra Žiguli Kombi a naspäť s ňou na reklamáciu. Po dvoch týždňoch bola vybavená – problém bol v tom, že v motore bol o jeden piestny krúžok naviac, soudruzi vo fabrike ho tam niekde zabudli a krúžpk rozšľahal celý motor  😁 .
Ale odvtedy Babetta slúžila spoĺahlivo, počas prestavby domu aj ako minitraktor – priviazal som za ňu káru a šup 2,5q cementu na ňu. A to veľakrát. Potom som kúpil svoju Hondu Lead a Babettu podaroval bratrancovi.

Ak by boli namiesto obrázkov len štvorčeky tak tu sú aj linky:

Mustafa

Babetta

papi si nefandi, ten rad frajeerok nebol kvôli tebe ale kvôli Guzzinke. Tá priťahuje baby ako magnet, aha tutok moja tretinka, to sme boli v 1986 ešte len na svadobnej ceste ale keď zbadala Guzzi Californiu nechcela sa od nej odtrhnúť a skoro ma nechala,   🙂 😁  tutok ju obdivuje:

link:

Gucci

Hruso25   tak to ja som bol iný „frajer“ , ja som si dovolil o nich iba snívať 😁

😈  Chlapci, však málokto kupoval nové motorky v tých časoch.

Môj prvý motocykel bol odhlásený Pařez  po dedovi, samozrejme sa okamžite prerobil na prudko nebezpečný supercrossový špeciál. Úpravy sa furt menili, nie podľa najnovších vynálezov, ale podľa  dolámaných dielov, čo potrebovali vymeniť…
Aj fotka sa jedna túla niekde na predošlých stránkach.
 
Keď som začínal, mal som 9 či 10 rokov, na cestu som vôbec nemusel, cez záhradu hneď pri Dunaji, žiadny problém.

Často sa tá 550-ka aj pokazila, lenže dedo býval cca 20 km od nás, tak keď som si sám neporadil s opravami, musel som čakať aj dva-tri týždne, kým nás navštívil a poradil, čo a ako.
Jasné, že som hltal každé slovo, ako mi pri štelovaní nejaké súvislosti vysvetloval, že čo, načo, prečo…

Keď som už mal na MM vodičák, svoju starú 05-ku (už na papieroch) mi tiež daroval dedo, prepísali sme na mňa, bol som šťastný, jak blcha…

Ale k veci:

AKO SOM KÚPIL SVOJU PRVÚ MOTORKU  ( 😈  )

Podstata: prvá, už  mnou za vlastné kúpená motorka bola Jawa 555-ka, stála 48,- Kčs, so sprepitným 50,- .
Kto nechce čítať dalej, nemusí, nič podstatné sa už nedozvie… 😁

Kúpil som ju na vylepšenie vtedy už super-crossového super špeciálu Pařeza, akože na súčiastky.

Ale to nebolo len tak… 

Rozvalení na terase reštaurácie Biely kvôň (Fehér ló) v Iži, klasika, pinčle zaparkované pri ceste, debata,  konzum: malinovka červená alebo žltá a langoše s cesnakom.  Po ceste sa streidavo predvádzali  hore-dole 14-ročné Barbinky s provokatívnymi úsmevmi, to boli časy…
Kam sa hrabe mekdonálc, no né? 😁 

Ale nič o sexe,  debata sa niesla okolo súčiastok. Pretekári musia riešiť aj vážne problémy, nie furt sa len bozkávať s Barbinkami za požiarnou zbrojnicou… (kua! to de zme?  😈  ).

Ja som špekuloval nad kúpou nejakej jazdenky na súčiastky, niektorí to ale považovali za blbosť, všetko opotrebované a tak… Trochu sme asi zvíšili hlas, lebo z ničoho nič nejaký dedko na bicykli sa otočil a prehovoril:

– Aj ja mám na predaj Pioniera, je výborný, len som už dlho nejazdil, ja už totiž  nemôžem…
Hneď som uzaútočil:
– A aký to je Pionier? Nulapäťka, alebo starší?
– Hát, fiam, taký červený…
– No dobre, a za koľko by ste predali?
– Jój, to nie len tak, to je veľmi dobrá motorka. Je odhlásená, ale je vynikajúca, ide, jak raketa … Len teraz sa nedá asi naštartovať, dávno nešla …

No, reku, starý teraz začne vychvaľovať a bude si pýtať majlant, sereme naňho.
Aj tak sme motorku nevideli, ani nevieme, o čom sa bavíme.
Lenže dedek dokončil monológ takto:
– … no, ale keby ste mi dali za ňu tri litre vína, tak vám ju dám.

Banda vyletela zo stoličiek, ja na dedka:
– Ja to možno zoberem, a kde bývate?
– Hen rovno, potom … blablabla

Mazali sme k vychýrenému vinárovi dediny, cestou som nabral tri litrové fľaše, zavesili sme za motorku káru, asi bude treba –  a hybaj ho.
Liter vína stál 16,- Kčs, teda tri litre 48,- Kčs. Zahral som grande čávo a dali sme vinárovi päťdesiatku, že nemusí vydať, nech  si za zvyšné kúpi poldeci. 

Dedka sme našli na udanej adrese, stál pred domom aj s vidlama. 
Fíha, to čo je?
– Dám vám tieto vidle, lebo motorku musíte trochu uvolniť. Akože vyslobodiť.
Bordová 555-ka stála vzadu vo dvore opretá o plot, kolesá ani nebolo vidieť, bola zahádzaná  nejakým prasačím hnojom. A ten, ako sme friško  zisťili, bol veľmi smradľavý, ale aj agresívny. 
Keď sme mašinku vytiahli, spodné polovice ráfov úplne chýbali, aj so špicami. Jadnoducho koleso horný polkruh a dole ňišt, ani hrdza. Spodné obluky zožrala kyselina – ale Barumky sa držali, boli celé, tie nezničí, hádam, ani atómový výbuch…
– Dedo, tak toto je tá výborná motorka?
Dedko, tiež trochu prekvapený, už trochu skromnejšie:
– Nóóó, už nie je taká výborná, ale kedysi bola, veru, šak keď som bol na nej …
– Dedo, dobre, ale takto  zľavu nedáte?
– Nie-nie, keď nechcete, neberte.
– Ale, veď dobre, no, bereme.

Naložili sme na káru a motor už o pár dní bežal, vymenili sa kolesá a reťaz – a ďalšia super-kroska bola na svete.  😈

U Mustangoch je kameňom úrazu občas tá harmoniková gumová hadica prepojovacia airbox s karburátorom. Podľa konštelácie hviezd jej pulzácia môže napomáhať plneniu motora, ale môže to plnenie aj radikálne obmedziť.
Ak sa Mustang dostane cez kritické pásmo otáčok, už to potom nehrá takú rolu, ale je isté, že 20-ky a 21-ky s priamo nasadeným airboxom takéto „náladové“ problémy nemali.

😈  Kamoš vyrábal koleno z laminátu, iný z novodurových kolien. Ja som ako koleno použil nejaký novodurový syfón zo starej WC-splachovacej nádrže, pevné steny, vnútorný priemer okolo 35 mm, žiadne rezonancie a mal som konšteláciu v riti…
Problém bol vyriešený. 😉

Aj Babetta 210 mala katastrofálne vyriešené prepojenie malého vzd. filtríka a čierneho plastového vstupu do karburátoru. Tú sploštenú plastovú prepojovaciu hadicu treba zahodiť, zo starého oranžového hrubostenného  šlauchu sme nasadili nový spoj, obe konce však treba malinkou brúskou naprofilovať, aby prechody boli hladké.
K tomu len z výfukového kolena odrezať nejakých 6-7 cm, vypáliť (úplne!) koleno aj tlmič výfuku – a Babetta bez ďalščích úprav veselo maže cca  60 km/h
Doporučujem vyskúšať, budete prekvapený… 😈