S mladíckym šarmom

        V našej redakcii pre vás motocykle naozaj testujeme, nefotíme ich len pri importoch nemenovaných značiek, jednoducho dostanú zabrať i keď sa jedná o motor s objemom 125 ccm, preto nás s manželkou napadlo realizovať jedno malé porovnanie CBF125 2014 a CB125F 2015, samozrejmé je mesto (prales zápcha nelogických infraštruktúr) a bežný deň, len v našich rukách si obe dali do tela po 700 km na trase po Slovensku za jeden deň…

Keď CBF je CB-F
Najmenšia v CB rade si zachováva svoju pečiatku spoľahlivosti, ceny, ovládateľnosti a nízkych prevádzkových nákladov, to sú jasné a známe indície pre začiatočníka, prípadne zákazníka, ktorý presne vie na čo takýto stroj potrebuje a postačuje mu. Veď príkladom je tu aj Jenny, ktorá si tento model vybrala práve pre tieto výhody, snáď by pridala len nízky posed a váhu. Model 2014 a testovaná novinka sú motocykle na každý deň a mimo zmien v názve sa toho udialo samozrejme viac, či každá zmena bola výhodou sa dočítate v teste. Na pohľad je zjavné pevné svetlo na krku vrátane budíkov, na CBF-ke je tak profil dlhší, motorka pre pevnú hornú stavbu dáva najavo dizajnovú súdržnosť k modelom ako Yamaha XJ600 Diversion (1992-2004) a jemu podobným. Názov CBF125 je pojmom nie len mladším ročníkom, je synonymom trvanlivosti a uvidíme, či si takéto renomé zaslúži aj zmenený model. Honda vo svojej rade inovovala 500-ku i 650-ku, posledná je práve testovaná CB125F, tá má mimo zmeneného rámu aj inú geometriu pre iný rozmer kolies, pôvodné 17 palcové nahradili 18-ky. Vzadu ostalo tlmenie na dvoch po stranách uložených pružinách a predná časť funguje na 31mm klasikách. Motor chladený vzduchom má mať lepší priebeh výkonu v nízkych a stredných otáčkach, kde vrchol klesol na 10,5 k (11,5 k CBF125) a príjemnejšiemu chodu má pomôcť nový vyvažovací hriadeľ.
Čo nás čaká
Ráno už bolo všetko pripravené, žiadne GPS ale A4 a kreslená mapa, mestá postupne za sebou. Očakával som nával búrok vo večerných hodinách, no ani to nás nezastavilo. Mesto a chodenie do práce si užila, tak prečo ju nepotrápiť na tripe po Slovensku po dedinkách a cestách, ktoré nik moc nepoužíva ako hlavné. Dedina za dedinou, obstoja proti sebe? Je inovácia lepšia ako dosluhujúci model? No, bude to tesné…
Cesta smrti
Strom za stromom sa mihoce, na asfalte pretínajú slnkom zebru svetelných tieňov, v prachu zostáva Dolná Krupá a dve 125-tky sa s revom rútia dole, žltá farba sa ostro obnažuje na slnku márne utekajúc čiernej CBF (zvanej Bifinka) v turistickej výbave. Na tachometroch približne 79 a  v očiach smrť, telo nalepené na nádrži a kostra tvoriac aerodynamický celok na malej 125-tke (Burt Munro by závidel), kilometer za kilometrom rastie na budíkoch, 81…84…89… čierna farba sa približuje a necháva v stúpaní žltého mladšieho súrodenca s prehľadom za sebou…
Campa: Nech robím čo chcem, Jenny nie a nie dohnať, keď radím 4-ku aby som potiahol, žena tam bez problémov ťahá 5-ku. Cítim v zákrutách pevnosť podvozku no akokoľvek na rovine dávam kakao, verziu 2014 nedostihnem. Motor bez citeľného brnenia ide svoje maximum v pokojnej povahe.
Jenny: Dlhá štvorka bola pre mňa iná skúsenosť, piatu dávam oveľa neskôr, prevodovka je ale príjemne presná a rýchlosti sú oveľa presnejšie ako na mojej, je to o málinko kratšie no určite lepšie. Myslela som si, že moja váha mi dáva výhodu v konečnej rýchlosti, no žlté kuriatko nie a nie ísť cez 95, i keď nemá kilometre mojej, Bifinka je na 110km/h bez problémov.
Výhoda ciest kde nik necestuje je jednoznačne v panenstve všetkého, čo cestou stretneš, to ale znamená, že amatér v aute, ktorý sa v utorok pozrel doľava, keď šiel na hlavnú, tak v sobotu už pozerať nemusí, dá zabrať nie len pozornosti každého borca na 125-ke, ale aj ich brzdám.
Campa: Podvozok na novej mi príde pevnejší, v dedine kde sa cesta úplne zamotáva na minimálnu rýchlosť som veľmi rýchlo vpredu, nechávam Jenny za sebou a na brzdy idem ostro, predok sa mi neponára a som kráľ, ale iba potiaľ kedy sa cesta nezmení na rúbanisko, vtedy je Bifinka oveľa pohodlnejšia a jej podvozok dokáže lepšie filtrovať nekvalitnú vozovku.
Jenny: Páči sa mi ostrejšia odozva a informácie, ktoré dostávam na novej verzii, je športovejšia, pri brzdení sa chová sebaistejšie a viac si viem dovoliť, necítim rozdiel vo výkone bŕzd, skôr len podvozok mení pocit od pravého ukazováka, každá zadná brzda je istá, pri zatlačení na oboch ide do šmyku, je sebaistá a dobre sa dávkuje.
Kopanice v nás nechávajú jazvu prekrásneho okolia, vôňa nás stále hladí pod helmou, príjemný chlad lesov spríjemňuje utrpenie teplom. Pri striedaní motoriek si všímam dizajn, najprv jednej a potom druhej, ako sa javia vedľa seba na parkovisku i počas prejazdov zákrut, niekoľko vecí si naozaj všimnete nie na druhý ani tretí pohľad, veľa detailov sa nám objavuje až počas obeda, keď v ruke zvieram nealko pivo a objednávame si jedlo.

Campa: Nemôžem si pomôcť, asi je to vekom, no model 2014 ctí klasiku, má pevnú prednú časť, typické zoradenie prístrojov a pekný otáčkomer. Na novej ma naozaj berie ukazovateľ rýchlostí, tá stúpajúca rada číslic je sexi. Nepáči sa mi ale na nej veľa detailov, ktoré nedosahujú loga na nádrži, taktiež sedadlo a kopa drobností, jednoducho si pri staršej verzii prídem viac ako Honďák. Novinka pri fakt škaredom svetle, ktoré je pevnou časťou celej prednej časti má nálepku lowcostu. Posed na  novej je viac sedavejší, čo mne dáva na takých „BMX“ riadidlách priestor na blbôstky, na staršej ste natiahnutý viac dopredu, no má vyvažovacie závažia v širších riadidlách a je viac turistickejšia. 
Jenny: Mám svoju Bifinku rada, veľmi, no novinka sa mi naozaj páči a verím, že ak by človek postupoval ako pri mojej, čiže doplnil predný turistický štít, padáky a kufor, bude to iná káva. Sedadlo je určite lepšie na mojej, zobrazenie rýchlostí je niečo, čo som si úplne zamilovala a budík je veľmi pekný a moderný. Otrasná je páka zadnej brzdy, kus niečoho, čo sa tam naozaj nehodí a držiak stúpačiek a taktiež ukotvenie tých zadných je na mojej viac motorkové, na CB125F je to také športové, jednoliate no ako celok to pôsobí lacno. Otrasný je uzáver nádrže, ktorý na dákej Shadowke bude fit, no tu sa naozaj nehodí a manipulačne je to hotová katastrofa.
Od rána nešetríme ani jeden motor, každý ide na 95% a stále nám ukazovateľ na oboch ukazuje takmer pol nádrže. Dokázať 500 km na jednu nádrž nie je nič výnimočné a to sa len dopracujete ku rezerve. Obe majú zhodný objem nádrží, 13 litrov, horšie je len tankovanie, molestovanie pri odomykaní nového modelu pri doplnení paliva úplne skazí navarená priečka v hrdle ktorá neustále vypne pištoľ. Náladu zlepšuje Orava, tá nám otvára svoje prekrásne lono prírody a motorky musia zvládať poriadne stúpania.   
Campa: Ak čakáte, že vám napíšem ako si to smerujúc k večeru a noci užívame, mýlite sa. Moja „prdel“ už spoznala stredovek a mnou viac sedlaná žltá štvrtinka nedáva žiadnu ochranu pred vetrom, krk mám stuhnutý a na stovku sa ani po ukrojených kilometroch nedostávam. Lepšia prevodovka a menšie vibrácie dávajú fíling, ktorý dá pečiatku moderna na vašu šedú hmotu, proste cítiť vývoj i keď výkon poklesol, je to aj tak vyváženejšie.
Jenny: Sledujem lúč svetla a premýšľam ako obe slušne svietia, pozerám ako sa Campa snaží použiť každý kopec dole na lepšie zrýchlenie, no vtedy imitujem prst v nose a bez zaváhania ho obieham na každej rovinke smejúc sa v helme nad jeho zúfalstvom až tak, že mi skoro sopel vybehol. Páči sa mi nová v akcii, no moja ťahá lepšie. Ja už dávno radím 5-ku keď nová kľudne drží motor pod krkom na 4-ke.
Blesková noc
Pár ráz nebo preťal blesk a prehánka sa stala súčasťou výletu. Na vode sa Continetálky na staršej verzii správajú sebaisto a „čambaWamba“ pneu na novej vôbec nezaostávajú. Nemal som k nim dôveru, no po tejto skúsenosti, ako na suchu tak aj na vode si svoju prácu odvádzajú na jednotku. Prekvapenie? Určite áno. Totálny lejak nás odreže 100 km pred cieľom, až mám strach či to do polnoci stihneme. Sme zlomení, ale šťastní, vieme, že aj na 125-tkách sa dá cestovať a čakáme na poľavenie návalov vody, aby sme už boli doma. Honda mala výbornú CBF-ku a dodala na trh hodnotného nástupcu. Síce už nemá na zadnom kole podblatník a veľa detailov je zjednodušených. Mne stará verzia reže práve dizajnovo a svojim pocitom veľkého stroja, mať tam širšie pneu, máte ju za 500-ku. Nová je mladícka, svieža a ako každá nová krv nesie si na sebe otáznik a ťažobu prekonať dokonalé. CBF125.

Pokorené
Obe CB stoja vedľa seba v garáži a cez každú svoju drobnú chybičku má každá svoje, lepšie i horšie, no nie je nič výrazne zlé ani na jednej. Celkovo tu máme dve rovnaké moto, ktoré majú svoje poslanie, a to sa Honde podarilo na jednotku, hlavne cena. Vekovo je pre každého a mať na novej tiež takmer 3 000 km, možno sa jej podarí dosiahnuť svojho predchodcu v rýchlosti. Rozhodnúť, ktorá je lepšia sa presvedčivo nedá, no zhodneme sa, ak poviem o novej, že je viac do mesta a staršia sa cíti medzi dedinami v pohode. Má lepšiu ochranu pred vetrom a pôsobí dospelo, CB125F profituje na mladíckom zjave, akčnom dizajne a oslovuje skôr mladú generáciu a čas ukáže, že je hlavne málo smädná a kvalitná. Veď ako vlastne porovnať Hondu s Hondou?

Honda CB125F 2015
Cena:  2 350 Eur
Motor: 124,7 ccm, 2 ventily, SOHC, R1
Výkon: 11,5 k pri 7 750 ot./min.
Krút. moment: 10,2 Nm pri 6 250 ot./min.
Prevodovka: 5-stupňová, reťaz
Rozmery (D x Š x V): 1 955 x 760 x 1 110 mm
Rám: jednoduchý kolískový, pozváraný z oceľ. rúrok
Hmotnosť: 128 kg
Rázvor: 1 295 mm
Výška sedla: 775 mm
Objem pal. nádrže: 13 l
Pneu: vpredu: 80/100-18, vzadu: 90/90-18

Motocykel na test zapožičal: Honda Motor Limited SK, o.z. a Janka „Jenny“ Lysáková
Campa
+   mesto, prevodovka, spotreba, cena       ,
–   spracovanie niektorých detailov  

Jenny
+   dizajn, ukazovateľ zaradenej, rýchlosti, farba     
–    nádrž, sedadlo

Článok bol publikovaný v časopise Motomagazín 10/2015
Text a foto: D. „Campa“ Lysák a J. „Jenny“ Lysáková

Honda CB125F vs. CBF125 – Album k článku, MMA 10/2015